Magyar Hírlap: Už mesiace je prerušené riešenie Gabčíkova
Budapešť 5. septembra (TASR) - Pred voľbami sa Péter Medgyessy
zaviazal k riešeniu gabčíkovského konfliktu bez výstavby vodného
stupňa, napriek tomu sa dodnes vo veci Dunaja vôbec nepokročilo.
Podľa odborníkov odkladanie riešenia posilňuje pozície slovenskej
strany, píše dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap.
Podľa denníka je možné, že maďarská vláda zaradí túto problematiku na
svoju schôdzu na budúci týždeň.
Riešenie gabčíkovského konfliktu je prerušené presne 139 dní.
Vo veci Dunaja rokovali partneri naposledy v polovici apríla medzi
dvoma kolami maďarských parlamentných volieb, pripomína Magyar Hírlap
a dodáva, že vláda v máji zrušila post dunajského vládneho
splnomocnenca a nezabezpečila ani prijímanie, prekladanie
a zodpovedanie faxov z Bratislavy.
Podľa informácií z kruhov Úradu predsedu vlády (MEH) na budúci
týždeň kabinet rozhodne o otázke Gabčíkova, pripravovaný návrh je
však podľa denníka v rozpore s názormi opozície a zelených. Vláda
chce výkon funkcie zrušeného postu splnomocnenca rozdeliť medzi
odborné rezorty.
Rezort diplomacie by riadil slovensko-maďarské rokovania,
rezort životného prostredia a vodohospodárstva by riešil otázku
doplňovania vody pre Malý Žitný ostrov a Úrad predsedu vlády by sa
zaoberal územným rozvojom.
V návrhu zostáva otvorené obsadenie osoby splnomocnenca
maďarskej vlády, ktorý by viedol rokovania o Gabčíkove. Osoba Árpáda
Prandlera, o ktorom sa v tejto súvislosti hovorí, je pre jeho
súhlasné vyjadrenia o dostavbe vodného stupňa pre opozíciu
a ochranárov neprijateľná, konštatuje Magyar Hírlap.
ČR a SR budú vystupovať v otázke Benešových dekrétov spoločne
(monitor)
Praha 5. septembra (TASR) - Spoločný postup Českej republiky
a Slovenska v otázke Benešových dekrétov, o ktorom v stredu rokoval
český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda so svojim rezortným
kolegom Eduardom Kukanom počas návštevy v Bratislave, si všíma aj
dnešná česká tlač.
Obaja ministri prejavili záujem na pokračovaní vzájomných
nadštandardných vzťahov. Šéf českej diplomacie po rokovaní so
slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom zdôraznil, že strategickým
záujmom ČR je aby do Severoatlantickej aliancie vstúpili všetky
kandidátske krajiny, "ale so Slovenskom rátame určite".
Svoboda na otázky novinárov týkajúcich sa slovenských
parlamentných volieb povedal, že pre Slovákov je veľmi dôležité, aby
na Slovensku vznikla čo najrýchlejšie demokratická vláda.
Členstvo Slovenska v NATO, spoločný postup pri záverečných
rokovaniach o vstupe oboch krajín do Európskej únie a vývoj po
parlamentných voľbách na Slovensku, rozoberá v súvislosti s návštevou
ministra Svobodu v Bratislave aj Mladá fronta DNES.
Svoboda sa odmietol vyjadriť k špekuláciám o tom, že vstup SR
do NATO by mohol ohroziť návrat bývalého premiéra Vladimíra Mečiara
k moci .
Noviny záverom citujú podpredsedu slovenského parlamentu Pavla
Hrušovského, že spolupráca medzi oboma krajinami by sa mohla rozvíjať
aj na futbalovom ihrisku, a to najmä medzi kresťanskodemokratickými
stranami, ktorých sú Hrušovský i Svoboda členmi.
Kovács: Návrh novely krajanského zákona si vyžaduje sériu konzultácií
Budapešť 5. septembra (TASR) - Návrh zmeny krajanského zákona, ktorý
sa dostane pred maďarský parlament, a ktorý by mal vyhovovať určitým
princípom, si vyžaduje niekoľko týždňov, ba až mesiacov práce.
Povedal to dnes pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M-1 minister
zahraničných vecí Maďarskej republiky László Kovács, ktorý je na
návšteve Rumunska.
Kovács v telefonickom rozhovore uviedol, že rumunským partnerom
predložil princípy, ktoré sa bude snažiť maďarská strana v súvislosti
so Zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách zachovať aj po
úpravách.
Ako dodal, ide o zachovanie pôvodného cieľa zákona, aby tento
zákon pomohol v prosperovaní Maďarov žijúcich v zahraničí v tých
krajinách, kde sa narodili a aby pomohol zachovať ich národnú,
kultúrnu a jazykovú identitu.
Výsledok bude až po dlhej sérii konzultácií. Maďarsko musí
konzultovať s európskymi organizáciami, so stranami zahraničných
Maďarov a s vládami susedných krajín, konštatoval šéf maďarskej
diplomacie, ktorý požiadal rumunských partnerov v tejto súvislosti
o trpezlivosť.
Podľa jeho slov úprava je nutná preto, aby právna norma bola
v súlade európskymi normami a predpismi, a aby ju vlády susedných
krajín považovali za prijateľnú a použiteľnú.
Maďarské denníky sa venujú predvolebnej situácii na Slovensku
(monitor)
Budapešť 5. septembra (TASR) - Situáciu politickej scény na Slovensku
dva týždne pred parlamentnými voľbami monitorujú všetky významné
maďarské denníky. Zhodne konštatujú, že Strana maďarskej koalície
(SMK) je treťou najpopulárnejšou stranou.
Podľa denníka Magyar Nemzet sa predseda HZDS Vladimír Mečiar
môže definitívne rozlúčiť - na rozdiel od televíznej rozlúčky
s piesňou v roku 1998 tentokrát z vôle voličov.
Zo strán, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu, sa ani
jedna nevydala cestou vyvolávania protimaďarských vášní, konštatuje
Magyar Nemzet, podľa ktorého to môže znamenať koniec účinnosti
takzvanej maďarskej karty. Dve nacionalistické strany, naháňajúce
hlasy voličov, práve touto kartou majú iba asi trojpercentné
preferencie, čo ich do parlamentu nevpustí.
Maďarské denníky prinášajú aj aktuálne výsledky prieskumov
popularity politických strán a všímajú si striedanie vedúcej pozície
HZDS a Smeru v jednotlivých prieskumoch.
EP žiada miliardu eúr na následky povodní
Štrasburg/Brusel 5. septembra (TASR) - Európsky parlament schválil
dnes v Štrasburgu rezolúciu venovanú augustovým ničivým povodniam
v strednej Európe, v ktorej žiada už v tomto roku poskytnúť jednu
miliardu eúr do osobitného fondu na odstraňovanie ich následkov.
Za dokument sa vyslovilo 475 poslancov, proti boli dvaja
a hlasovania sa zdržali šiesti. Návrh rezolúcie pripravili spoločne
všetky politické skupiny zastúpené v europarlamente.
Poslanci vyjadrili solidaritu a sústrasť postihnutým obyvateľom
Nemecka, Rakúska, Českej republiky a Slovenska a vyzvali na praktickú
európsku solidaritu vo forme finančnej pomoci.
Podporili plány Európskej komisie presmerovať na boj proti
následkom povodní už vyčlenené peniaze zo štrukturálnych fondov pre
Nemecko a Rakúsko a z predvstupových fondov pre Slovensko a Česko.
Vyzvali komisiu, aby čo urýchlene predložila návrh na
vytvorenie osobitného fondu pre katastrofy, v ktorom by už pre tento
rok mala byť k dispozícii jedna miliarda eúr, a nie len 500 miliónov,
ako komisia plánuje.
Mečiar sa nepovažuje za prekážku vstupu do EÚ a NATO
Paríž 5. septembra (TASR) - Bývalý trojnásobný slovenský premiér
Vladimír Mečiar odmieta, aby bol označovaný za prekážku budúcej
integrácie SR do Európskej únie a NATO.
"Nikdy som nikoho nepočul nahlas povedať, že moja strana,
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), alebo moja osoba sú
neprijateľné v zahraničí," energicky sa obraňuje Mečiar v dnešnom
rozhovore pre francúzsku tlačovú agentúru AFP.
Dva týždne pred parlamentnými voľbami postihlo v prieskumoch
verejnej mienky Mečiara vážne spomalenie tempa, hoci ešte pred dvoma
mesiacmi bol favoritom volieb. Dnes razantne obhajuje svoje
proeurópske a proatlantické smerovanie.
"HZDS vo vláde je schopné zaručiť sa za kontinuitu procesu
integrácie do EÚ a Severoatlantickej aliancie, ako aj kontinuitu
politických, hospodárskych a sociálnych reforiem," zdôraznil Mečiar,
z ktorého sa podľa AFP ježia predstaviteľom EÚ a NATO vlasy na hlave.
Tí napriek podobným vyhláseniam zostávajú skeptickí a naďalej
sa obávajú návratu Mečiara a jeho strany k moci v čase, keď sa
Európska únia pripravuje na svoje rozšírenie smerom na východ. Ešte
minulý týždeň európsky komisár pre rozšírenie Günther Verheugen
Slovákov nepriamo vyzval, aby nevolili HZDS, pokračuje AFP.
Mečiar však popiera, že jeho prítomnosť na čele vládneho
kabinetu v rokoch 1994-98 zabránila Slovensku vstúpiť do NATO v roku
1999 spolu so svojimi bezprostrednými susedmi - Maďarskom, Poľskom
a Českou republikou.
"Rozhodnutie pozvať len tri krajiny do NATO v roku 1999 prijali
Spojené štáty ešte pred madridským summitom v roku 1997 a nikto nikdy
nevysvetlil, prečo nebolo pozvané aj Slovensko. Povedať, že Slovensko
je v izolácii kvôli mojej vláde, je teda nepresné," tvrdí Mečiar.
Často obviňovaný západoeurópskymi lídrami z autoritatívneho
nacionalizmu a populizmu a z málo demokratických metód Vladimír
Mečiar pripúšťa, že urobil aj chyby. Tie sa podľa neho vyskytli
v procese integrácie krajiny do euroatlantických štruktúr. "Toto
obdobie je však už minulosť. Teraz sa treba sústrediť na budúcnosť
Európy," ubezpečuje bez bližšieho upresnenia Mečiar.
Súčasne dodáva, že sa nechce stať budúcim premiérom. Kreslo
ministerského predsedu by prijal jedine vtedy, ak by vládna koalícia
pod jeho vedením mala absolútnu väčšinu 90 kresiel v 150-člennom
parlamente v Bratislave. Podľa prieskumov je však od tohto čísla
ďaleko.
HZDS viedlo dlho prieskumy s 30-percentnými preferenciami, dnes
však môže rátať len so 17- až 18-percentnou podporou. Je tak bok po
boku novej strany Smer, vedenej novým mužom slovenskej politiky
- Robertom Ficom. Tento 37-ročný proeurópsky politik vôbec nie je
skúpy na populistické vyhlásenia, píše francúzska agentúra.
Napriek stratám v predvolebných prieskumoch však Mečiar zostáva
optimistom a verí vo svoje víťazstvo. "HZDS má ľudský potenciál,
skúsenosti s vládnutím a najväčšie profesionálne kompetencie zo
všetkých politických zoskupení na Slovensku. Stratiť toto všetko by
znamenalo chybu," uzatvára Vladimír Mečiar v rozhovore pre francúzsku
agentúru AFP.
EP žiada miliardu eúr pre krajiny postihnuté povodňami
Štrasburg/Brusel 5. septembra (TASR) - Európsky parlament schválil
dnes v Štrasburgu rezolúciu, v ktorej žiada ešte tento rok uvoľniť
jednu miliardu eúr ako naliehavú pomoc pre Nemecko, Rakúsko, Českú
republiku a Slovensko, postihnuté augustovými ničivými záplavami.
Poslanci podporili plány Európskej komisie vytvoriť osobitný
fond pre odstraňovanie následkov prírodných katastrof a presunúť na
likvidáciu škôd po augustových záplavách už vyčlenené peniaze zo
štrukturálnych fondov pre Nemecko a Rakúsko a z predvstupových fondov
pre Slovensko a Česko.
Za dokument, ktorý nie je pre členské krajiny EÚ záväzný, sa
dnes vyslovilo 475 poslancov, proti boli dvaja a hlasovania sa
zdržali šiesti. Návrh rezolúcie pripravili spoločne všetky politické
skupiny zastúpené v europarlamente.
Poslanci vyjadrili hlbokú solidaritu a sústrasť postihnutým
obyvateľom Nemecka, Rakúska, Českej republiky a Slovenska a vyzvali
na praktickú európsku solidaritu vo forme finančnej pomoci. "Dôsledky
tejto katastrofy nemajú len národný charakter, ale žiadajú si
solidaritu v celoeurópskom merítku," píše sa v rezolúcii.
Dokument vyzýva komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila návrh
na vytvorenie osobitného fondu, vrátane stanovenia presných kritérií
a pravidiel jeho používania a definície prírodnej katastrofy. EK už
avizovala, že takýto návrh predloží 18. septembra, ministri
zahraničia EÚ by ho mali schváliť 30. septembra.
Komisia mieni tento rok fond naplniť 500 miliónmi eúr
z tohtoročných nevyužitých rozpočtových prostriedkov, v budúcom roku
by sa objem peňazí vo fonde mal zvýšiť na jednu miliardu.
Dnešná rezolúcia EP však "zdôrazňuje potrebu poskytnúť okamžitú
pomoc vo výške jednej miliardy eúr" už z tohtoročného rozpočtu.
Hovorca komisárky pre rozpočet Michaele Schreyerovej označil túto
požiadavku vzápätí za "úplne nerealistickú", pričom komisia bude
podľa neho trvať na pôvodne navrhnutých 500 miliónoch.
Poslanci podporili aj ďalšie opatrenia, ktoré komisia navrhla.
Okrem iného ide o presunutie 48 miliónov eúr pre Českú republiku
a "niekoľkých miliónov" eúr pre Slovensko z predvstupového programu
ISPA, ako aj zvýhodnenie podmienok pre čerpanie týchto peňazí, najmä
zníženie požadovanej výšky spolufinancovania.
Okrem odobrenia pomoci zasiahnutým oblastiam však europoslanci
všetky krajiny vyzvali, aby prehodnotili a aktualizovali svoju
legislatívu v oblasti životného prostredia smerom k udržateľnejšiemu
správaniu sa, územného plánovaniu či budovaniu infraštruktúry, čo by
pomohlo zabrániť podobným pohromám v budúcnosti.
Požiadali tiež EK a členské štáty, aby urobili všetko pre
splnenie cieľov Kjótskeho protokolu zameraného na znižovanie emisií
skleníkových plynov.
Dnešnému hlasovaniu predchádzala v utorok diskusia
o augustových povodniach. Poslanci sa v nej vyslovili za to, aby EÚ
preukázala solidaritu postihnutým regiónom nielen v členských, ale
rovnako aj v kandidátskych krajinách.
Európska komisia vyčíslila škody po augustových povodniach
v Nemecku na 15 miliárd eúr, v ČR na dve-tri miliardy, v Rakúsku na
dve miliardy a na Slovensku na 35 miliónov eúr.
EP pozýva pozorovateľov z kandidátskych krajín
Brusel/Štrasburg 5. septembra (TASR) - Európsky parlament pozve na
zasadnutia v Bruseli a Štrasburgu pozorovateľov z kandidátskych
krajín, hneď ako budúci členovia podpíšu s EÚ prístupové zmluvy.
Rozhodli o tom v stredu lídri politických skupín zastúpených v EP.
Už od apríla budúceho roka by sa tak na plenárnych zasadnutiach
EP alebo na rokovaniach výborov mohli zúčastňovať aj slovenskí
poslanci, ak Slovensko ukončí tento rok prístupové rokovania s EÚ
a podpíše na jar 2003 zmluvu o pristúpení.
Každá kandidátska krajina bude môcť vyslať toľko pozorovateľov,
koľko poslancov jej v EP prideľuje zmluva o EÚ schválená v roku 2000
v Nice. V prípade SR je to 13 poslancov, resp. pozorovateľov.
EP bude zo svojho rozpočtu hradiť cestovné výdavky i diéty pre
pozvaných pozorovateľov z budúcich členských krajín. Už na budúci
týždeň by malo o rozpočte pre rok 2003 rozhodnúť tzv. byro zložené
z predsedu a podpredsedov europarlamentu.
Pozorovatelia sa budú môcť zúčastňovať na schôdzkach
politických skupín a výborov, ako aj plenárnych zasadnutiach. Budú sa
môcť prihlásiť do diskusie, avšak nebudú môcť hlasovať.
Európsky parlament bude tak prvou inštitúciou EÚ, ktorá otvorí
svoje brány predstaviteľom budúcich členských krajín ešte pred
samotným rozšírením. Podľa zástupcov EP ide o silný politický signál
smerom ku kandidátskym krajinám.
Dzurinda navrhol partnerom summit V4 s účasťou budúcej vlády
Krynica 5. septembra (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda
navrhol dnes partnerom z Maďarska, Poľska a Česka uskutočniť pracovné
stretnutie Visegrádskej štvorky krátko po konštituovaní novej
slovenskej vlády. Najbližší partneri by mali na tomto summite získať
presvedčenie, že nastupujúca vláda je demokratická a prointegračná
a o toto poznanie oprieť svoju podporu vstupu SR do NATO na pražskom
summite aliancie. Premiér o tom informoval po stretnutí
predstaviteľov visegrádskej skupiny v poľskej Krynici, pričom
konštatoval ich plnú podporu kandidatúre SR za člena aliancie.
Témou dnešného rokovania Dzurindu s českým a poľským premiérom
Vladimírom Špidlom a Leszkom Millerom a maďarským ministrom a vedúcim
vlády Elemérom Kissom boli aj niektoré otázky európskej integrácie.
Zúčastnené strany okrem iného vyjadrili želanie zachovať úzku
mnohostrannú spoluprácu v rámci visegrádskeho zoskupenia aj po vstupe
jeho členov do únie.
EP pozve pozorovateľov z kandidátskych krajín
Brusel 5. septembra (TASR) - Európsky parlament pravdepodobne pozve
na zasadnutia v Bruseli a Štrasburgu pozorovateľov z kandidátskych
krajín, hneď ako budúci členovia podpíšu s EÚ prístupové zmluvy.
Súhlasili s tým v stredu lídri politických skupín zastúpených v EP.
Už od apríla budúceho roka by sa tak na plenárnych zasadnutiach
EP alebo na rokovaniach výborov mohli zúčastňovať aj slovenskí
poslanci, ak Slovensko ukončí tento rok prístupové rokovania s EÚ
a podpíše na jar 2003 zmluvu o pristúpení.
Definitívne rozhodnutie o pozvaní zástupcov kandidátskych
krajín však nebolo zatiaľ prijaté, povedala TASR tlačová hovorkyňa
predsedu EP Alison Suttieová s tým, že týmto plánom sa bude na budúci
týždeň zaoberať tzv. byro zložené z predsedu a podpredsedov
europarlamentu a vyjadriť sa k nim bude musieť aj rozpočtový výbor.
Predstava je taká, že každá kandidátska krajina bude môcť
vyslať toľko pozorovateľov, koľko poslancov jej v EP prideľuje zmluva
o EÚ schválená v roku 2000 v Nice. V prípade SR je to 13 poslancov,
resp. pozorovateľov. Česko a Maďarsko budú môcť mať o dvoch a Malta
o jedného poslanca viac ako podľa Zmluvy z Nice, ktorá je voči nim
diskriminačná.
EP by mal zo svojho rozpočtu hradiť cestovné výdavky i diéty
pre pozvaných pozorovateľov z budúcich členských krajín.
Pozorovatelia sa budú môcť zúčastňovať na schôdzkach politických
skupín a výborov, ako aj plenárnych zasadnutiach. Budú sa môcť
prihlásiť do diskusie, avšak nebudú môcť hlasovať.
Európsky parlament bude tak prvou inštitúciou EÚ, ktorá otvorí
svoje brány predstaviteľom budúcich členských krajín ešte pred
samotným rozšírením. Podľa zástupcov EP ide o silný politický signál
smerom ku kandidátskym krajinám.
Poľsko je za zachovanie V4 po vstupe členských krajín do EÚ
Krynica 5. septembra (TASR) - Predseda poľskej vlády Leszek Miller sa
dnes na stretnutí premiérov krajín Visegrádskej štvorky (V4)
v kúpeľnom meste Krynica vyslovil za zachovanie tohto zoskupenia aj
po tom, čo sa jeho členské krajiny - Poľsko, ČR, SR a Maďarsko
- stanú členmi Európskej únie.
Miller pred otvorením 12. ekonomického fóra visegrádskej
skupiny povedal, že na rozpustenie V4 neexistujú dôvody. Poukázal
pritom na štáty Beneluxu, ktorých spolupráca funguje aj v rámci EÚ.
Ako uviedla agentúra DPA, aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda
sa vyslovil za ďalšie stretnutia premiérov štyroch stredoeurópskych
krajín po ich vstupe do EÚ.
Témou dnešného rokovania Dzurindu s českým a poľským premiérom
Vladimírom Špidlom a Leszkom Millerom a maďarským ministrom a vedúcim
vlády Elemérom Kissom boli aj niektoré otázky európskej integrácie.
Slovenský premiér navrhol dnes partnerom z V4 uskutočniť pracovné
stretnutie Visegrádskej štvorky krátko po konštituovaní novej
slovenskej vlády.
EK predložila rozpočtové výpočty pre kandidátske krajiny
Brusel 5. septembra (TASR) - Európska komisia predložila dnes
veľvyslancom členských krajín EÚ a pracovnej skupine pre rozšírenie
pri Rade EÚ podrobné výpočty, koľko peňazí by mali platiť a koľko
dostávať nové členské krajiny zo spoločného rozpočtu únie.
Podľa diplomatických zdrojov z týchto výpočtov vyplýva, že
kompenzačné alebo vyrovnávacie platby budú absolútne nevyhnutné, aby
sa noví členovia nestali hneď po vstupe do EÚ čistými prispievateľmi
do rozpočtu, teda aby neplatili viac ako budú dostávať.
Presné sumy peňazí pre jednotlivé krajiny, vrátane príspevkov
do rozpočtu, ako aj získaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov
či priamych platieb pre farmárov, vychádzajú podľa diplomatov
z finančného rámca, ktorý EK zverejnila už na začiatku tohto roka.
Podrobné výpočty, ktoré dostali členské krajiny EÚ dnes
prvýkrát, neboli zverejnené, pretože ide o veľmi dôverný dokument.
Kandidátske krajiny s nimi EÚ oboznámi na stretnutí v Bruseli 13.
septembra.
Výbor stálych zástupcov členských krajín EÚ (COREPER) zároveň
dnes poveril pracovnú skupinu pre rozšírenie, aby do 23. septembra
pripravila podrobnú správu o metodike rozpočtových výpočtov pre
kandidátske krajiny.
Prístupové rokovania EÚ s kandidátmi vstupujú tak do záverečnej
etapy, v ktorej sa bude rozhodovať najmä o financiách. Samotné
rokovania s kandidátmi sa však začnú až vtedy, keď sa EÚ dohodne na
spoločných stanoviskách k rozpočtu, priamym poľnohospodárskym platbám
či štrukturálnym fondom. Únia sa zaviazala tieto stanoviská dosiahnuť
do začiatku novembra.
Lichtenštajnsko finančne pomôže aj povodňami postihnutým oblastiam
v SR
Vaduz 5. septembra (TASR) - Sumou milión frankov (asi 686.000 eúr)
pomôže lichtenštajnská vláda ľuďom postihnutým povodňami v Rakúsku,
Nemecku, ČR a na Slovensku.
Ako dnes uviedla agentúra APA, vláda vo Vaduze určila tieto
peniaze na projekty obnovy vo všetkých postihnutých štátoch. Okrem
toho bude podporovať partnerské projekty medzi lichtenštajnskými
obcami a povodňami zasiahnutými regiónmi.
Po jednom projekte v Rakúsku, Nemecku a ČR podporí
Lichtenštajnsko sumou 250.000 frankov. Pre menej postihnuté Slovensko
vyčlenilo 100.000 frankov. Zvyšných 150.000 frankov sa použije na
projekty na obecnej úrovni.
Osobitnú pozornosť budú mať projekty súkromných organizácií
a spolkov v spomínaných štyroch krajinách, ktoré sa angažujú
v sociálnej alebo kultúrnej oblasti. Lichtenštajnsko už začalo
vyhľadávať vhodné projekty prostredníctvom úradov a humanitárnych
organizácií.
