Rodičia často chcú, aby ich deti chodili do prvej triedy s kamarátmi zo škôlky.
BRATISLAVA. Rodičom budúcich prvákov nie je jedno, s kým ich deti budú chodiť do triedy. Čoraz viac z nich žiada, aby základné školy zohľadnili ich želanie, koho chce či nechce ich dieťa za spolužiaka.
Väčšina škôl sa snaží rodičom vyhovieť, ukázala minianketa denníka SME. Ústretovosť potvrdili v siedmich z ôsmich oslovených škôl.
Zložiť triedu je zložité
„Na zápisnom lístku sa pýtame rodičov, či majú nejaké požiadavky a rodič nadiktuje – chcem, aby bol s týmto dieťaťom, alebo nechcem, aby bol s týmto žiakom v triede,“ hovorí o zaužívanej praxi Lýdia Gašparovičová, riaditeľka Základnej školy Spartakovská v Trnave.
O výber spolužiaka pre svoje dieťa má podľa nej záujem asi polovica rodičov, ktorí zapisujú deti do prvého ročníka.
V Základnej škole Šmeralova v Prešove o to podľa zástupkyne riaditeľky Gabriely Hrabčákovej žiada väčšina rodičov.
V Základnej škole Požiarnická v Košiciach podľa jej riaditeľa Tibora Kollára zaraďovanie detí do tried podľa prianí rodičov naopak „veľmi neuplatňujú“. Rodič si najviac môže vybrať triednu učiteľku pre svoje dieťa, ak ju pozná. Sú napríklad susedia.
Fakty
Nový školský rok
do prvého ročníka nastúpi 52-tisíc žiakov, o niekoľko stoviek menej ako vlani,
približne 3000 prvákovopakuje ročník,
3079 detí by malo nastúpiť do nultého ročníka,
do 2200 základných a 780 stredných škôl nastúpi spolu asi 680 500 žiakov,
piatakov asi z 80 základných škôl čaká na jeseň pilotné Testovanie 5.
V jednej triede chcú byť podľa oslovených riaditeľov škôl najmä spolužiaci zo škôlky. Alebo práve preto nechcú byť v tej istej triede.
Stáva sa, že jeden rodič chce, aby deti chodili spolu do triedy a iný je proti tomu. „Niekedy je to žiadosť jedného rodiča a druhý o tom nevie a nechce,“ hovorí Eva Polonyová, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy Dr. Milana Hodžu v Bratislave.
Školy sa snažia vyjsť v ústrety všetkým personálnym požiadavkám. Tvrdia, že väčšinu aj uspokoja.
Pri zostavovaní tried musí škola podľa riaditeľky Základnej školy na Sídlisku SNP v Galante Eriky Kostolányiovej vziať do úvahy niekoľko faktorov. „Musí byť rovnomerný počet chlapcov a dievčat, náboženstva a etickej výchovy, problémových detí a tých, ktoré mali odklad.“
Beťárov nedávajú spolu
Zaraďovanie prvákov do tried podľa prianí rodičov má svoje plusy aj mínusy, zhodujú sa všetky školy. Zvyčajne pomáha tichým a bojazlivým deťom lepšie sa integrovať do kolektívu.
„Hlavne pre úzkostlivé deti je dobré, keď majú známu osobu ako záchytný bod, od ktorého sa môžu odraziť a zvládnuť adaptáciu na školské prostredie,“ hovorí Alena Hrašková, riaditeľka Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v Čadci.
„Pokiaľ sú to nejakí beťári zo škôlky, tak sa navzájom vyrušujú,“ upozorňuje Anna Chrenková, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy Zarevúca v Ružomberku. Vtedy školy nezvyknú vyjsť v ústrety rodičom. Ich postup schvaľuje aj psychologička.
Riaditeľka školy: Zmien býva veľa, len platy sa nemenia
O reforme z roku 2008 hovorí riaditeľka banskobystrickej Základnej školy Slobodného slovenského vysielača ZUZANA SEDLÁČEKOVÁ.
Tento rok budú prvýkrát všetky ročníky reformné. Čo to pre vás znamená?
„Veľkú zmenu, ale pretože sa zmenila vláda a minister uvažuje o iných rámcových učebných plánoch, uvidíme, čo to ukáže a aké príkazy budú. Ale keď to už všetko prejde, učitelia si možno konečne troška vydýchnu.“
Dúfate, že sa to už konečne stabilizuje?
„Dúfame, že sa vychytajú všetky zlé veci a muchy, že sa to už ustáli a že každá škola už bude mať jednotnejšie smerovanie.“
Reformu spustil v roku 2008 minister školstva Ján Mikolaj. Čo sa odvtedy pre vás zmenilo v praxi?
„Zmenili sa tematické plány, učebné osnovy, učebnice, naštartoval sa nový systém. Boli to veľké zmeny. Len platy sa nezmenili.“
Boli to zmeny k lepšiemu, alebo k horšiemu?
„Ako sa to vezme. Tie zmeny nemusia byť zlé, ak by k nim boli učebnice a materiály. Ale keďže si učitelia musia robiť všetko sami a učebnice vyjdú niekedy aj dva roky pozadu, je to veľmi náročné. Bolo by to dobré, ale muselo by to byť pripravené dopredu.“
Učitelia sa často sťažujú v súvislosti s reformou na zbytočne veľa administratívy. Je to tak stále?
„Stále, administratíva je taká, že si materiály musia pripravovať, lebo nemajú podklady.“
Darí sa aspoň obmedziť drilovanie a memorovanie a robiť hodiny živšie?
„Myslím, že áno. Deti sa už trocha učia aj preto, aby to malo využitie a nebolo to len memorovanie.“
Je tu niečo, čo sa vám ako škole od reformy podarilo? Aký podiel mali na tom podmienky, ktoré vytvoril štát?
„Zmeny určite nastali, napríklad elektronizácia. Zmenu bolo treba urobiť. Musí však dobre byť pripravená.“
Ako ste na tom s učebnicami, máte ich pre všetkých?
„Nemáme. Pre deviatakov skoro vôbec, chýba nám ešte veľmi veľa učebníc.“
A s jazykármi ste na tom ako? Deti sa učia povinne cudzí jazyk už od prvého ročníka.
„Sme jazyková škola, takže pri nich robíme výberové konania. S jazykármi sme na tom dobre.“
Tento rok sa už má začať s testovaním piatakov. Nie je to pre deti zbytočne skoro a priveľký stres?
„Nie. Myslím si, že je to správne.“
Majú školy šťastie na ministrov?
„Myslím, že nie. Podľa mňa tu bol minister, ktorý spravil niečo pre školstvo, Milan Ftáčnik.“
Odvtedy nikto?
„Možno sem–tam niekto trošku áno. Ale odvtedy nebolo lepšieho ministra.“
Čiže to ide s ministrami a prístupom štátu od desiatich k piatim?
„Niečo dobré a pozitívne tam vidím aj teraz, ale každý minister robí zmeny. Trvá to štyri roky, kým sa naštartujú a potom sa zmenia.“
Chystá sa učiteľský štrajk. Zapojí sa aj vaša škola?
„Ak ma zamestnanci požiadajú o dovolenky, samozrejme, že vyhoviem.“
Ján Krempaský
Na štrajku učiteľov sa zúčastnia stovky škôl
Učitelia žiadajú, aby im štát zvyšil platy o desať percent.
BRATISLAVA. Celoslovenský štrajk učiteľov, ktorý ohlásili školské odbory na štvrtok 13. septembra, bude mať zrejme masový charakter.
„Presné čísla ešte nemáme, ale hovoríme o stovkách,“ odhaduje počet škôl, ktoré sa zúčastnia na štrajku, František Šáry, podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Štrajk bude trvať od šiestej ráno do šiestej večer.
Učitelia chcú jednodňovým štrajkom podľa Šáryho dosiahnúť najmä zvýšenie platov zamestnancov v školstve. Požadujú desaťpercentné zvýšenie miezd, na 1,2 až dvojnásobok priemerného platu v národnom hospodárstve.
Aby to bolo možné, školské odbory chcú, aby vláda otvorila rozpočet na budúci rok a dala na školstvo viac peňazí. Podobne aj v ďalších dvoch rokoch.
Podiel HDP, ktorý ide do školstva, by mal byť podľa Šáryho do konca volebného obdobia na úrovni šesť percent, ako je to v iných krajinách.
Úspech bude, keď sa na štrajku zúčastní väčšina škôl a prebehnú ďalšie rokovania o našich požiadavkách, hovorí Šáry. K štrajku sa pripoja aj Nové školské odbory.
Ján Krempaský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
