Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Peter žije v okresnej Šali, no pri vybavovaní sa nacestuje desiatky kilometrov.
Na súd musí do Galanty, hygienu, pozemkový a lesný úrad nájde v Nových Zámkoch, krajský školský, stavebný či pamiatkový úrad zase v Nitre, colný úrad v Štúrove.
Cez fiktívnu postavu ministerstvo vnútra vysvetľuje reformu štátnej správy, ktorú v piatok spustila vláda.
O rok a pol už Peter nebude musieť zo Šale vytiahnuť päty. Ministerstvo sa rozhodlo nadviazať na niekdajšie okresné národné výbory a špecializovanú miestnu správu opäť zlúčiť.
Dnešných 613 úradov roztrúsených po mestách má nahradiť 79 okresných úradov.
Všetko má byť po ruke
Úrady
Reforma ESO
od januára 2014 vzniknú v 79 okresných mestách kontaktné centrá, obyvatelia v nich vybavia všetku agendu so štátom, žiadosti môžu podať kdekoľvek na Slovensku, doklady z iných úradov si štát zabezpečí sám, informácie o stave žiadostí poskytne aj call centrum.
„Každý občan tak vybaví všetko do 50 kilometrov a hodiny cesty verejnou dopravou,“ hovorí minister vnútra Robert Kaliňák.
V každom okresnom meste vznikne kontaktné centrum, kde vybavíte všetku administratívu so štátom.
Ministerstvo vypočítalo, že obyčajný človek navštívi štátne úrady 106-krát a vďaka centrám tak ušetrí 609 eur a 25 dní dovolenky.
Úľavu má premena priniesť aj rozpočtu. Premiér Robert Fico uložil Kaliňákovi usporiť na chode štátnej správy 700 miliónov eur. To sa podľa plánov ministerstva podarí do roku 2016.
Úspory má priniesť najmä riadenie chodu dnešných stoviek štátnych úradov z ôsmich centier.
Rozhodovať o majetku, obstarávaniach, či mzdách bude iba osem centier podpory ministerstva vnútra v krajských mestách. „Chceme, aby mal štát jednu zástrčku,“ vysvetľuje Kaliňák.
„Do procesu chceme zapojiť aj obce, vyššie územné celky či vysoké školy,“ plánuje.
Ak by okresné úrady zabezpečovali obslužné činnosti aj pre ne, krajina by podľa neho ročne usporila ďalších 300 miliónov eur.
ZMOS chce deliť kompetenciePodpredseda Združenia miest a obcí Michal Sýkora štát vyzýva na audit kompetencií. „Dnes samospráva na prenesený výkon štátnej správy skôr dopláca.“
Seriózna analýza chýba aj odborníkovi na verejnú správu Jaroslavovi Pilátovi, ktorý sa počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu podieľal na príprave decentralizácie.
„Čakal by som posúdenie, či štát musí vykonávať všetku agendu, ktorú vykonáva, či ju musí vykonávať tak, ako to robí a s takým počtom úradníkov.“
S reformou musia skončiť aj stranícke čistky, tvrdí kritikBývalý predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai si myslí, že reforma ESO nie je úplná, ale len čiastočná.
BRATISLAVA. Reforma štátnej správy ESO nerieši základný problém, ktorým sú stranícke čistky v úradoch, tvrdí bývalý predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai.
"Nič z deklarovaných zámerov o vyššiu efektívnosť sa nepodarí naplniť, ak sa nezastaví bezbrehá politizácia - stranícke čistky v úradoch," povedal Plai.
Slovensko podľa jeho slov potrebuje komplexnú reformu, ktorá okrem iného stanoví jasné pravidlá pre výkon verejnej služby úradníkmi a súčasne im vytvorí aj podmienky na ich dodržiavanie.
"Vláda môže efektívne spravovať krajinu len s úradníkmi, ktorí pracujú bez strachu, že prídu o prácu, ak sa budú riadiť zákonmi a nie straníckymi príkazmi," myslí si.
Nezodpovedná personálna politika každej z doterajších vlád môže podľa Plaia za to, v akom stave sa dnes verejná sféra nachádza.
"Problémy v miestnej štátnej správe sú smiešne v porovnaní s problémami vo verejnom sektore, najmä v zdravotníctve a školstve. Málo efektívna je verejná správa ako celok, navyše je neúnosne skorumpovaná a úplne zle je nastavený celý systém verejnej služby," dodal.
Expredseda Úradu pre štátnu službu je za reformu, tá by však mala byť úplná. "Tá prezentovaná je len čiastočná," uzavrel.
sita
Beata
Balogová
