BRATISLAVA. Menej samovrážd, ale výrazne viac pokusov o ne zaznamenali minulý rok lekári na Slovensku.
Svoj život dobrovoľne ukončilo 537 ľudí, čo je o vyše sto menej ako rok predtým. Z celkového počtu 1006 pokusov vyhodnotili odborníci 446 ako demonštratívnych.
Viac prípadov v médiách
Štatistika
Samovraždy
o samovražu sa minulý rok pokúsilo 1006 ľudí (641 mužov a 365 žien), samovražda bola dokonaná v 537 prípadoch, najčastejší spôsob je obesenie (352), najviac ľudí sa rozhodlo pre dobrovoľný odchod zo sveta v júni (58 prípadov), najviac samovrážd sa stalo z nedele na pondelok medzi 22. až 7. hodinou.
Vlaňajší pokles dokonaných samovrážd odborníkov prekvapil, posledné roky je podľa riaditeľa Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Pavla Černáka viac-menej ustálený.
„Podstatne častejšie však prípady samovrážd prinášajú médiá a opticky tak vzniká dojem, že ich je viac, ako za bývalého režimu,“ myslí si Černák.
Počet samovrážd môže podľa psychológa Antona Heretika súvisieť s relatívnou sociálno-ekonomickou stabilitou.
„Pozitívnu rolu však môžu hrať aj zlepšujúca sa psychologická a psychiatrická starostlivosť o rizikových jedincov.“
Z dokonaných samovrážd išlo asi v polovici prípadov o psychiatricky liečených ľudí.
„Druhú tvoria ľudia, ktorí môžu mať nové, nerozpoznané či nedostatočne liečené psychiatrické ochorenie, alebo ide o skratové demonštratívne akty, ktoré sa skončia zle,“ hovorí Černák.
Mladí to majú ťažšie
O samovraždu sa pokúšali skôr mladší ľudia. Najviac vo veku 20 až 29 rokov (celkovo 279 prípadov).
Svetová zdravotnícka organizácia pondelok vyhlásila za Svetový deň prevencie samovrážd, ktoré zaraďuje k hlavným príčinám úmrtí mladých ľudí.
Samovraždu nemožno podľa Heretika zúžiť len na poruchu v zmysle zlyhania pudu sebazáchovy.
„Človek potrebuje viac ako len prežiť, chce, aby jeho život mal zmysel.“
Dobrovoľne ukončiť život sa rozhoduje viac mužov ako žien, u tých zas prevažujú samovražedné pokusy.
„Muži častejšie samovraždu aj dokonajú, čo súvisí s rozdielmi v agresivite a voľbou prostriedkov,“ vysvetľuje Heretik.
Okolo spôsobov, akými sa ľudia rozhodnú dobrovoľne ukončiť svoj život, je podľa Černáka stále veľa tajomna.
Rozhodnutie ovplyvňujú rôzne vonkajšie podmienky, významnú rolu však podľa neho hrajú aj médiá, ktoré niektoré prípady samovrážd zverejňujú.
„Ľudia sa môžu inšpirovať bežnými agentúrnymi správami, prípadne 'atraktívnou' reportážou,“ myslí si psychiater.
„Aj z histórie je známe, že v období Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera dochádzalo k masovým samovraždám mladých mužov,“ pripomenul.
Viac ľudí sa lieči
Samovraždy už podľa Černáka nie sú považované za tabu, situácia je otvorenejšia a o problémoch sa diskutuje.
„Dôležité je aj to, že sa podstatne viac ľudí adekvátne lieči zo svojich problémov a vedia vyhľadať odbornú pomoc,“ hovorí psychiater.
Na Slovensku sa na psychické problémy lieči ambulantne takmer 400tisíc ľudí, čo je dvakrát viac ako v minulosti.
Ročne spácha na svete samovraždu asi milión ľudí, Slovensko je v Európskej únii priemerom. Najmenej samovrážd býva v Stredomorí, najviac v Pobaltí a v Škandinávii.
Riziko zvyšujú depresie a alkohol
Alkohol v krvi sprevádza samovraždy často, stáva sa tiež, že sa ľudia rozhodnú upiť na smrť.
BRATISLAVA. Ročenky s rôznymi štatistikami samovrážd a pokusov o ne zostavuje Národné centrum zdravotníckych informácií.
V zatiaľ poslednej vydanej publikácii z roku 2010 sa píše, že asi v polovici prípadov mali ľudia v sebe alkohol či iné návykové látky.
Psychológ Anton Heretik tvrdí, že závislosť od alkoholu patrí spolu s ťažkými depresiami medzi rizikové faktory samovrážd.
Minulý rok sa jeden muž rozhodol, že sa upije na smrť. Také prípady sú podľa Ivana Novotného zo Sanatória AT pomerne časté.
„Sú jednotlivci, ktorí sa dostanú do situácie, keď im nie je dobre ani s alkoholom, ani bez neho. Pokúšajú sa liečiť, z rôznych dôvodov sa im nedarí, a rozhodnú sa upiť na smrť,“ hovorí lekár.
Všetko odmietajú a napriek snahe lekárov a rodiny ukončia svoj život vedomým extrémnym pitím.
„Závislý človek nezomrie priamo na predávkovanie alkoholom, ale zničí si pečeň a jeho poškodený organizmus zlyhá,“ hovorí Novotný.
FOTO: ILUSTRAČNÉ FOTOLIA
Petra Barteková
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
