BRATISLAVA. Niektorí Slováci si ešte neužili vlastnej štátnosti a už sa jej sčasti vzdávame, povedal v nedeľu v diskusnej relácii STV O päť minút 12 poslanec za KDH a bývalý predseda parlamentu Pavol Hrušovský.
Európa dnes hľadá svoju tvár a Hrušovský sa nazdáva, že to nepôjde bez oslabenia niektorých kompetencií, ktoré Slovensko má ako samostatný zvrchovaný subjekt.
"Mne je tak trochu ľúto, lebo si myslím, že 20 rokov je málo na to, aby sme si tej samostatnosti, toho vlastného štátu užili, že sme si ho ešte niektorí nestihli ani uvedomiť a už sa vzdávame vlastnej štátnosti," vyhlásil šéf poslaneckého klubu KDH.
Historické zmeny na kontinente
Európa podľa neho prechádza veľkými historickými zmenami, s ktorými sa musia vyrovnať nielen Slováci.
"Veľké krajiny, ako sú Francúzsko, Nemecko, aj Poliaci, nehovoriac o tých menších štátoch, majú s tým problémy, aby sa dokázali podriadiť nejakému inému vzťahovému režimu medzi vlastnou suverenitou a bruselskou centrálnou mocou," dodal.
Hrušovský je presvedčený, že minimálne v ekonomickej oblasti by sme sa mali pripraviť na to, že časť suverenity obetujeme v prospech prospešnej Európy.
Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer) si myslí, že časti suverenity sme sa už tak či tak vzdali.
"Je to veľmi citlivá téma, ktorá je tu už od čias našej integračnej ambície," poznamenal.
"Za tak krátku dobu niekto chce, aby sme sa čohosi zbavovali (suverenity, pozn. red.), ale buďme korektní, SR nemá inú šancu, dúfajme, že EÚ nájde spôsob, hlavne eurozóna, a že Slovensko bude súčasťou tých krajín, ktoré budú lídri ďalšej etapy rozvoja," dodal.
Vynútené zmeny v ústave
Obaja politici pripúšťajú isté zmeny v Ústave aj v súvislosti s vývojom v Európskej únii.
Hrušovský si myslí, že by jej mala predchádzať dlhá diskusia na odbornej úrovni. Po takejto diskusii by sa do základného zákonu štátu mohla podľa Hrušovského zapracovať zvýšená ochrana rodiny, ochrana života, poslanec by privítal aj definíciu manželstva a viac priestoru pre Generálnu prokuratúru SR, ombudsmana či Najvyšší kontrolný úrad.
Hrušovský podotkol, že zmeniť ústavu nás možno donútia aj zmeny v EÚ. Paška hovorí, že nová ústava by bola príliš veľké dobrodružstvo.
"Nie sme kompletne za novú ústavu, aj keď ktovie, čo sa udeje v EÚ," konštatoval v STV. Rovnako ako Hrušovský nevylúčil, že udalosti v EÚ si vyžiadajú aj ďalšie zmeny Ústavy.
Diskusia o kompetenciách prezidenta
Hrušovský v diskusii reagoval aj na nedávny výrok Pašku, podľa ktorého by prezident mohol mať viac kompetencie, keďže je volený priamo občanmi a má silný mandát.
"Ja osobne nevidím dôvod, aby sme vstupovali kompetenčne do zmeny jednotlivých ústavných orgánov vrátane pána prezidenta," tvrdí.
Ak niekto hovorí o tom, že chce posilniť kompetencie prezidenta, mal by podľa Hrušovského tiež povedať, koho tým osobne myslí.
Paška však na otázku, či chce za prezidenta kandidovať šéf Smeru Robert Fico, neodpovedal. Bránil sa, že jeho výrok bol len politologicko-filozofický a so žiadnym konkrétnym návrhom neprichádza.
Hrušovský váha nad kandidatúrou
Sám Hrušovský sa podľa svojich slov ešte nerozhodol, či bude o dva roky kandidovať v prezidentských voľbách.
Ako poznamenal tomuto rozhodnutiu prikladá najvyššiu dôležitosť, a preto o ňom netreba zľahčovať diskusiu a počúvať ľudí.
"Téma je legitímna, aj mená, ktoré sa spomínajú," skonštatoval Hrušovský s tým, že zohľadňujú požiadavky toho, ako si kto predstavuje spravovanie štátu.
Podľa neho príde čas, kedy sa osoby a možno aj politické strany k otázke možných prezidentských kandidátov vyjadria.
Prezidentské voľby sa na Slovensku uskutočnia v roku 2014. Podľa Ústavy môže kandidáta na hlavu štátu navrhnúť minimálne 15 poslancov Národnej rady, alebo 15.000 občanov formou petície.
