BRATISLAVA. Minister školstva Dušan Čaplovič chce novým vysokoškolským zákonom zrušiť externú formu štúdia a nahradiť ju dištančným vzdelávaním.
"Je to môj názor, ktorý budem presadzovať, pokiaľ budem vo funkcii, aby sme externú formu, ktorá v Európe nie je tradičná, od istého roku zrušili a nahradili dištančným vzdelávaním," povedal šéf rezortu.
Zmena sa podľa neho neudeje zo dňa na deň, tí, ktorí momentálne študujú externe, by v tejto forme mali aj skončiť.
Nový vysokoškolský zákon chce ministerstvo pripravovať na budúci rok. To, či by sa za dištančnú formu štúdia platilo, bude podľa ministra otázkou diskusie.
Externe študuje tretina
Na Slovensku študuje diaľkovo asi tretina študentov, čo predstavuje vyše 70-tisíc ľudí. Čaplovič tvrdí, že na Slovensku fungovala externá forma v 50. rokoch, keď bolo treba prevychovať "robotnícke kádre".
"A v 90. rokoch som externú formu plne chápal, lebo mnohí ľudia, ktorí boli v praxi, potrebovali študovať, lebo im to z politických či náboženských dôvodov nebolo umožnené. Ale dnes, po 22 rokoch od novembra 1989 mal každý možnosť študovať, aj keď viem, že sú isté kvóty," domnieva sa minister.
Externe podľa neho idú často študovať tí, ktorí sa nedostali na dennú formu.
Novela vysokoškolského zákona, o ktorej bude vláda rokovať v najbližších týždňoch, ráta s predĺžením bakalárskeho aj magisterského štúdia o rok.
Čaplovič tvrdí, že už ho v premene externého štúdia na dištančné podporuje Rada vysokých škôl.
Vysoké školy súhlasia
"Externá forma v ponímaní, ako sa robí u nás, vo vyspelých krajinách neexistuje. Tam existuje full-time študent, ktorý študuje na plný úväzok a part-time študent, ktorý si štúdium rozloží," povedal predseda RVŠ Viktor Smieško.
Na univerzite v nemeckom Hagene dištančne podľa neho študuje 80-tisíc ľudí.
Rozložiť si štúdium na viac rokov by podľa neho bolo možné aj na Slovensku, problém je však v tom, že študent musí po prekročení štandardnej dĺžky štúdia za školu platiť. "S týmto treba urobiť poriadok," dodal.
Prechod z externej formy na dištančnú sa pozdáva aj predsedníčke Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Kataríne Stolárikovej.
Preberanie úspešne fungujúcich systémov zo zahraničia má podľa nej pozitívny vplyv na slovenské školstvo.
Musia vyriešiť školné
"Verím, že tento proces bude sprevádzať prísna kontrola kvality a zrejme aj reforma samotných kritérií zaisťovania kvality, čo by mohlo zredukovať počet študijných programov a zvýšiť ich kvalitu," domnieva sa.
Dodáva, že konkrétnejšie sa vyjadrí až keď budú známe podmienky.
Odborníčka na vysoké školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že transformácia externej na dištančnú formu nemusí znamenať dramatickú zmenu.
"Dnes sú možnosti vzdelávania, keď sa ľudia fyzicky nemusia zúčastňovať náuky, rôzne. V princípe to nie je tragédia, je otázka, ako sa to zorganizuje," tvrdí.
Dôležité je podľa nej tiež to, čo sa stane so školným, keďže to v súčasnosti tvorí príjem vysokých škôl.
