Jedným z dôležitých kritérií, podľa ktorého verejnosť hodnotí úspešnosť alebo dosiahnuté výsledky politikov, politických strán či vlády, je porovnanie očakávaní s realitou. Mnohé výskumy uplynulých rokov poukazujú na skutočnosť, že výsledkom takejto konfrontácie môže byť frustrácia, nespokojnosť a následne hľadanie novej alternatívy. V roku 1998 boli alternatívou strany terajšej vládnej koalície. Kto to bude v nasledujúcom štvorročnom období, to sa dozvieme o dva týždne. Očakávania verejnosti však môžeme vidieť už dnes.
Čo sa teda na Slovensku zlepší, čo zostane rovnaké a čo sa zhorší o 3-4 roky? Na základe názorov verejnosti na naliehavosť spoločenských problémov možno identifikovať štyri dôležité oblasti, s ktorými sa spája najviac očakávaní: životná úroveň, výkonnosť hospodárstva, právny štát (postihovanie ľudí, ktorí porušujú zákon) a úroveň demokracie.
Pesimizmus verejnosti
Ako dokumentuje tabuľka, prevažujúca časť verejnosti očakáva zhoršenie najmä v ekonomickej oblasti podľa názoru 41percent sa zhorší životná úroveň a podľa 39 percent výkonnosť slovenského hospodárstva. K pesimistickým očakávaniam treba ešte pripísať očakávania skeptikov, ktorí tvrdia, že o 3-4 roky sa nič nezmení, v prípade životnej úrovne takto uvažuje 30 percent a v prípade výkonnosti ekonomiky 26 percent opýtaných. V týchto dvoch oblastiach je optimistická iba vyše štvrtina respondentov. O niečo priaznivejšie sú očakávania vo sfére politického vývoja. Jadro síce tvoria skeptici, ktorí tvrdia, že v úrovni demokracie a v postihovaní ľudí, ktorí porušujú zákon, sa nič nezmení (49 percent a 41 percent), ale napriek tomu optimisti prevažujú nad pesimistami. Podľa názoru 30 percent opýtaných sa zlepší úroveň demokracie (opak si myslí iba 16 percent) a podľa 29 percent sa zlepší úroveň právneho štátu (opak si myslí 26 percent).
Rozdiely v očakávaniach majú svoje politické pozadie. Napríklad v uvedených sociálno-ekonomických oblastiach je nadpriemerne viac pesimistov medzi stúpencami HZDS, KSS a nevoličmi. Je to skupina, ktorá je zároveň nadpriemerne nespokojná s ponovembrovým vývojom spoločnosti a má subjektívny pocit straty. Naopak, nadpriemerne optimisticky naladených možno nájsť medzi priaznivcami SDKÚ, SMK či KDH.
Pre vývoj úrovne demokracie sú zasa názorové odlišnosti pomerne nevýrazné a iba v prípade právneho štátu očakáva prevažujúca časť prívržencov Smeru a SDKÚ zmenu k lepšiemu. Zo strany verejnosti sú teda kocky hodené. Po skúsenostiach s oboma vládami Mečiarovou i Dzurindovou, si občania nerobia ilúzie o skorom zlepšení pálčivých problémov spoločnosti.
Ako ukazuje tabuľka, názory odborníkov a verejnosti sa diametrálne líšia. Na rozdiel od verejnosti si drvivá väčšina odborníkov (84 percent) myslí, že o 3-4 roky sa výkonnosť slovenského hospodárstva zlepší.
Experti o zlepšení
Iba 12 percent zastáva skeptické stanovisko. Prevažujúca časť odborníkov (56 percent) tiež hovorí, že v takomto časovom horizonte sa zlepší aj životná úroveň obyvateľov. Ďalšia tretina je však opatrná podľa nej v tejto oblasti nedôjde k zmenám a 10 percent tvrdí, že sa situácia zhorší. Prevahu pozitívnych očakávaní do budúcnosti možno vidieť aj v prípade úrovne demokracie podľa 56 percent odborníkov sa situácia zlepší a podľa 42 percent zostane rovnaká, pričom iba 2 percentá pripúšťajú zhoršenie.
Ešte silnejšie rezonujú pozitívne očakávania v prípade právneho štátu to, že nastane zlepšenie v oblasti postihovania ľudí porušujúcich zákony, očakáva 62 percent expertov v protiklade k 36 percentám, ktorí tvrdia, že sa nič nezmení alebo k 2 percentám, podľa ktorých sa situácia ešte zhorší.
Niet čo závidieť
Odborníci sú teda v očakávaniach naladení prevažne optimisticky, na rozdiel od skeptickej až pesimistickej verejnosti. A čo považujú odborníci za najväčšiu výzvu pre budúcu vládu? Všetky ich odpovede najvýstižnejšie reprezentuje táto: „Úspech nasledujúcej vlády bude závisieť od jej schopnosti reagovať na kľúčové vonkajšie trendy, t.j. modernizáciu a integráciu, a zároveň od jej spôsobilosti vyrovnať sa s hlavnými domácimi problémami, teda minimálne s „deficitom demokracie“, vysokou mierou nezamestnanosti, veľkými regionálnymi rozdielmi, tzv. rómskou otázkou, korupciou a nevyhnutnosťou reforiem v oblasti zdravotníctva a sociálneho systému.
Za absolútne najväčšiu výzvu pre vládnu elitu budúcich rokov však osobne považujem dve zdanlivo nesúvisiace veci: zastavenie trendu retardácie politickej scény tzv. stranami protestu a úspech v „boji“ proti úniku mozgov. Novej vláde prajem veľa zdaru. Niet jej však čo závidieť.“
© Inštitút pre verejné otázky
„Čo si myslíte, aký stav bude o 3 – 4 roky na Slovensku v nasledujúcich oblastiach? Situácia sa oproti dnešnému stavu“
verejnosť * odborníci **
zlepší nezmení zhorší zlepší nezmení zhorší
Výkonnosť slovenského hospodárstva 32 26 39 84 12 0
Životná úroveň obyvateľov Slovenska 27 30 41 56 34 10
Úroveň demokracie 30 49 16 56 42 2
Postihovanie ľudí, ktorí porušujú zákon 29 41 26 62 36 2
Poznámka: Dopočet do 100 percent v riadkoch tvoria odpovede „neviem“.
* Zber údajov formou telefonických rozhovorov realizovala v septembri 2002 agentúra GfK na reprezentatívnej vzorke 500
respondentov.
** Panel odborníkov bol oslovený prostredníctvom e-mailovej ankety. Zdroj: IVO, september 2002
