BRATISLAVA. Na Slovensku kontroluje stavby zopár úradov a tie sa namiesto toho, aby dohliadali na veľké ryby hádajú, či má byť fasáda budovy trochu vyššie alebo trochu nižšie.
Myslí si to Igor Marko, slovenský architekt žijúci v Londýne.
Za čierne stavby vo Veľkej Británii sú podľa jeho slov prísne sankcie, no na Slovensku stále funguje istá benevolencia.
V Londýne nemožné
"Áno, vznikne veľa čiernych stavieb. Ľudia si zvyknú rozšíriť záhradku a pristavať k domu ďalší múr. Aby developer postavil v strede mesta niečo bez povolenia? To je nemožné," opisuje situáciu s čiernymi stavbami v Londýne Marko.
Tvrdí, že hoci krajina dodržiavanie zákona veľmi stráži, precedens uznáva.
"Tu je skôr tá tendencia povedať, že sa to nesmie a ak je niekto zlý a poruší napríklad územný plán, tak ho trestáme. Trestanie je žiaľ spojené s tým, že legislatíva je deravá a rozhoduje korupcia. Kontrola nie je viacvrstvová a končí na úradníckej rovine," podotýka Marko.
Kto zapríčinil, že v meste stojí čierna stavba, sa podľa jeho slov kvôli komplikovanému systému nikto nedozvie.
Ľudia developerom neveria
Čo nedokáže odkontrolovať zákon, mala by otvorená občianska spoločnosť, vychovaná strážiť si verejný priestor, v ktorom žije.
Podľa Marka vládne v Bratislave atmosféra, v ktorej sa ľudia stavajú negatívne proti akejkoľvek novej stavbe.
Developerom neveria a sú podozrievaví. "Konzultácia s ľuďmi je ale vedená tak, že sa najprv vytvorí objekt, väčšinou problémový a ukáže sa ľuďom, či sa im to páči alebo nie. A oni povedia, že nepáči, lebo sa nedá odpovedať inak. Neboli pri procese, sú teda apriori proti," myslí si architekt.
Dobrým začiatkom sú ale podľa Marka prezentácie investičných projektov verejnosti, ktoré spustilo mesto.
"Tento projekt však musí priniesť aj výsledky a poučenie z chýb."
Stavili na menšiu reguláciu
Marko tvrdí, že Británia ide na rozdiel od Slovenska cestou menšej regulácie a všetko je od prvého momentu konzultované s ľuďmi.
"Nie však tým spôsobom, že si hociktorý občan príde hocičo povedať. Jeho názor prechádza filtrom a architektovi ho tlmočia zástupcovia záujmových skupín, občianskych združení či menšín, nazývaní stakeholders," opisuje Marko s tým, že nad všetkým drží kontrolnú ruku samospráva.
"Takto sa dohodne konsenzus a keď sa začne stavať, nie je treba sa vracať k občanom a niečo im vysvetľovať," dodáva.
V Bratislave ho odmietli
Plynulý stavebný proces je v Británii podľa neho dôležitý aj pre privátny sektor, ktorý radšej investuje čas a peniaze pred začatím stavby, aby tak získal záruku v procese.
"Tu sa to robí akoby opačne, stavby sa zastavia a roky je na mieste ruina," dodal Marko. Na ostrovoch tiež developeri musia prispievať na verejný priestor, taký zákon ale na Slovensku neexistuje.
Architekt odišiel na ostrovy pred šestnástimi rokmi. V Londýne má ateliér Form associates, ktorý by mal navrhnúť aj svetelnú úpravu mosta Coronado Bridge v Kalifornii. Zvíťazil totiž v medzinárodnej súťaži.
Pomôcť mal aj Bratislave s vizuálom Starého Mosta. Poslanci ho však odmietli.
Čierne stavby má riešiť nový stavebný zákon
BRATISLAVA. Problematiku takzvaných čiernych stavieb, teda stavieb bez náležitej dokumentácie, plánuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja riešiť v pripravovanej novele zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
Jeho pôvodný koncept pochádza ešte z polovice 70. rokov a bol už veľakrát novelizovaný.
Vláda zákon prerokuje o rok
"Problematiku čiernych stavieb považuje ministerstvo za jeden z hlavných problémových okruhov, čo vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády," uviedol štátny tajomník rezortu výstavby František Palko.
Paragrafové znenie stavebného zákona bude podľa harmonogramu pripravené v období december 2012 až január 2013.
Podľa Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády SR by mal byť návrh nového stavebného zákona predložený na rokovanie vlády v septembri 2013.
Ministerstvo podľa Palkových informácií doposiaľ zriadilo pracovnú skupinu, ktorá sa bude venovať problematike prevencie čiernych stavieb.
Jej úlohou je navrhnúť riešenia a opatrenia, ktoré budú predmetom rokovaní s rôznymi odborníkmi z praxe. Pôjde napríklad o Slovenskú komoru architektov, Slovenskú komoru stavebných inžinierov, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska či krajské stavebné úrady a stavebné úrady.
"Pracovné rokovania sa uskutočnia v októbri až novembri 2012," dodal Palko.
Pôjde aj o skrátenie konaní
Slovenskí stavebníci často kritizovali v súvislosti s čiernymi stavbami aj dĺžku lehôt v stavebnom konaní, ako aj ich nedodržiavanie zo strany stavebných úradov.
Tieto lehoty upravuje zákon o správnom konaní, čiže takzvaný správny poriadok. Podľa neho v jednoduchých veciach má správny orgán rozhodnúť bezodkladne.
V ostatných prípadoch, je lehota 30 dní od začatia konania, pričom vo zvlášť zložitých prípadoch musí zodpovedný orgán rozhodnúť do 60 dní.
Ministerstvo sa bude podľa Palka zaoberať aj touto oblasťou.
"V súčasnosti ministerstvo v rámci prípravy nového stavebného zákona preveruje aj iné ďalšie možnosti skrátenia a zjednodušenia konaní," skonštatoval.
(tasr)
