BRATISLAVA. Poslanci by mali mať právo vykonávať poslanecké prieskumy individuálne, rovnako by mohli individuálne žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov.
Vyplýva to z novely rokovacieho poriadku, ktorú do parlamentu predložil poslanec za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti Jozef Viskupič.
„Obe tieto práva sú v súčasnosti priznané poslancovi takmer obsolentným zákonom o poslancoch z roku 1989, na rozdiel od iných práv poslancov však doteraz neboli zakotvené v Rokovacom poriadku Národnej rady,“ argumentuje Viskupič.
Súčasné znenie rokovacieho poriadku priznáva právo vykonať poslanecký prieskum len orgánom parlamentu, avšak nie aj jednotlivým poslancom NR SR.
Rovnako právo požadovať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov je obmedzené len na NR SR a jej výbory, hoci právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom zákon o poslancoch, poznamenáva Viskupič.
V praxi o tom, či parlament požiada vládu, ministra alebo iný orgán štátnej správy o správu ku konkrétnemu problému, rozhoduje plénum parlamentu alebo výbor NR SR, o tom, či sa niekde vykoná poslanecký prieskum, rozhoduje parlamentný výbor.
Navrhovaná právna úprava podľa poslanca za OĽaNO reaguje na problémy aplikačnej praxe, ktorá preukázala, že práve potreba poverenia, respektíve schválenia poslaneckého prieskumu výborom NR SR predstavuje častokrát neprekonateľnú prekážku v iniciatíve poslanca pri uskutočňovaní poslaneckého prieskumu.
„Poslanci, ktorí sa rozhodnú uskutočniť individuálny poslanecký prieskum, ktorý možno považovať za imanentnú súčasť výkonu ich funkcie, sa veľakrát stretávajú s neochotou vyšších štátnych funkcionárov práve z dôvodu chýbajúcej zákonnej legitimácie poslanca na takýto individuálny poslanecký prieskum,“ vysvetľuje Viskupič.
Informácie a vysvetlenia podľa neho možno získať aj prostredníctvom inštitútu interpelácie alebo Hodiny otázok, získanie podkladov je však neraz možné len vyžiadaním si správy, ktorá takéto podklady obsahuje alebo zistením určitých skutočností vrátane získania podkladov priamo na mieste v priestoroch subjektu, a to práve formou individuálneho poslaneckého prieskumu.
Ak by parlament zmenu odsúhlasil, novela rokovacieho poriadku nadobudne účinnosť 1. januára 2013.
