Slovensko s budovaním inteligentných dopravných systémov mešká. Chce na ne milióny z eurofondov
BRATISLAVA. Preťaženie cestnej siete klesne o dve a pol percenta, škody pri dopravných nehodách o sedem percent, časové úspory dosiahnu až desať percent a zhruba o toľko na Slovensku stúpne aj produktivita práce.
Aj takýmito ambicióznymi odhadmi obhajuje ministerstvo dopravy 150-miliónovú investíciu do Národného systému dopravných informácií.
Zákon, ktorý má vybudovanie a zladenie inteligentných dopravných systémov umožniť, schválil tento týždeň parlament.
Hlavou projektu má byť Národné centrum dopravných informácií, ktoré bude zhŕňať všetky údaje od policajtov, hasičov, záchranárov, dopravcov, meteorológov a aj priamo zo snímačov a kamier umiestnených na cestách. Informácie bude ďalej poskytovať verejnosti cez premenné tabule, internet, mobilné aplikácie či rádiá.
Cena projektu v čase krízy mnohých dráždi. Dopravný expert Jozef Drahovský projekt podporuje, no myslí si, že funkčný systém by sa dal vybudovať už za desatinu.
Za „veľmi predražený“a „riadený výpočtami dodávateľov“ ho označil aj bývalý minister dopravy Ján Figeľ z KDH.
Len odhad
O čo ide
Inteligentné dopravné systémy
Národný systém dopravných informácií má byť sieť moderných technológií, ktoré pomôžu zvýšiť bezpečnosť a efektivitu v doprave; Národné dopravné informačné centrum bude dopravné údaje zhŕňať a zverejňovať predpokladané náklady na projekt sú 150 miliónov eur, 80 percent z eurofondov.
Ministerstvo dopravy vedené Jánom Počiatkom (Smer) oponuje, že ide len o hrubý odhad maximálnej výšky nákladov, ktorý vychádza práve z prepočtov bývalého vedenia.
„Reálnu sumu, ktorú bude vybudovanie systému stáť, určí až súťaž. Predpokladáme, že bude výrazne nižšia ako 150 miliónov,“ povedal hovorca ministerstva Martin Kóňa.
Na vybudovanie moderných systémov tlačí Európska únia a ministerstvo chce preto peniaze získať najmä z eurofondov. Štát by mal do projektu vložiť asi 30 miliónov eur.
Európsky parlament prijal smernicu o postupnom zavádzaní inteligentných dopravných systémov, ktoré by pomohli zlepšiť podmienky v doprave, ešte v roku 2010.
Slovensko ju s omeškaním začína napĺňať až teraz.
Ingrid Ludviková zo zastúpenia Európskej komisie však upozorňuje, že „smernica nevyžaduje od členských štátov, aby vytvárali akékoľvek nové národné inštitúcie“.
Nekonečný proces
Riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák považuje vybudovanie Národného centra dopravných informácií za správny krok.
Doterajšie inteligentné systémy, ako sú elektronické mýto či kamery a merače na posúdenie objektívnej zodpovednosti, totiž podľa neho nefungujú koordinovane.
„Stále sa budú pripájať ďalšie veci, ako plánované systémy na riadenie dopravy vo veľkých mestách, prepojenie na parkovacie systémy či rezervačné systémy pre kamióny,“ hovorí.
„Systém nebude nikdy uzavretý, a preto sa ani nedá povedať, aké budú jeho konečné náklady,“ domnieva sa.

Beata
Balogová
