Bratislava 5. septembra (TASR) - Podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ivan Mikloš sa rozhodol neschváliť obstaranie nákupu 35 ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre Železničnú spoločnosť (ZSSK), a. s., Bratislava. Umožňuje mu to postavenie rezortu dopravy ako 100-% akcionára spoločnosti. TASR v tejto súvislosti vydáva chronológiu kauzy železničného tendra.
9. januára 2002:
----------------
Víťazom rokovacieho konania na dodávku 35 ĽMJ pre potreby ZSSK sa stalo konzorcium DMU GTW Slovensko. Za týmto účelom ho vytvorili Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Vrútky a švajčiarska spoločnosť Standler AG Busnang.
11. júna 2002:
--------------
Bulvárny denník Nový Čas uverejnil materiál, ktorý poukázal na prípadný klientelizmus v súvislosti so železničným tendrom.
V ten istý deň premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda oznámil, že podá žalobu na ochranu osobnosti na Nový Čas. Poveril svojho právneho zástupcu podaním žaloby na príslušnom súde. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Jozef Stahl Novému času potvrdil, že železnice uprednostnili firmu, ktorej projekt bol o 822 miliónov korún drahší ako ostatné, pričom šéfom výberovej komisie bol premiérov brat Miroslav. Podľa informácií Nového Času sa mal v kauze osobne angažovať aj premiér, ktorý sa údajne snažil, aby NKÚ svoje výhrady k výberovému konaniu nezverejnil.
14. júna 2002:
--------------
V médiách boli zverejnené viaceré pasáže z kontroverzného listu poslanca Petra Kresánka o podozrení z klientelizmu v súvislosti so železničným tendrom.
Mikuláš Dzurinda na tlačovej konferencii v Košiciach vyhlásil, že sa vo výberovom konaní ZSSK na nákup ľahkých motorových vlakov nikdy neangažoval, nikdy doň nezasahoval, ani žiadnym iným spôsobom ho neorganizoval. V súvislosti s listom Petra Kresánka, zverejnenom v Novom Čase, uviedol, že na denník podáva prostredníctvom svojej právnej kancelárie žalobu.
Predseda NKÚ Jozef Stahl vyhlásil, že sa nedá zastrašiť ani ovplyvniť výrokmi a konaním riaditeľa divízie železničných koľajových vozidiel ZSSK Miroslava Dzurindu a NKÚ bude ďalej pokračovať v prešetrovaní tendra. Správa NKÚ spochybnila výber víťaza tendra.
16. júna 2002:
--------------
Mikuláš Dzurinda po stretnutí s ministrom dopravy Jozefom Macejkom a generálnym riaditeľom ZSSK Andrejom Egyedom vyhlásil, že v kauze tendra na nákup 35 ľahkých motorových vlakov Železničnou spoločnosťou ide o konšpiráciu namierenú proti nemu a SDKÚ.
17. júna 2002:
--------------
Premiér Mikuláš Dzurinda navrhol prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi, aby odvolal Jozefa Macejka z postu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Hoci plnú zodpovednosť za vyhodnotenie tendra má generálny riaditeľ ZSSK Andrej Egyed, situáciu podľa premiéra pravdepodobne ovplyvní aj nový minister dopravy. Mikuláš Dzurinda v Košiciach pripustil, že nový rezortný šéf dopravy si bude musieť zodpovedať na otázku, či Egyedovi dôveruje, alebo nie.
Minister Macejko nesúhlasil so svojím odvolaním z funkcie, bol však pripravený v zmysle ústavy ho rešpektovať. Podľa neho by však realizácia jeho návrhov riešenia tendra viac pomohla tak SDKÚ, ako aj SR.
Prezident Schuster bol pripravený akceptovať návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy Jozefa Macejka. Nechcel sa však unáhliť, a preto si počkal na výsledky preverovania NKÚ.
18. júna 2002:
---------------
Prezident sa stretol s predsedom NKÚ Jozefom Stahlom, ktorý ho informoval o výsledkoch kontroly v tejto kauze. Prezident si počkal na súdnoznalecký posudok vypracúvaný Žilinskou univerzitou. O celej veci ešte hovoril aj s ministrom Macejkom a predstaviteľmi Úradu pre verejné obstarávanie.
Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že Ústava SR neposkytuje hlave štátu priestor, aby skúmala jeho návrhy na odvolanie Macejka. Akékoľvek zvažovanie návrhu a predlžovanie lehoty na odvolanie ministra považoval Dzurinda za protiústavné.
Prezidentov hovorca Ján Füle vysvetlil situáciu tak, že Ústava SR nestanovuje hlave štátu nijakú lehotu, v ktorej by mala na návrh premiéra pristúpiť k odvolaniu člena vlády. Je teda logickým nezmyslom označovať za protiústavné konanie Rudolfa Schustera, ktorý trvá na tom, že o odvolaní ministra Macejka rozhodne, až keď získa príslušné informácie.
20. júna 2002:
--------------
O kauzu tendra na nákup vlakových súprav pre ZSSK sa začali zaujímať orgány činné v trestnom konaní. NKÚ v procese tendra zistil "určité prvky možnosti korupcie a klientelizmu." V tejto súvislosti poskytol finančnej polícii zistené informácie a verejnosti informácie o prípade predseda NKÚ Jozef Stahl.
24. júna 2002:
--------------
Prezident sa rozhodol akceptovať návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozefa Macejka. Po rozhovore s premiérom poslal prezident premiérovi prostredníctvom podateľne o tom list spolu s návrhom na poverenie ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha riadením tohto rezortu. Nakoniec bol na funkciu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii navrhnutý podpredseda vlády Ivan Mikloš.
26. júna 2002:
--------------
Na post ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vymenoval prezident Rudolf Schuster vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša.
10. júla 2002:
--------------
Prezídium SDKÚ schválilo konečnú podobu kandidačnej listiny na septembrové parlamentné voľby. V porovnaní s predchádzajúcou verziou na nej nefiguruje exminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko. Po rozhodnutí sa všetci kandidáti od ôsmeho miesta - siedme patrilo Macejkovi - posunuli o jednu pozíciu vyššie.
