„Ľudia nemajú predstavu, koľko energie vlastne míňajú, koľko ich to stojí a kde by mohli ušetriť najľahšie,“ vraví vedec Fedor Gömöry z SAV. Elektrotechnik, ktorého tím objavil technológiu magnetickej neviditeľnosti, sa tento týždeň zapojil do seriálu SME, v ktorom osobnosti vyberajú témy do novín. Rozhodol sa upozorniť na to, ako málo sa na Slovensku šetrí elektrickou energiou. Zmeniť by to mohol smart grid, ktorý chce Únia zaviesť do roku 2020.
BRATISLAVA. Ochrana životného prostredia, hrozba vyčerpania prírodných zdrojov či znižovanie nákladov vo firmách aj domácnostiach sú dôvody, pre ktoré sa podľa expertov oplatí šetriť elektrinou. Všetci priznávajú, že zatiaľ sa príliš nešetrí.
Priestor na úspory vidí Pavol Kosa zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry takmer všade. Otázkou podľa neho však je, či konzumná spoločnosť šetrenie skutočne potrebuje.
„Ak riaditeľ elektrárne vie, že má dostatočný výkon generátorov, tak povie, že nie.“ Podobne odpovie podľa Kosu aj predajca elektriny. Ak chce totiž zarobiť minimálne toľko, čo pred úsporou, musí zvýšiť predajnú cenu, a to je nepríjemné, vysvetľuje.
Príjmy z obchodovania s elektrinou sú okrem toho aj súčasťou rozpočtu. Masívne šetrenie by tak zatlačilo aj na príjmy štátu.
;)
Kliknite na obrázok, zväčšíte ho.
Žiadne spotrebiče navyše
Ak sa domácnosť rozhodne šetriť, začať môže hneď pri výbere spotrebičov. Tie by mali byť v čo najvyššej energetickej triede – teda, čo najúspornejšie.
Motiváciou na šetrenie by pre domácnosti malo byť znižovanie výdavkov, myslí si koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Pavol Široký. „Ľudia by sa mali najmä vyvarovať nákupu zbytočných spotrebičov.“
Medzi tie radí napríklad mikrovlnky, klimatizácie či hotdogovače. Odporúča vymeniť aj klasické žiarovky za úsporné. Veľmi nevýhodné a cenovo náročné je podľa neho elektrické kúrenie a varenie na elektrických sporákoch.
V roku 2011 sa u nás minulo necelých 29 terawatthodín elektriny, z toho
- priemysel: 45,3 %
- ostatné ako doprava, služby: 36,6 %
- domácnosti: 18,1 %
Vyrábajú ju:
- Atómové elektrárne: 57,9 %
- Tepelné elektrárne: 15,6 %
- Vodné elektrárne: 14,1 %
- Ostatné, napríklad obnoviteľné zdroje: 10,5 %
- Dovoz: 1,9 %
Zdroj: MH SR, SEPSAS, skladba zdrojov je za jún 2011
Ak už variť elektrinou, najúčinejšia a najúspornejšia je indukčná varná doska, radí Andrej Fáber z Energetického centra Bratislava, ktoré sa venuje energetickej efektívnosti.
„Najväčším žrútom energie sú spotrebiče zapojené v režime pohotovosti,“ hovorí Roman Grünner z portálu Zelenarchitektura.sk. Teda televízor, počítač či rádio. Jedným z riešení je podľa neho predlžovačka s vypínačom. Jedným stlačením tak môže človek vypnúť naraz všetky spotrebiče.
Veľa energie podľa Grünnera spotrebujú aj nabíjačky na mobil či tablet. Tie zostávajú často zapojené aj po dobití alebo sa zariadenie dobíja celú noc, hoci je potrebných len zopár hodín.
Šetrnejšie je aj pranie na nižších teplotách či zohrievanie len potrebného množstva vody v rýchlovarnej kanvici, dodal Grünner.
Kosa odporúča zamerať sa na spotrebiče, ktoré sa používajú najčastejšie, ako sú mrazničky a chladničky. „Je vhodné ich naplniť čo najviac a otvárať čo najmenej.“
V žiadnom prípade do chladničky nevkladať jedlo, ktoré je ešte teplé, dopĺňa Fáber. „Ak sa ponáhľate, ponorte nádobu s horúcim jedlom do studenej vody. Vychladne rýchlejšie,“ vraví.
Chladnička má byť tiež čo najďalej od zdrojov tepla, aby okolo jej výparníka mohol voľne prúdiť vzduch.
Aké témy sú dôležité podľa slovenských osobností? Denník SME im dáva v pravidelnom seriáli možnosť poukázať na veci, ktoré považujú za významné. Strávia deň v redakcii, stanovia tému a spolupracujú s redaktormi pri jej spracovaní.
Najviac spotrebujú veľkí
Najvýraznejšie sa však na spotrebe krajiny podieľajú firmy. Ide najmä o veľké hutnícke či chemické spoločnosti. Ministerstvo hospodárstva hovorí, že najväčším odberateľom elektriny na Slovensku je spoločnosť Slovalco. Dodávatelia energií zasa menujú Slovnaft, Železnice Slovenskej republiky či Holcim.
Najväčšie firmy zväčša majú svojich energetikov, ktorí riešia spotrebu elektriny. Menším môžu pomôcť energetické audity, myslí si Ján Orlovský zo Západoslovenskej energetiky.
„Ak máte v hale 150 sústruhov a robí sa len na tridsiatich, asi nemá zmysel, aby sa kúrilo a svietilo v celej hale. Boli by ste prekvapení, koľko prevádzok ešte takto funguje,“ hovorí Orlovský.
Fáber z Energetického centra hovorí, že existujú riadiace systémy umelého osvetlenia, ktoré sú schopné spínať alebo stmievať podľa potrieb jednotlivých technológií či prítomnosti pracovníkov.
„Používaná technológia by nemala byť morálne ani fyzicky zastaraná,“ hovorí Kosa. Práve najnovšie technológie sú totiž energeticky úspornejšie.
Pri pohonoch napríklad usporí elektrinu regulácia otáčok frekvenčnými meničmi, dodáva Kosa. Energiu šetria menením rýchlosti motora stroja tak, že riadia prívod elektriny. Podobne to robia napríklad v žilinskej Kii, ktorá rozšírila výrobu a jej spotreba elektriny v roku 2012 stúpla o 15 percent.
„Optimalizujeme spúšťanie a vypínanie liniek, inštalujeme frekvenčné meniče,“ opisuje hovorca automobilky Dušan Dvořák.
Výmenou technológií môžu firmy podľa Širokého ušetriť aj desiatky percent zo spotreby elektriny. Cestu vidí aj vo vlastnej výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Firmy môžu podľa neho využiť fotovoltické alebo malé veterné elektrárne, bioodpad z vlastnej výroby či vodný tok v blízkosti podniku.
„Stanú sa tak nezávislými od dodávok elektriny, výkyvov cien elektriny a prebytky môžu predávať do siete ďalším odberateľom,“ myslí si.
Tému vybral Fedor Gömöry
Elektrotechnik FEDOR GÖMÖRY je vedeckým sekretárom SAV. Podieľal sa na vytvorení magnetického plášťa neviditeľnosti.
Prečo ste si vybrali tému šetrenia elektriny?
„Všetkým nám záleží na životnom prostredí a pri jeho ochrane je dôležité snažiť sa rozumne narábať s energiou. A tiež mám profesionálny záujem, keďže pracujem v oblasti nových materiálov – supravodičov. Práve tie môžu mať uplatnenie aj v energetike pri znižovaní strát a zvyšovaní efektívnosti.“
Prečo sa nešetrí?
„Ľudia nemajú predstavu, koľko energie vlastne míňajú, koľko ich to stojí a kde by mohli ušetriť najľahšie.“
Čo nám hrozí?
„Ak nebudeme dobre manažovať výrobu a spotrebu elektriny a nebudeme pracovať na stabilite systému, môže sa stať, že nám elektrina vypadne. Takéto blackouty sa už vo svete stali a môže to hroziť aj na Slovensku. Chceme zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov, ale nebudujeme systém na uskladnenie väčšieho množstva elektrickej energie, ktorá by pokryla výpadok či vyrovnala nesúlad medzi výrobou a spotrebou.“
Aké je riešenie?
„Je to napríklad smart grid - teda inteligentná sieť. Okrem silovej má aj informatickú vrstvu, ktorá poskytuje aktuálne údaje o tom, kde elektrina chýba a motivuje odberateľov pri〜spôsobiť spotrebu ponuke.“
O akej blízkej budúcnosti hovoríme?
„Také malé smart gridy fungujú už aj v súčasnosti. Celoeurópska sieť by mohla existovať v horizonte desiatich rokov.“
Daniela Krajanová, Zdenka Kollárová
Inteligentné merače vám povedia, kedy je prúd lacný
Ministerstvo hospodárstva vraví, že smart grid je ešte ďaleko.
BRATISLAVA. Tradičné merače spotreby elektrickej energie môžu čoskoro nahradiť ich inteligentní príbuzní.
Európska komisia plánuje, že elektrické siete majú byť pod väčším drobnohľadom a krajiny majú mať presné informácie o tom, kde sa koľko elektriny práve nachádza.
Predpokladom sú inteligentné merače, ktoré sa majú postupne dostať do domácností.
Ich výhodou je, že prevádzkovatelia sietí budú vedieť rýchlejšie zareagovať, ak niekde bude elektriny málo či naopak priveľa a hrozil by blackout, hovorí Michal Hudec z portálu Energia.sk.
Budú sa tak môcť skôr aktivovať záložné zdroje alebo sa uberie z výkonu elektrární, vysvetľuje. Nový systém je podľa Hudeca zameraný na siete s nižším napätím, ktoré zatiaľ nie sú „smart“.
„Do budúcna tak bude bezpečnejšie vyrábať viac elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako vietor či slnko, ktoré dnes stabilitu siete ohrozujú,“ dodal Hudec.
Aj obyčajná domácnosť, ktorá bude mať solárny panel alebo naakumulovanú energiu napríklad v elektromobile, ju bude môcť dodať za peniaze do siete.
Ľudia majú ušetriť
Inteligentné merače môžu podľa euroúradníkov pomôcť aj šetriť. „Otvára to možnosti pre spotrebiteľov priamo si kontrolovať a riadiť svoju spotrebu,“ povedala hovorkyňa eurokomisára pre energetiku Marlene Holzner.
Tam, kde sa už namontovali inteligentné merače, sa podľa nej znížila spotreba elektriny o štyri až osem percent. Brusel by tiež chcel, aby ľudia platili za elektrinu menej, ak ju nebudú odoberať v špičke, ale vtedy, keď jej je v sieti dostatok.
Rôzne sadzby počas dňa majú u nás teraz len niektorí odberatelia. Spravidla tí, ktorí elektrinou aj kúria, ohrievajú vodu či majú tepelné čerpadlo, vraví Hudec.
Beh na dlhé trate
„Keďže u nás bežné domácnosti veľa elektriny nespotrebujú, nie je jasné, či úspory, ktoré by sa cez merače dosiahli, sú primerané investíciám,“ povedal Hudec.
Brusel očakáva, že 80 percent domácností by malo mať merače do roku 2020.
Hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič si myslí, že inteligentné siete sú „behom na dlhé trate“.
Daniela Krajanová, Zdenka Kollárová
