Nadácia F. A. Hayeka zoradila strany podľa stupňa uprednosťovania štátnych zásahov alebo slobodného trhu. Politické spektrum vytvorila na základe navrhovaného spôsobu riešenia 15 ekonomických a sociálnych problémov v programoch politických strán. S vyšším počtom bodov rastie orientácia strany na slobodný trh, strany s nízkym počtom bodov sa zameriavajú na nástroje štátnej moci.
BRATISLAVA - Politické strany sú často iné, než za aké sa samy považujú, a ich zaradenie sa medzi ľavicu a pravicu vôbec nemusí zodpovedať ich volebnému programu. Vyplýva to zo štúdie Nadácie F. A. Hayeka, ktorá sa zamerala na volebné programy politických strán.
Najväčším prekvapením pre autorov boli strany SMK a Smer. Prvá z nich sa síce predstavuje ako pravicová strana, ale opatrenia z jej volebného programu majú skôr opačný charakter. Hoci hovorí o obmedzovaní štátneho rozpočtu, navrhuje rôzne nové štátne podpory, ochranu domáceho trhu či úvery zo štátnych peňazí.
„Prekvapením bola aj strana Smer. Hoci hovorí, že bude podporovať osobnú iniciatívu, jej návrhy ale o tom vôbec nesvedčia,“ upozornil Martin Chren z nadácie. Smer si hneď v úvode ekonomického programu dáva za cieľ znížiť štátne výdavky, ale na zároveň presadzuje, aby štát z peňazí občanov zachraňoval priemysel, podporoval poľnohospodárov. „Túto tretiu cestu Smeru nemožno nijako odlíšiť od cesty štátnych zásahov, teda cesty socialistickej,“ pripomenul Chren.
Ľavica alebo pravica
Rozpor medzi všeobecnými tvrdeniami volebných programov a konkrétnymi návrhmi je príznačný pre všetky politické strany. Nadácia F. A. Hayeka preto rozdelila politické spektrum podľa toho, nakoľko sa pri riešení problémov strany spoliehajú na zásahy štátu a koľko chcú nechať na slobodnom trhu. Najbližšie k „ideálu“ slobodného trhu, a teda pravicovým myšlienkam má podľa štúdie Demokratická strana. Blízko k nej majú aj strany ANO, SDKÚ a KDH.
Stranou, ktorá má najbližšie k socialistickému pohľadu na fungovanie ekonomiky, je KSS, ale veľmi blízko k jej názorom na riešenie problémov má aj SDĽ, Smer, SDA, HZDS a SMK.
Štátne zásahy v ekonomike podľa autorov štúdie nutne znamenajú zvyšovanie štátnych výdavkov a rast zadlženia. V programoch politických strán je takýchto návrhov veľa: od pôžičiek pre neschopné podniky cez podporu „organického“ poľnohospodárstva až po daňové úľavy a výnimky. „Žiadna strana nehovorí o tom, že na plnenie sľubov bude musieť vytiahnuť peniaze z vreciek občanov,“ zdôraznil Chren.
Ako riešiť problémy
Väčšina ekonomických a sociálnych programov strán sľubuje znižovanie nezamestnanosti. SDĽ chce prostredníctvom výraznejšej ochrany zamestnancov dosiahnuť plnú zamestnanosť, podobne ako KSS. Cieľom HZDS je zase docieliť 15-percentnú nezamestnanosť dotovaním pracovných miest. Smer a SNS sa zaväzujú využiť všetky „prírodné zdroje“ a „majetkové aktíva vo vlastníctve štátu“ v prospech zamestnanosti.
Podľa autorov štúdie sa na skutočné príčiny nezamestnanosti zameriavajú strany z opačného konca politického spektra. DS, ANO, KDH a SDKÚ chcú spružniť pracovnoprávne vzťahy, prípadne zmeniť Zákonník práce či zaviesť prácu na určitý čas.
Rôznorodý prístup majú strany aj k otázke daní a odvodov. Prvýkrát sa vo volebnej kampani objavili snahy o zavedenie rovnej dane (KDH, DS), ale snahu znížiť daňové alebo odvodové zaťaženie sľubuje veľká časť programov. Tejto otázke sa vyhýba napríklad SDA, SDĽ a KSS.
Ako triezvejšie v porovnaní s minulými voľbami hodnotí nadácia tie časti programov, ktoré hovoria o znižovaní výdavkov štátu. SDKÚ plánuje znižovať podiel verejných financií na ekonomike, ANO chce znížiť výdavky štátu o jednu tretinu. „Ostatné strany do svojich predsavzatí nezahrnuli kvantitatívne ciele,“ upozornila štúdia.
Niekoľko ťažko realizovateľných nápadov našla nadácia v oblasti privatizácie. Cieľom KSS je znárodnenie peňažných ústavov, SDĽ chce zase zakladať nové štátne podniky. „SDĽ sa týmto vyhlásením vracia späť do 50. rokov minulého storočia,“ píše nadácia. KDH, SDKÚ alebo ANO sľubujú pokračovanie privatizácie, ale podľa štúdie sa vo väčšine ich programov nespomína napríklad privatizácia pošty a v prípade železníc nie je ich zámer jasne čitateľný.
Beata
Balogová
