Pri príležitosti 25. výročia podpísania zmluvy o rozdelení Česko-Slovenska v brnenskej vile Tugendhat prinášame archívny článok o tom, ako Mečiar a Klaus oznámili koniec štátu.
Stretnutie delegácií.
Kto v skutočnosti rozdelil štát? Len Vladimír Mečiar a Václav Klaus? Ich delegácie? Kde padlo definitívne rozhodnutie a od akého momentu sa koniec spoločného štátu už nedal zastaviť?
26. augusta 1992 sa vo svetoznámej funkcionalistickej brnianskej vile Tugendhat šiestykrát stretla päťčlenná delegácia ODS vedená Václavom Klausom so štvorčlennou delegáciou HZDS s lídrom Vladimírom Mečiarom. Hovorili opäť dlhé hodiny.
Slovenský člen delegácie Augustín Marián Húska spomína, že šéfovia sa štyrikrát oddelili a hovorili medzi štyrmi očami.
Ich separátne rokovanie v záhrade a legendárna fotografia sa zachovali v pamäti ako moment, keď sa rozhodlo o konci štátu.
V neformálnej chvíli pod stromom a bez sák. Už na druhý deň ráno oznámili, že Česko-Slovensko sa skončí prvou minútou Nového roka.
Chvíľa je to slávna, ale rozhodujúci moment sa hľadá o poznanie ťažšie - aj preto, že kľúčoví aktéri o tých chvíľach veľa nehovoria.
Václav Klaus je dnes spomedzi aktérov rozhovorov posledným mohykánom vo veľkej politike. Aj on však v januári skončí a bude sa venovať s podporou miliardára Petra Kellnera rozvoju svojej knižnice.
FOTO: Jef Kratochvíl
Klaus nebol „najagresívnejší“
„Najviac pri tých rozhovoroch som musel rozprávať ja a na českej strane podpredsedovia Václava Klausa boli agresívnejší ako sám Klaus,“ spomínal na Brno o niekoľko rokov Mečiar v STV.
„Už keď tak do mňa veľa bili, tak vždy, aby som si oddýchol, vstupoval do toho Gustík Húska.“ Reči o „teórii synergie“ Klausa a jeho podpredsedov natoľko rozrušili, že sa zdvihli a odišli z miestnosti a vrátili sa s podmienkou, že už Húska hovoriť nesmie.
O rozhovoroch v Brne sa Mečiarovi rozprávať nechce - po sérii volebných porážok sa na verejnosti objavuje len minimálne. S ponukou na rozhovor odmietol české médiá aj SME.
V Brne či v Bratislave?
„V Brne to bolo tak, že česká delegácia ako prvé povedala, že ak slovenská delegácia neprijme racionálnejšiu formu federácie, sú oprávnení k separácii,“ spomína Húska, dnes 82-ročný dôchodca, ktorý sa vytrvalo venuje písaniu reflexií nenapodobiteľným, akoby staroslovenským štýlom a maľbe s baníckou tematikou.
Hovorí, že práve v Tugendhatovej vile si začal byť istý, že federácia sa skončí. Prečo Klaus s Mečiarom chodili na záhradu? „Dohodli sme sa, že delegácie spolu vyjednávajú a ak sa zauzlí problém, ich vedúci odídu na rozhovor medzi štyrmi očami, z ktorého sa vrátia, keď majú spoločné riešenie.“
Tvrdí, že definitívne slovo o konci štátu padlo na spoločnej časti rokovaní - nie v záhrade medzi Mečiarom a Klausom. „Nebolo to žiadne sprisahanecké riešenie.“
Podobne si to pamätá aj ďalší účastník rozhovorov a neskorší prezident Michal Kováč. „Sedeli pod stromom. O čom debatovali, nevieme. Ale nemyslím, že o nejakých vážnych veciach v súvislosti s rozdelením.“ Federácia padla podľa Kováča na spoločnej časti rokovaní, hovorí prvý prezident, ktorý zviedol s Mečiarom o pár rokov zásadný boj o to, ako má Slovensko vyzerať.
Kováč vraví, že koniec federácie bol istý už 19. júna po rokovaniach v Bratislave, keď česká delegácia oznámila, že si z možností konfederácia alebo rozdelenie vyberie tú druhú. Húska píše, že práve na tomto rokovaní nastal pozitívny zlom. Zlú atmosféru mala zlepšiť Mečiarova „zdravica“ ku Klausovým narodeninám a darček - fľaša borovičky.
Milan Kňažko, rovnako ako Kováč hovorí, že po bratislavskom stretnutí na Bôriku už bol rozpad istý. „Vtedy Klaus preniesol vetu, že než nejaké experimenty, tak radšej dva suverénne štáty“. Brnianske rokovania boli napriek istote rozdelenia emotívne.
To, že rozdelenie federácie bolo isté dávno pred augustovým stretnutím v Brne, potvrdzujú aj českí vyjednávači. Rokovania o federálnej vláde, ktorými Václav Havel poveril Klausa, sa podľa nich hneď na začiatku zmenili na vyjednávania o budúcom štátoprávnom usporiadaní. Názory na to, kedy presne prišiel bod zlomu, sa rôznia. Vtedajší členovia ODS však pripúšťajú, že to mohlo byť práve v Bratislave.
O tom, že bolo všetko jasné už skôr, svedčí aj dobová tlač. Denník blízky HZDS Koridor koniec federácie oznámil už 24. júla titulkom „Razantný finiš rozdelenia federácie. ´Bacha´ na českého brata“. Deň po rokovaní v Brne prišiel Koridor s titulkom „Duch politického realizmu ovládol scénu“.
Už ani sekundu spolu
Klaus tvrdí, že s rozpadom federácie počítal už pred voľbami. Spomína si na súkromný rozhovor so slovenským premiérom Jánom Čarnogurským z apríla 1992. Počas štátnej návštevy v Bonne sa ho vraj opýtal, čo by bol ochotný urobiť pre udržanie spoločného štátu. „To bola studená sprcha. Úplne otvorene, ostro a do očí vyhlásil, že ani na sekundu neuvažuje o možnosti, že by mohol zostať spoločný štát,“ vravel Klaus.
Podľa vtedajšieho podpredsedu ODS Miroslava Macka HZDS po voľbách chcelo väčšiu nezávislosť Slovenska v rámci federácie, požiadavku na úplne samostatný štát sa však vyjednávači dlho báli vysloviť.
„Na tom úplne prvom rokovaní sa Klaus s Mečiarom zavreli sami v miestnosti a zvyšok delegácií čakal v predsálí. Šiel som k Michalovi Kováčovi, priateľsky som ho objal okolo ramien a povedal mu: ´Tak čo, Miško, čo vy vlastne chcete'. A on siahol do tašky a vybral div nie ešte zaprášený návrh na usporiadanie federácie z roku 1968.“
Podľa posledného federálneho premiéra Jana Stráského sa fakticky o rozdelení štátu rozhodlo ešte pred Bratislavou.
„Zásadné bolo, keď sa dohodlo, že Klaus bude premiérom v Česku a Mečiar na Slovensku. Bol som poverený zostavením federálnej vlády, pri ktorej bolo jasné, že je len provizórna a jej jedinou úlohou je preklenúť nejaké obdobie, než sa Česko-Slovensko rozdelí.“
Mečiar bol umiernený
Václav Klaus hovorí, že Mečiar rozhodne nepatril medzi najradikálnejších. „Pri tých celonočných rokovaniach bol v slovenskej delegácii práve Mečiar racionálne uvažujúcim človekom so stredovou pozíciou. Extrémni bojovníci za okamžité a bleskové oddelenie boli nielen pán Húska, ale aj ďalšie viditeľné osoby ako pán Kováč.“
Vtedajšie predstavy Mečiara mali byť, že Slováci si v spoločnej štátnosti musia vydobyť väčšie práva, vracia sa v spomienkach Húska. Kováč dokonca tvrdí, že Mečiar ako jediný z delegácie v momente, keď už bol rozpad jasný, hovoril o konfederácii.
Podľa Macka si Mečiar uvedomoval, že pre Slovensko by to bolo zložitejšie riešenie než pre Česko, kde už boli ministerstvá, centrálna banka. Macek aj Klaus opisujú Mečiara ako človeka, ktorý držal slovo. Hoci vo svojich verejných vystúpeniach často uviedol veci inak, než boli dohodnuté (zrejme z obavy z reakcie slovenskej verejnosti).
Účastníci rokovaní však zhodne tvrdia, že sa rozpad zastaviť nedal. „Rokovania ukázali, že nejde dať dohromady dve rozdielne koncepcie,“ vraví Kováč.
Nikto nebol radikálny
„Tu ťažko hovoriť o nejakej radikálnosti jednej alebo druhej strany, a už vôbec nie konkrétnych osôb. Nikto nehovoril o rozdelení okrem okrajových extrémistických síl,“ hovorí Kňažko. Bývalý minister zahraničia spochybňuje 20-ročné spomienky a interpretácie rozhovorov ich účastníkmi.
„Politici by sa nemali spoliehať na svoju starnúcu pamäť, ale mali by sa zverejniť autentické nahrávky z týchto stretnutí, ktoré robila česká aj slovenská strana.“
Kto bol pri delení
Vladimír Mečiar (70)
vyštudovaný právnik
od januára 1990 bol slovenským ministrom vnútra
bol trikrát slovenským premiérom (1990 - 1991, 1992 - 1994, 1994 - 1998)
po odchode HZDS z parlamentu v roku 2010 na verejnosti vystupuje len málo
Michal Kováč (82)
po Alexandrovi Dubčekovi predseda Federálneho zhromaždenia
neskôr slovenský prezident
po rozchode s Mečiarom a po konci funkčného obdobia z politiky odišiel
žije ako dôchodca v Bratislave
Milan Kňažko (66)
filmový a divadelný herec bol jednou z hlavných postáv nežnej revolúcie na Slovensku
spolu s Mečiarom odišiel z VPN a zakladal HZDS
po odchode z HZDS bol ministrom kultúry
riadil televíziu Joj
Augustín Marián Húska (82)
zakladal HZDS
podpredseda parlamentu
pri Mečiarovi stál až do odchodu do dôchodku
žije v ústraní v Bratislave
Václav Klaus (70)
najvýraznejší český politik za posledných dvadsať rokov
po rozpade bol šesť rokov českým premiérom, neskôr predsedom Poslaneckej snemovne
od roku 2003 prezident Českej republiky
jeho druhú voľbu sprevádzali škandály s údajnými vyhrážkami a ovplyvňovaním poslancov
Jiří Kovář (58)
v roku 1992 podpredseda ODS
po rozpade ČSFR z neho V. Klaus urobil vedúceho Úradu vlády
už v roku 1993 ho ODS z tohto vplyvného postu odvolala
teraz je šéfom firmy CEEI, venuje sa golfu
Miroslav Macek (68)
zubný lekár, minister poslednej federálnej vlády
v roku 1997 sa rozišiel s V. Klausom, následne sa však zmierili
preslávil sa fackou, ktorú verejne vylepil poslancovi ČSSD Davidovi Rathovi
z politiky odišiel v roku 2002, dnes žije s priateľkou mladšou o 42 rokov a glosuje politické diane na webe Viditeľný Macek
Petr Čermák (59)
lekár a vášnivý horolezec
po rozpade ho spájali s aférami, ktoré sa týkali financovania ODS
z politiky odišiel v roku 1998, vo svojej strane už nemal podporu
dnes sa živí podnikaním, politike sa vôbec nevenuje
Jan Stráský (71)
ekonóm, blízky priateľ Václava Klausa
posledný federálny premiér, potom šéf niekoľkých českých ministerstiev
od roku 1998, keď vystúpil z ODS, je v dôchodku
predvlani sa stal šéfom Národného parku Šumava, čelil ostrej kritike ekológov
Slovák ich fotil z kvetinárstva, Čech z kríkov
BRNO. Sedia sami na stoličkách v záhrade pred vilou Tugendhat. Dvaja generáli výprav Vladimír Mečiar a Václav Klaus sa rozprávajú a hľadajú dohodu, aby mohli zaseknuté rozhovory o Česko-Slovensku pokračovať.
Dnes majú fotografie týchto chvíľ veľkú historickú cenu, sú možno jediné, ktoré zobrazujú uzatvorené rokovanie medzi ODS a HZDS a ich atmosférou.
Tento i z dnešného pohľadu reportérsky majstrovský kúsok sa podaril len dvom fotografom. Slovenský fotograf Peter Brenkus svojho Klausa a Mečiara v košeliach vyfotil z balkóna kvetinárstva, ktoré bolo na susednom pozemku
. „Bolo tam vtedy možno tridsať fotografov. Nikto z nich však nemal zhruba tisícmilimetrový objektív ako ja. Mal som štvorstovku s niekoľkými telekonvertormi,“ spomína Brenkus, neskôr dvorný fotograf prezidentov Michala Kováča a Rudolfa Schustera.
„Chválabohu o mne nevedeli. Čakal som asi hodinu a pol, pretože som potreboval nejaké gestá. Bola to paparazzi fotka, za ktorú sa nehanbím,“ hovorí.
Brniansky fotograf Jef Kratochvíl zasa využil znalosť miestneho prostredia. Schoval sa v kroví, z ktorého bol výhľad na záhradu. „Kým ma objavila ochranka, stihol som urobiť asi desať snímok. Potom ma rýchlo vyprevadili,“ opisuje vznik svojho diela.
Kratochvíl bol fotografom brnianskeho divadla, takú dôležitú udalosť si však nechcel nechať ujsť. Fotografie potom venoval vile Tugendhat, v ktorej dnes usporadúva svoje výstavy, aj Klausovi. Na rozdelenie Česko-Slovenska má však ešte dramatickejšiu spomienku.
Na Silvestra 1992 išiel fotiť oslavy vzniku Slovenskej republiky do Bratislavy. „Prechádzal som po hlavnom námestí, ktoré bolo úplne prázdne. Štvrť hodiny pred polnocou sa z okolitých ulíc začali valiť davy ľudí. Po chvíľke bolo námestie plné a začala sa neuveriteľná vrava. Ľudia skandovali ´Dosť bolo Čechov´ a pálili československé vlajky.“
Fotil ako o život do chvíle, keď sa ho jeden z demonštrantov spýtal, pre koho pracuje. „Uvedomil som si, že nemôžem odpovedať po česky, pretože by ma možno zbili. Keby som sa snažil hovoriť po slovensky, tak by som sa hneď prezradil. Preto som sa bez slova upokojoval, ale ten človek chodil stále za mnou a kričal, pre koho robím. Našťastie sa potom na pódiu objavil Vladimír Mečiar, ktorý upútal jeho pozornosť. Sadol som do auta a zastavil až za Břeclavou,“ spomína.
I pre tento zážitok si Kratochvíl myslí, že rozdelenie ČSFR bolo správne riešenie. „Na Slovensko cestujem často a mám pocit, že vzťahy medzi nami sú dnes lepšie než v minulosti. Nič si už nevyčítame a rozumieme si,“ hovorí Kratochvíl.
Autor: Antonín Viktora
Beata
Balogová
