BRATISLAVA. Poslanec Smeru Andrej Kolesík a bývalá šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková budú musieť vysvetliť, prečo v majetkovom priznaní za rok 2011 neuviedli niektoré svoje funkcie.
Kolesík je prezidentom AŠK Inter Bratislava, Bubeníková bola členkou v Rade expertov v Gréckom rozvojom fonde.
O konaní voči nim rozhodol parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Pre TASR to potvrdil predseda výboru Miroslav Beblavý (SDKÚ).
Obrátia sa aj na grécku vládu"Začali sme konania a budeme žiadať stanoviská. V prípade pani Bubeníkovej sa obrátime aj na grécku vládu a iné orgány, ktoré nám budú vedieť zodpovedať, čo presne v Grécku bola a na základe toho by sme rozhodli, či porušila zákon," povedal Beblavý.
Ani u pani Bubeníkovej, ani u pána Kolesíka zatiaľ nevieme definitívne povedať, či došlo k porušeniu. Ale dôkazy boli dostačujúce na to, aby sme začali konať," dodal.
Kolesíka na rokovaní výboru nepodržali ani jeho vlastní. "Tieto konania boli jednomyseľne naštartované," povedal Beblavý.
"Formálne sme začali konanie, aj napriek tomu, že pán Kolesík doručil minulý týždeň doplnené priznanie," povedal poslanec Otto Brixi (Smer), ktorý odmieta úvahy o tom, že Kolesík zamlčal svoju funkciu úmyselne.
"Určite to netajil úmyselne. On túto funkciu nikdy netajil," povedal Brixi.
Kolesík rozhodnutie výboru rešpektuje a považuje ho len za procedurálne.
„Pri kontrole svojho majetkového priznania som zistil, napriek tomu, že som si myslel, že som oznámenie o funkcii prezidenta AŠK Inter Bratislava písal na osobitnom liste, že to tak nebolo. Okamžite som urobil nápravu a doplnil som svoje oznámenie,“ povedal Kolesík s tým, že ide o verejne známu funkciu, za ktorú nepoberá žiadnu odmenu.
Žiadny trest im nehrozíKolesíkovi ani Bubeníkovej podľa Beblavého nehrozí žiadny trest.
"Môžeme konštatovať porušenie zákona, ak sa to preukáže, ale za toto konkrétne porušenie nehrozí dnes žiadna pokuta. To je ďalší dôkaz nefunkčnosti zákona, ktorý treba zmeniť," povedal Beblavý.
Zákon podľa Beblavého počíta len s tým, že pokuta vo výške troch mesačných platov hrozí, len keď poslanec uvedie nepravdu o majetkových pomeroch.
"Keby poslanec zatajil, že má dom, tak tam dostane pokutu tri platy. Ale ak zatají funkciu, tak mu nemôžeme uložiť žiadnu pokutu," vysvetlil Beblavý.
Za posledné mesiace podľa jeho slov prišiel výbor na tri takéto prípady.
"Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková nespomenula, že učí na právnickej fakulte, pani Bubeníková nepovedala, že má funkciu v Grécku, pán Kolesík nespomenul Inter," vymenoval Beblavý.
Keď sa konania v týchto veciach ukončia, skončia len konštatovaním, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona.
Šéf RTVS podal priznanie, hoci nemuselGenerálny riaditeľ Rozhlasu a televízie RTVS Václav Mika podal do parlamentu svoje majetkové priznanie.
Ako povedal pre agentúru SITA predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý, výbor ho však nemôže prijať, pretože šéf RTVS pod súčasný zákon nespadá.
„Nemôžeme ho prijať, musíme ho uložiť do šuflíka, pretože zákon je zle napísaný. Sú tam vymenované konkrétne inštitúcie a neráta s tým, že môžu vzniknúť aj nové. RTVS v zákone nie je,“ povedal Beblavý.
Ústavný zákon o konflikte záujmov verejných funkcionárov treba podľa Beblavého zmeniť, aby vedenie nových inštitúcií spadalo ihneď pod zákon po jeho zvolení.
Mikovi sa parlamentný výbor poďakoval za jeho ochotu.
Kto podáva majetkové priznaniePovinnosť podať majetkové priznania sa v súčasnosti týka prezidenta, poslancov Národnej rady, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv.
Majetkové priznanie musia podľa zákona podať aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc, Telekomunikačného aj Poštového úradu.
Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy.
Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností.
Za verejného funkcionára sa navyše považuje osoba ešte rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Priznanie teda musia podať aj exposlanci, ktorí sa v posledných voľbách do parlamentu nedostali.
