Zahraničný bestseller momentálne chýba, a tak ľudia siahajú po domácich autoroch a knižkách zo známeho prostredia.
BRATISLAVA. Dominik Dán, Maxim E. Matkin, Antónia Mačingová, Táňa Keleová-Vasilková alebo Gustáv Murín.
Rebríčky najpredávanejších knižiek u nás v posledných mesiacoch obsadili takmer výlučne domáci autori, bez ohľadu na kvalitu tvorby.
„V prvej pätnástke je iba päť zahraničných autorov,“ hovorí Petra Hrabanová zo siete kníhkupectiev Panta Rhei, ktoré u nás podľa odborníkov predá asi štvrtinu kníh.
V jeho rebríčku najpredávanejších kníh je prvých sedem slovenských.
Rodený Kanaďan Tom Nicholson píše v slovenčine a o Slovensku, a tak sa dostal medzi slovenských autorov s knihou Gorila aj on.
„Zdá sa, že slovenským čitateľom začali vyhovovať viac príbehy, ktoré sa odohrávajú v im dôverne známych reáliách a s postavami, s ktorými sa vedia skôr stotožniť,“ myslí si Juraj Šlesar z kníhkupectva martinus.sk.
Domácim knižkám sa darí už dlhšie. „Minulý rok sme mali v top 10 najpredávanejších kníh dokonca osem slovenských autorov,“ hovorí Ján Laš z internetového kníhkupectva gorila.sk.
Zarábajú viac
Panta Rhei
Predajnosť kníh
Kožené srdce , Dominik Dán Gorila , Tom Nicholson Donevidenia , Timea Keresztényiová Gorily v podsvetí , Gustáv Murín Nikdy , Táňa Keleová-Vasilková Posledná nevera , Jozef Banáš Prachy pani Schwarzovej , Karin Krausová So šarmom Parížanky , Ines de la Fressange Najedzte sa do štíhlosti , Antónia Mačingová Sushi v dushi , Denisa Ogino, Evita Urbaníková
(1. 6. až 25. 8. 2012)
Vydavateľstvá až na výnimky hovoria aj o náraste zákazníkov.
„Hoci nevieme povedať presné čísla, tržby kníhkupcov narastajú,“ hovorí Daniel Kollár, vydavateľ a šéf Združenia vydavateľov a kníhkupcov.
Možné je podľa neho aj to, že knižiek sa nepredáva viac, len sú drahšie. Za posledné roky vychádzajú aj v podstatne nižších nákladoch, väčšinou tri či päťtisíc kusov.
„Sú bestsellery, ktorých sa v priebehu roka predá aj viac ako desaťtisíc. To sú však väčšinou preložené tituly zo zahraničia,“ hovorí Kollár.
Priznáva to aj Panta Rhei. „Silné zahraničné tituly ako Brownov Da Vinciho kód, séria Harry Potter či Youngova Chatrč v obľube medzi Slovákmi prevyšujú domácich autorov,“ hovorí Hrabanová.
Momentálne však nijaká z nich na trhu nie je a čitatelia siahajú po domácej produkcii. Nie je to len záležitosť tohto leta.
„Posledný rok či dva je u nás drobná renesancia slovenskej literatúry,“ hovorí Kollár.
Predaju kníh pomohol aj rozmach internetu. „Knihy sú dlhodobo najpredávanejším tovarom v internetových obchodoch a záujem o nakupovanie v nich stále rastie,“ hovorí Šlesár z martinus.sk.
„Medziročne sme v komodite knihy narástli o 15 percent,“ hovorí Laš z gorila.sk.
Vydavateľstvo Marenčin PT zamerané na domácich autorov malo v roku 2010 nárast tržieb až o 80 percent.
„Posledné dva roky bol asi 20percentný pokles oproti roku 2010. Aj tak máme v tomto roku za posledné dva mesiace nárast predaja a očakávame ho aj ďalej,“ hovorí Albert Marenčin.
Okrem kníh pre dospelých hlásia vydavatelia väčší záujem aj o detské tituly.
„Po opatrnom poklese obratu v roku 2011, zaznamenávame medziročný nárast predajnosti našich titulov o 60 percent,“ hovorí Martin Gregor, konateľ vydavateľstva Svojtka & Co.
Medzi ich najpredávanejšie tituly patrí Obrovská kniha aktivít s nálepkami pre chlapcov a potom aj pre dievčatá.
Ročne desaťtisíc titulov
V horšej situácii je len Artforum. „Knihy s dôrazom na kvalitu sa na Slovensku v posledných rokoch predávajú ťažšie. Je to aj tým, že možnosti, ako sa čitateľ takýchto kníh dozvedá o ich existencii, sa zužujú,“ hovorí Vladimír Michal z Artfora.
Ročne u nás vydavatelia vydajú okolo desaťtisíc titulov. „Medzi desiatimi najväčšími vydavateľmi je však sedem univerzít, verejnosť teda o väčšine z nich ani netuší,“ povedal Kollár. Učebnice, skriptá a podobné publikácie tvoria asi sedemtisíc z nich.
Združenie vydavateľov chce od budúceho roku zaviesť na internete podrobný prehľad všetkých vydaných titulov.
K presným číslam predajnosti na domácom trhu sa dostať nedá. Údaje jednotlivých predajcov nikto nevie dať dokopy.
Najpredávanejších domácich knižiek sa však podobne ako pri zahraničných tituloch predá viac ako desaťtisíc kusov.
Z elektronických kníh sa u nás predá pár kusov
V zahraničí už papierové knihy ustupujú svojim elektronickým verziám. U nás ich čitatelia zatiaľ nehľadajú.
BRATISLAVA. Najväčší predajca kníh v Británii, spoločnosť Amazon na každých sto papierových kníh predá 114 digitálnych kníh do obľúbenej čítačky Kindle, oznámila pred troma týždňami BBC.
Podobné čísla na Slovensku rozhodne neplatia, hoci Amazon, ale ani slovenský predajca Panta Rhei na otázky denníka SME o presných číslach predajnosti odpovedať nechceli.
„Nezverejňujeme dáta pre špecifické krajiny,“ odpovedala Christine Hoegerová z Amazonu.
Kamenné a internetové
Hoci sa digitálnym knihám nebránia ani spisovatelia a čitatelia ich čoraz viac objavujú, trh sa u nás rozbieha len pomaly.
„Ich predaj je na Slovensku oproti papierovým knihám marginálny. Kníhkupectvá Panta Rhei zatiaľ neplánujú rozšíriť svoj sortiment o tento produkt,“ hovorí Petra Hrabanová za najväčšiu domácu sieť kamenných kníhkupectiev.
Konkurencia na internete digitálne knihy síce už ponúka, no závratné obchody s nimi nerobí.
„Presné čísla takmer nikto nezverejňuje. Trh e-kníh je ešte v plienkach a potrvá nejaký čas, kým podiel ich predaných kusov bude väčší,“ hovorí Ján Laš z vydavateľstva gorila.sk.
Napriek tomu cítiť optimizmus. „Predpokladám, že prudký nárast ich predaja je otázkou najbližších mesiacov. Od tej chvíle to bude aj populárne, aj finančne zaujímavé,“ predpovedá Vladimír Michal zo siete kníhkupectiev Artforum.
Podobne sa na to pozerá aj jeden z vydavateľov. „Momentálne to nie je veľmi zaujímavé, ale asi nebude dlho trvať a veľa kníh sa bude predávať ako e-knihy. Dnes sú to v dobrých mesiacoch desiatky kusov,“ hovorí Albert Marenčin z vydavateľstva Marenčin PT.
Martinus výrazne rastie
Zverejnené čísla dávajú istý dôvod na optimizmus. „Len za minulý rok sme v tomto segmente zaznamenali 420-percentný nárast,“ odpovedá Juraj Šlesar z kníhkupectva martinus.sk
Elektronické knihy si pomaly získavajú aj našich spisovateľov. Michal Hvorecký z čítačky už číta aj počas autorského čítania.
„Vďaka tomu som ušetril už aj veľa papiera, mám v nej dosť veľký archív vlastných textov.“ Má ich kedykoľvek rýchlo k dispozícii. „A stále viac na nej čítam aj cudzie knihy.“
Rozšírenie čítačiek u nás príde podľa Hvoreckého s poklesom ceny.
Elektronické knižky oceňuje aj spisovateľ Ján Štrasser, hoci s nimi autorskú skúsenosť zatiaľ nemá a nemá ani čítačku.
„Takýto je vývoj a vydavatelia aj spisovatelia sa s tým budú musieť vyrovnať,“ hovorí. Postupne sa podľa neho bude musieť vyriešiť aj otázka autorských práv, vývoj to zrejme prinesie.
Beata
Balogová
