Ústav dnes cez správnu radu riadia iba ľudia vymenovaní za Ficových vlád.
BRATISLAVA. Keď 20. septembra 2002 parlament odhlasoval vznik Ústavu pamäti národa, veľkú časť obyvateľov Slovenska to potešilo.
Desaťročia čakali, kým sa oficiálne a z dôveryhodného zdroja dozvedia, kto ich rodiny udával komunistom a nacistom, aj mená komunistických pohlavárov na rôznych úrovniach, ktoré rozhodovali o ich životoch.
Prvým šéfom ÚPN sa stal bývalý disident Ján Langoš a mnohí uverili, že sa ich očakávania pomerne rýchlo splnia.
Keď o štyri roky tragicky zahynul, jeho práca, ktorú dávali za príklad v celom postkomunistickom svete, nebola ani zďaleka dokončená.
Funkcionári stále chýbajú
ÚPN
História ústavu
parlament o jeho vzniku rozhodol v septembri 2002, fungovať začal 1. mája 2003, po smrti jeho zkladateľa Jána Langoša sa v júni 2006 stal jeho šéfom Ivan Petranský, funkčné obdobie sa Petranskému skončí na začiatku budúceho roka.
Vystriedal ho človek z úplne iného prostredia – mladý matičiarsky historik a nominant SNS Ivan Petranský, ktorý od začiatku vyvolával obavy najmä pre postoj k vojnovému slovenskému štátu.
Desať rokov po schválení zákona o ÚPN sú na internete zoznamy spolupracovníkov aj pracovníkov Štátnej bezpečnosti, ľudí z Ústredného výboru KSS, niektoré rozkazy komunistických ministrov vnútra, zoznam ľudí odvlečených do gulagov, veliteľov Hlinkových gárd, arizátorov a viaceré dôležité dokumenty týkajúce sa holokaustu.
ÚPN sa však stále nedostal k zverejneniu či aspoň skompletizovaniu zoznamov funkcionárov KSS na nižšej ako celoštátnej úrovni, či k zoznamom funkcionárov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Išlo o ľudí, ktorí mali priamy vplyv na každodenný život na Slovensku – o tých, čo bránili študovať, vyhadzovali z práce či zariaďovali výhody.
Niečo bude, niečo nie
„Pokiaľ ide o databázu funkcionárov komunistickej strany, to je projekt, na ktorom sa dlhodobo pracuje,“ hovorí Petranský. Otázkou je, „do akej miery bude tento projekt prioritný“.
Súpis mien funkcionárov HSĽS podľa Petranského v ÚPN „momentálne neprebieha“.
O desaťročí ústavu hovorí ako o veľkom kuse práce. Po prvej fáze – zverejňovaní dokumentov ŠtB – sa podľa neho snažili venovať najmä vedeckému výskumu, ktorý „teraz tvorí základný pilier existencie ÚPN“.
Verí, že sa podarí získať peniaze z eurofondov, ktoré by výrazne pomohli pri digitalizácii fondov.
Historik Milan Zemko vraví, že dôležitý bol už samotný vznik inštitúcie.
„Splnila úlohu, pokiaľ ide o sprístupňovanie archívnych vecí a ich poskytovanie na webovej stránke.“ Z publikačnej činnosti má skôr zmiešaný pocit.
Historik Patrik Dubovský, ktorého tento rok z ÚPN prepustili z dôvodu „nadbytočnosti“, hovorí, že ústav nedostatočne využíva vlastný archív a stovky káuz z neho nie je schopný dostať k verejnosti.
ÚPN je podľa neho pre „charakter“ svojho vedenia medzinárodne izolovaný, dáva slabý akcent na zločiny z čias vojnového štátu a protežuje ľudí blízkych vedeniu.
ÚPN, Najvyšší súd či Súdna rada sú stále pod vplyvom politikov na dôchodku, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Zvolí si Smer
Petranský bude šéfovať ústavu do februára 2013. Potom si parlament ovládaný Smerom vyberie nového predsedu správnej rady, ktorý by ju mal viesť do roka 2019.
V súčasnosti sú v správnej rade iba ľudia vymenovaní za niektorej z Ficových vlád.
V správnej rade je aj nominant SNS Arpád Tarnóczy, ktorý v roku 1997 odhaľoval pamätnú tabuľu ľudáckemu radikálovi a antisemitovi Jozefovi Kirschbaumovi.
V ÚPN za Petranského začal pracovať historik Ján Bobák, ktorý v 80. rokoch pracoval ako vedecký pracovník na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS a po revolúcii sa pridal k nacionalistom.
