Ústavný súd rozhodol, že Trnkovu sťažnosť riešiť nebude. Čentéš pripomína prezidentovi, že nič nebráni jeho vymenovaniu za šéfa prokuratúry.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:08 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Dobroslav Trnka prehral boj o funkciu generálneho prokurátora. Ústavný súd zamietol jeho sťažnosť, v ktorej sa označoval za víťaza tajnej voľby z mája 2011.
„Senát sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť a ako podanú neoprávnenou osobou,“ povedala hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
Ani po tomto verdikte súdu kandidát bývalej koalície Jozef Čentéš nemá isté, že sa stane šéfom prokuratúry.
Prezident Ivan Gašparovič ho naďalej nechce vymenovať. Proti Čentéšovi využíva aj jeho vlastné podanie na Ústavný súd, v ktorom sa sťažuje práve na nečinnosť Gašparoviča.
Na funkciu už čaká vyše roka, parlament ho zvolil vlani 17. júna.
Systémová porucha
Ústavný súd
Podnety
- Ústavný súd dostal šesť podaní k voľbe prokurátora:
- Smer a Ladislav Tichý neuspeli, súd označil zmenu tajnej voľby na verejnú za ústavnú,
- Dobroslav Trnka pochodil s podnetom, že v decembri 2010 nebola dodržaná tajnosť voľby, keďže poslanci si fotili lístky, voľbu opakovali;
- druhá Trnkova sťažnosť bola podľa súdu neopodstatnená,
- Jozef Čentéš namieta nečinnosť prezidenta,
- opozícia žiada výklad ústavy, že prezident mal rozhodnúť bez zbytočného odkladu.
„Keďže pán Trnka neuspel, na Ústavnom súde neexistuje sťažnosť, ktorá by spochybňovala moje zvolenie. Nie je dôvod otáľať s mojím vymenovaním,“ reagoval Čentéš.
Prezident mu však vymenovací dekrét nemieni vydať. Po svojom hovorcovi Marekovi Trubačovi odkázal, že Ústavný súd by mal „komplexne rozhodnúť o všetkých podnetoch týkajúcich sa voľby generálneho prokurátora, teda aj o podnetoch pána Čentéša a skupiny poslancov Národnej rady, potom rozhodne o vymenovaní alebo nevymenovaní pána Čentéša“.
Na súde je podanie opozičných strán SDKÚ, KDH, Most-Híd a SaS, ktoré žiadajú výklad ústavy, že prezident je povinný rozhodnúť o novom generálnom prokurátorovi bez zbytočného odkladu.
„Fakt, že to vôbec potrebujeme počuť od Ústavného súdu, je príznakom nejakej systémovej poruchy,“ komentoval včera autor opozičného podania Radoslav Procházka z KDH.
„Začínam si myslieť, že na právny štát tu primárne a najviac rezignovali tí, ktorí majú jeho ochranu v náplni práce,“ dodal.
Sťažnosť by aj stiahol
Čentéš je pripravený svoju ústavnú sťažnosť vziať späť. „Ak by bol prezident činný a rozhodol o mne, pominul by dôvod sťažnosti.“
Gašparovič to nekomentoval. „Pán Čentéš má právo vyjadriť svoj názor. Keďže sú podnety, čakáme na Ústavný súd,“ povedal Trubač.
Bez toho, aby prezident nekonal, Čentéš podnet neodvolá. „Neviem totiž predvídať reakciu prezidenta, s čím by prišiel.“
Trnka sa k záležitosti nevyjadril. V piatok nedvíhal mobil.
Trnkove počty
Generálnu prokuratúru vedie prvý námestník Ladislav Tichý.
Keď Trnka po siedmich rokoch vo februári 2011 skončil na čele prokuratúry, Tichý mu vytvoril miesto námestníka pre trestný úsek. Naďalej mu tak ostali na starosti citlivé trestné kauzy.
V odmietnutej sťažnosti Trnka písal, že parlament po májovej voľbe nesprávne spočítal hlasy a mal byť vyhlásený za víťaza.
Hlasovacie lístky si vtedy prevzalo všetkých 150 poslancov. Trnka získal 70 hlasov. Proti hlasovali 17 poslanci, 29 sa ich zdržalo a 34 lístkov bolo neplatných.
Parlament konštatoval, že Trnka neuspel, pretože nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, čiže najmenej 76.
Parlament podľa Trnku nemal brať do úvahy neplatné lístky. Počet „prítomných“ by sa tak znížil na 116 a na zvolenie by stačilo 59 hlasov.
Pri každej tajnej voľbe pritom Národná rada započítava aj neplatné lístky. Od vzniku Slovenska to nik nespochybnil.

Beata
Balogová
