Návrh novely zákona z dielne rezortu vnútra budú architekti pripomienkovať.
BRATISLAVA. Evanjelický kostol Martina Luthera v šesťtisícovom rakúskom Hainburgu je jeden z príkladov toho, že aj do malého mesta sa môžu dostať diela svetoznámych architektov.
Maličký kostol patrí do portfólia architektonického štúdia Coop Himmelb(l)au z Viedne, podľa ktorého stavajú galérie a múzeá od Severnej Ameriky až po Južnú Kóreu.
Architekti tvrdia, že aby sa niečo podobné mohlo stať na Slovensku, treba viac súťaží.
Stovky projektov v Rakúsku
O návrh architektonického riešenia z verejných peňazí sa vlani súťažilo štyri razy, v súčasnosti overuje Slovenská komora architektov (SKA) súťažné podklady tretej tohtoročnej súťaže, v Rakúsku ich rátajú na stovky.
"Súťaže návrhov sú vhodnejšie pre spoločnosť, pre životné prostredie aj pre rozvoj územia a regiónov," argumentuje člen predstavenstva SKA Imrich Pleidel.
Problémom však podľa neho je spôsob, akým sa zvyknú na Slovensku obstarávať architektonické služby.
Napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní určuje, kedy má prebehnúť súťaž návrhov, starostovia obcí a primátori miest často obstarávajú architektonické služby elektronickou aukciou, tvrdí Pleidel.
Šetrenie na nesprávnom mieste
"Elektronická aukcia, v ktorej sa stláčajú ceny je pre mňa absolútne pochopiteľná tam, kde sa hľadajú tovary a kde sa súťaží s mierou zisku," povedal vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU v Bratislave Bohumil Kováč.
Hľadaním projektu architekta elektronickou aukciou sa podľa neho šetrí na tom najnesprávnejšom mieste.
"Pretože stavba nemá len priame projektové náklady, ale aj náklady na výstavbu a po 20 rokoch sú rozhodujúce náklady na prevádzku," argumentuje Kováč.
Dodáva, že ak medzi sebou súťaží viac projektov, je ich možné porovnať z ekonomického, prevádzkového, architektonického aj estetického hľadiska.
"Pokiaľ mám iba jeden projekt, nedá sa to porovnať s ničím. Otázka je aj to, či najlacnejší projekt nie je najhorším riešením," pýta sa Kováč.
Zároveň pripomína, že súťaž návrhov zároveň otvára verejnú diskusiu o tom, ako bude vyzerať tvár mesta, či krajiny.
Nesúťažilo sa ani pri zimáku
Ani rekonštrukcii bratislavského Zimného štadióna Ondrej Nepelu nepredchádzala súťaž návrhov.
Kováč je presvedčený, že ak by sa vyberalo z viacerých projektov, našlo by sa oveľa efektívnejšie a ekonomickejšie riešenie. Pri súťažiach sa bežne odmeňujú prvé tri miesta, ktoré určí odborná porota.
Režijné náklady si architekti zväčša hradia z vlastného. Konečná cena projektu sa pohybuje od troch do osem percent z výšky investície.
Zástupcovia SKA predostreli svoje stanovisko ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer) už na augustovom rokovaní k novele zákona o verejnom obstarávaní.
"Povedal by som, že fixné percento z objemu stavby má ísť na architektov a vy máte súťažiť len o krásu, to však v našich podmienkach nie je také jednoduché, ani to nie je asi realizovateľné," povedal im vtedy Kaliňák.
Novelu chcú pripomienkovať
Architekti budú návrh novely zákona z dielne rezortu vnútra pripomienkovať. Okrem iného by chceli zákon pritvrdiť tak, aby nové znenie jednoznačne vylúčilo použitie elektronických aukcií pri obstarávaní ich projektov.
"Slovenská komora architektov považuje obstarávanie projektových činností formou súťaže návrhov za najvhodnejší postup, ktorý umožní obstarávateľovi výber odborne najlepšieho ponúkaného architektonického, ale aj ekonomického riešenia," zdôraznila riaditeľka úradu SKA Viera Hanuláková.
Ministerstvu navrhnú presnejšie definovanie súťaže návrhov a určenie zákonných dôvodov, podľa ktorých by bolo možné napadnúť verejné obstarávanie už pri vyhlásení súťaže - ak by napríklad obsahovalo diskriminačné podmienky.
Na umenie nie je priestor
Podporiť súťaže návrhov by malo aj ďalšie odporúčané opatrenie, ktorým je zákaz požadovať grafické vizualizácie, ak bola vyhlásená súťaž na predloženie cenových ponúk.
"Každý sa snaží čo najrýchlejšie niečo vybudovať, hľadá úsporu nákladov a žiaľ na túto umeleckú časť nezostáva z časových ani finančných dôvodov priestor," myslí o malom počte architektonických súťaží predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Dvonč.
Primátori a starostovia podľa neho využívajú peniaze na projektové dokumentácie v nevyhnutnej miere a na súťaže zostávajú finančné prostriedky a čas iba vtedy, ak má ísť v meste, či obci o nejaký "skvost".
