BRATISLAVA. Nie sú to už čulí seniori, ktorí sa tešia na spoločný program v zariadení pre dôchodcov či v domovoch sociálnych služieb. Skôr naopak, čoraz častejšie potrebujú pomoc a stály dozor, aby neohrozovali seba a svoje okolie. Zdroj: NCZI, pacienti nad 65 rokov
Dôchodcovia v zariadeniach majú stále častejšie Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu, schizofréniu alebo depresie. Stáva sa, že počujú hlasy, ktoré neexistujú, či nespoznávajú dlhoročných známych.
Klienti s psychiatrickými diagnózami výrazne pribúdajú. Župy, ktoré sú zväčša ich zriaďovateľmi, to už núti vytvárať špecializované zariadenia. V niektorých regiónoch však takmer neexistujú, a tak musia žiť duševne chorí klienti so zdravými.
Nárast až 40 percent
Počty
Hospitalizovaní duševne chorí na Slovensku
2008: 4407 pacientov
2009: 4459 pacientov
2010: 4575 pacientov
„Z 3516 klientov v zariadeniach Žilinského samosprávneho kraja má psychiatrickú diagnózu alebo mentálne postihnutie 2167,“ vysvetľuje Marta Pauková, šéfka sociálneho odboru žilinskej župy.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúpol počet žiadateľov s psychiatrickými diagnózami o 30 až 40 percent.
Podobnú skúsenosť majú aj v trenčianskej župe. Šéfka odboru sociálnej pomoci Elena Behrová hovorí, že im pribúdajú aj agresívni seniori.
V Nitre sa župa pre veľký nárast - tridsaťpercentný - rozhodla vybudovať v nasledujúcich troch rokoch sieť jedenástich špecializovaných zariadení pre psychiatrických pacientov. V podstate každá psychiatrická diagnóza bude mať vlastné zariadenie. Stanú sa súčasťou už existujúcich sociálnych zariadení.
„V každom zariadení odborný personál vyčlenil vhodné samostatné budovy alebo časti budov so samostatným vchodom, ubytovacími priestormi a sociálnymi zariadeniami,“ vysvetľuje zástupkyňa šéfky odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Eva Ďurišová.
Prečo rodina z východu na rozdiel od tých z okolia Bratislavy nepošle starkých dožiť do špecializovaného zariadenia, pýta sa Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Špeciálne školenie
Tento mesiac práve končí špeciálne školenie 518 zamestnancov župy, ktorí budú denne prichádzať do kontaktu s duševne chorými klientmi.
„Je veľmi dôležité, aby dokázali predchádzať agresivite klientov, aby rozpoznali príznaky hroziaceho konfliktu a v prípade jeho prepuknutia vedeli situáciu zvládať,“ upozorňuje na jeden z najdôležitejších cieľov školení Eva Ďurišová. Materiálno-technické vybavenie špecializovaných zariadení aj mzdy a odvody ich zamestnancov bude financovať župa zo svojho rozpočtu.
V nasledujúcich troch rokoch ich to má stáť vyše 350-tisíc eur.
Väčšiu či menšiu sieť špecializovaných zariadení pre klientov s psychiatrickými diagnózami majú takmer všetky župy s výnimkou trnavskej, ktorá má len jedno zariadenie pre klientov s Alzheimerovou chorobou.
„Klientov s psychiatrickými diagnózami, ktorým poskytujeme sociálne služby, umiestňujeme spolu s klientmi s inými diagnózami,“ hovorí šéfka sociálnej pomoci trnavskej župy Blažena Flamíková.
Bratislavská župa na otázky o svojich špecializovaných zariadeniach odpovedala len všeobecne a neurčito.
Odborník: Samota ničí psychiku starých ľudí
Strata životného partnera a samota vedie k depresiám a úzkostiam, tvrdí IVAN DÓCI, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na psychiatriu.
Prečo rastie počet pacientov s psychiatrickou diagnózou medzi klientmi DSS?
„Nevieme, či sa zvýšil počet duševných chorôb, na to by sme potrebovali veľmi rozsiahle epidemiologické štúdie, ktoré by to dokázali. Nevieme, či je to len vyšší počet vyšetrení, teda lepší záchyt duševných ochorení, alebo či ich je naozaj viac.“
Je súvis medzi výskytom týchto ochorení a vekom?
„Áno, vo vyššom veku sa zvyšuje nielen počet telesných, ale aj duševných ochorení. Je to celosvetovo dokázané.“
Je to priama úmera?
„Nie priama, ale zvyšuje sa jednoznačne. Vo vyššom veku je viac demencií, sú depresie, najmä reaktívne. Rozpadá sa trojgeneračná a dnes už aj dvojgeneračná rodina, takže ľudia sú sami aj po úmrtí životného partnera, čo vedie k depresiám, úzkostiam.“
Považujete za správne, že župy vytvárajú pre klientov s psychiatrickými ochoreniami špecializované zariadenia?
„Duševné choroby by som delil na vážne a ľahšie. Ak sú ľahšie, tak je lepšie, aby ľudia žili v normálnej komunite.“
Aké považujete za ľahšie?
„Depresie.“
A ťažšie?
„Napríklad demencia pri Alzheimerovej chorobe. Tam je dobré, keď ľudia sú spolu. Aby sa pre nich vytvorilo zariadenie, pretože sa im poskytne lepšia sociálna, opatrovateľská a lekárska starostlivosť. Musí sa tam však dostať človek, ktorý tam naozaj patrí a je naozaj ťažko chorý.“
Župy sa však zhodujú, že príbuzní majú tendenciu dať do takéhoto zariadenia aj človeka s ľahkou formou psychiatrickej choroby.
„To je to, že sa rozpadá troj aj dvojgeneračná rodina. Keď príde čo len maličký problém, tak už sa snažia niektoré deti tých ľudí dať inde.“
Sú v prístupe príbuzných k takýmto ľuďom regionálne rozdiely?
„Sú obrovské. Napríklad na východnom Slovensku ľudia nedajú príbuzných do takéhoto zariadenia. Starkých si dochovajú. Ale napríklad na západnom Slovensku, v okolí Bratislavy, tam je to častejšie, že končia v takomto zariadení.“
(jkr)
Demencia bude čoraz väčší problém
Ľudia s psychiatrickými poruchami sú živé bytosti, nemožno ich v domovoch skladovať ako šaty, tvrdí odborník.
BRATISLAVA. Počet dementných v nasledujúcich desaťročiach významne vzrastie. Nebude to len tým, že sa predlžuje priemerná dĺžka života, ale aj tým, že chýbajú domáci opatrovatelia pre tých, ktorí majú len ľahkú psychickú poruchu.
Upozorňuje na to Štefan Krajčík, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre geriatriu.
Čo si pod demenciou predstaviť? Starého človeka, ktorému sa zhoršuje pamäť a rozumové schopnosti. Je to proces, ktorý sa priebežne zhoršuje roky v dôsledku degeneratívnych zmien v mozgovom tkanive. „V priebehu 20 až 30 rokov sa počet dementných ľudí zvýši dvojnásobne,“ odhaduje Krajčík.
Prudký začiatok zmätenosti alebo pokles pamäti nie je demencia a potrebuje okamžité lekárske zhodnotenie.
Víta to, že župy otvárajú špecializované zariadenia pre ľudí, ktorí nimi trpia. Zhoduje sa s hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ivanom Dócim, že sú vhodné najmä pre pacientov so strednou a ťažkou duševnou poruchou. Ľahká forma demencie sa dá liečiť doma.“
Dôležité je, aby v špecializovaných zariadeniach pracoval vyškolený personál, ktorý klientom zabezpečí dôstojné podmienky na život.
„Najjednoduchšie je napchať ľudí liekmi, ktoré ich utlmia, zostanú ležať a dostanú zápal pľúc,“ varuje hlavný odborník pre geriatriu. „Ľudia sú živé bytosti a potrebujú kontakt, nemôžu tam byť poskladaní ako niekde šaty.“
Duševné choroby sa u ľudí výraznejšie prejavujú na prahu dôchodku. Kým medzi šesťdesiatročnými je výskyt demencie na úrovni štyroch percent, u deväťdesiatročných podiel vystupuje na štyridsať.
(jkr)
