Advokát MARTIN BELICA pôsobí ako advokát v Británii a s prípadmi odoberania detí rodinám má množstvo skúseností.
Ako na správy o vynútených adopciách reagujú Slováci v Británii?
„Za posledné dni som mal veľa telefonátov, panika sa šíri a ľudia nevidia čomu majú veriť.“
Keď volajú, čo sa pýtajú?
„Prvá otázka je, či berú deti z ulice bezdôvodne. Odpovedám: Keď zanedbáte opateru na Slovensku, zoberú vám deti? Väčšinou povedia že áno, samozrejme. Tu to funguje podobne a sociálna sféra musí deti chrániť. Ak majú pocit, že sa niečo deje, musia začať konať.“
Boja sa aj zodpovední rodičia. Problém teda nie je v britskom systéme?
"Nie je pravda, že sa to týka iba Rómov, diskriminácia je tu oveľa menšia. Je možné, že sociálne služby sú trochu striktnejšie a prísnejšie najmä na kultúry, ktoré nepoznajú. Slovenská a rómska kultúra im nie je tak blízka ako iné. Je tu veľa Pakistancov, ale tí sem migrujú za posledných 40 rokov, my ešte len za posledných zhruba možno posledných desať. Stále teda nepoznajú naše zvyky a môže ešte potrvať, kým sa plne integrujeme. Ich prvoradým záujmom je však starostlivosť a opatera o deti.“
Stávajú sa chyby?
„Niektorí úradníci sa občas urýchlia, vždy však nasleduje do siedmich dní súdny proces, ktorý sa snaží ukázať pravdu. Ak to bolo bezdôvodné, dieťa vrátia, prípadne rodičom úrady s niečím pomôžu, ak majú rodinné problémy. Odobrať deti je až posledná možnosť, prvou je spolupráca, ak rodičia chcú. Musia chcieť, to je kľúč. Ak sa problém vyrieši, dieťa zostáva.“
Stalo sa, že úrady deti vzali poriadnej rodine?
„Mne sa to zatiaľ nestalo, ale nemôžem hovoriť za iných.“
Aké prípady ste riešili?
„Nemôžem hovoriť konkrétne, ale v princípe väčšinou išlo o kultúrne nepochopenie, nízky vek matky, zanedbanie starostlivosti alebo nespoluprácu. Rodina nespolupracovala, neotvárala, mysleli si že im idú odobrať deti a tak nekomunikovali.“
Diali sa podobné prípady aj v minulosti?
„Diali, ale nezaujímali sa o to médiá, ľudia nevedeli že sa môžu brániť. Nevedeli, že majú nárok na advokáta, prekladateľa, že si všetko musia platiť.“
Zabezpečí to štát?
„Keď zastupujeme členov rodiny, súdne poplatky sú platené štátom a klient to má bezplatné.“
Bez ohľadu na výsledok?
"Nejde o to, kto vyhral, alebo prehral. Ide o záujem dieťaťa a to môže len vyhrať. Nie je to ako bežný súdny spor o tom, kto má pravdu, tu to vždy platí štát. Ani Slováci by si nemali myslieť, že sú v cudzej krajine bez nárokov a bez pomoci.“
Ako zvyčajne tieto prípady dopadnú?
„Väčšinou, ak rodičia splnia kritéria, ktoré dostanú na nápravu, dieťa sa im prinavráti. Skôr alebo neskôr. Nie vždy je to možné a nie vždy je to iba na rodičoch. U nás máme dobrú úspešnosť, ale neviem ako to dopadá inde.“
Stretli ste sa s rozsudkom, keď sa mohlo viac prihliadať na rodičov?
„Áno, stalo sa to, ale iba v prípadoch ak tá rodina pochádzala z iných kultúrnych pomerov. Povedzme, že na Slovensku by ešte túto hoci hraničnú situáciu tesne zvládli. Tu ich kultúre nerozumejú tak, ako možno na Slovensku a nie sú vždy ochotní sa vžiť do ich situácie a dať im druhú šancu. Niekedy sa teda urobia rýchle závery. Sú to však len niektoré prípady, skôr by som povedal, že to funguje podobne ako na Slovensku. Ak nemajú prečo zasahovať, tak nezasiahnu."
Čo ich v tom brzdí?
„Keď nič iné, tak sú to pre štát obrovské peniaze. V prípade, že rodičom odoberú deti, musia ich navštevovať. Každá takáto návšteva potom stojí stovky libier, niekto to musí zabezpečiť, a to ešte nehovorím o súdoch, advokátoch, sociálke. Nerobia to naschvál, skôr by boli radšej, ak by to nemuseli robiť.“
Prečo to teda časť rodičov vníma ako problém?
"Sociálni pracovníci sa boja, aby nezlyhali a preto je to z ich strany také možno príliš aktívne. Radšej sú striktnejší, ako by mali byť benevolentnejší. Celé to začalo okolo roka 2005, keď bol pre utýrané anglické dieťa veľký škandál. Napriek šesťdesiatim návštevám v tom dome sa neurobilo nič a dieťa bolo utýrané k smrti."
Anglické médiá si prípady všimli?
Dnes sme mali na súde televíziu zo Slovenska, ale nakrúcanie jej nepovolili. Chceli hovoriť s úradníkmi, ale nikto im nechcel nič povedať. Nemali povolenie, ale najmä preto, že oni nevedia o škandále, ktorý sa teraz šíri Slovenskom.
Pre nich teda ide o bežné prípady?
"Na dnešných ranných konaniach bolo prítomných desať rodinných prípadov a z toho bol iba jediný prípad zmiešanej slovenskej rodiny. Dnešný pomer bol teda jedna ku deväť, ale môže sa to líšiť."
Briti skúmajú rodiny priamo na Slovensku
Slovenské úrady ani netušia, že tu boli britskí úradníci. Štát nevie ochrániť svoje deti, hovorí ombudsmanka.
BRATISLAVA. Súčasťou preverovania problémových rodín vo Veľkej Británii sú aj cesty do ich domovskej krajiny. Aj na Slovensko tak chodia britskí úradníci, ktorí zisťujú, či majú rodičom odobrať dieťa. Naše ministerstvo práce o nich netuší.
„Na návrh súdu si prídu pozrieť prostredie, do ktorého by sa dieťa malo vrátiť,“ hovorí Gabriela Krupčíková z Linky detskej istoty UNICEF. Situáciu u nás podľa nej skúmajú podrobne. Britským súdom UNICEF pripravuje aj podklady.
„Nemáme oficiálne informácie o ich vycestovaniach na Slovensko, systém komunikácie však nepredpokladá potrebu podobných kontrol,“ hovorí Michal Stuška z ministerstva práce, pod ktorým funguje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
V prípade odobratia dieťaťa by ich o tom zahraničná strana mala informovať.
O cestách úradníkov pritom vie aj ombudsmanka Jana Dubovcová. Systém by podľa nej nemal fungovať len na papieri.
Naopak, slovenskí úradníci by pri vynútených adopciách mali byť aktívnejší, a hoci aj cestovať do Británie, aby rodiny zastupovali.
Michal Trško
Beata
Balogová
