Pred pár dňami sa stala učiteľkou na základnej škole. Vymenili by ste si to s ňou?
Plat: 555 eur
Nástupný plat pre učiteľku, ktorá má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie pedagogického smeru druhého stupňa v požadovanej aprobácii je 555 eur.
Ďalšie zvýšenie je viazané na počet odpracovaných rokov a závisí od konkrétneho pracoviska, čo a v akej miere uznajú ako relevantné skúsenosti. Toto zvýšenie sa však pohybuje okolo 15 či 20 eur za dva roky.
Samozrejme, hovoríme o hrubom príjme. Spočítať si to môže každý sám.
V médiách sa často spomína možnosť zvýšenia si kvalifikácie, čo by sa následne malo odraziť na príjme učiteľky/učiteľa. Dôvodov, prečo zavedený „kreditový systém“ privádza pedagogických zamestnancov do nepríčetnosti, je viac.
Sama som však mala možnosť si na porade vypočuť zo strany vedenia, že vzdelávať sa môžeme, no peniaze na to, aby získaná kvalifikácia bola viditeľná aj na výplatnej páske, nie sú. Ministerstvo zaviedlo motivačný systém dovzdelávania bez motivácie. Realizujú sa rôzne semináre a kurzy, no akosi opomenuli poskytnúť finančné prostriedky vedeniu škôl na to, aby tieto vzdelávacie aktivity svojim zamestnancom aj uznali.
Prázdniny: nie všetci
Jedna z povestí o učiteľskom povolaní je, že majú každú chvíľu platené voľno či dokonca „dva mesiace prázdnin“. To je samozrejme veľký omyl.
Prázdniny počas školského roka síce prevyšujú počet dní dovolenky, na ktorú mám ako učiteľka nárok, no to neznamená, že mi niekto platí za ničnerobenie. Na dni školských prázdnin, ktoré prevyšujú počet dní dovolenky si „šetríme“ počas roka suplovaním.
Takže ak si dosť našetrím (odpracujem viac, než mi za daný mesiac zaplatia), tak si čerpám náhradné voľno. Ak si nenašetrím, prípadne si nechám vyplácať suplovanie každý mesiac, musím si zobrať neplatené voľno.
Letné prázdniny sú zas iná kapitola. Asi nepoviem nič nové, keď pripomeniem, že mnohé učiteľky a učitelia majú zmluvu na určitý čas, ktorá sa končí posledným dňom školského roku.
Pracovný čas: rýchly maratón
Denný režim závisí od počtu hodín, teda od úväzku. Ja osobne mám 25 hodín – plný úväzok plus dve hodiny navyše – čo však nie je výnimočný jav.
Mnoho učiteliek má väčší úväzok. Je to skutočne „maratón“ od pol ôsmej do pol druhej. Prestávky slúžia na presun z triedy, výmenu potrebných pomôcok a učebníc, prípadne odchlipnutie si zo studenej kávy.
V prípade, že má učiteľka dozor na chodbe, tak je naozaj celý deň v jednom „švungu“. Ak učiteľka končí šiestou hodinou, neznamená to, že „padla“. Sú tu ešte dozory na obede a príprava na druhý deň, opravy testov a písomiek.
Metódy: nie iba odučiť
K učiteľskej profesii som mala rešpekt od stredoškolských čias. No dôvod, prečo som začala študovať „učiteľstvo“ bol veľmi pragmatický. Chcela som študovať filozofiu, no na radu rodičov som nešla na „čistú“ filozofiu, ako sa hovorí vedeckému smeru, ale „v kombinácii“, teda na učiteľstvo filozofia – anglický jazyk.
Dnes sa potvrdili ich obavy (a to s desaťročným odstupom). Doktorát je „predo dvermi“, ale titul PhD zo systematickej filozofie mi na pracovnom trhu veľmi nepomohol.
Ďalším rozmerom učenia na základnej, ale i na strednej škole, je výchova k základným hodnotám. Aj keď to znie pateticky. Už počas prvých dní som mala možnosť zažiť nepríjemné konfliktné situácie medzi žiakmi.
Napríklad, jeden zo žiakov odmietol sedieť na stoličke vedľa spolužiačky, pretože vraj smrdí... Myslím, že v takýchto situáciách sa od nás očakáva viac než „len“ odučiť si svoju látku. Smutné však je, že takéto diskriminačné postoje nie sú vždy jednoznačne odmietnuté samotnými učiteľmi.
Žiaci: bez rešpektu
Nemám toľko skúseností, aby som porovnávala, no nepamätám si, že by sme my (moja generácia okolo tridsiatky) boli na základnej škole takí pohotoví vo vtipných odpovediach, prípadne hluchí na upozornenia. Súčasné deti však rozhodne nie sú hluché na to, čo sa okolo nich deje.
Pred štrajkom sa ma deviataci pýtali, či sa pridám a či sú platy naozaj také nízke. Po chvíli rozhovoru sa ozval jeden žiak: „No, pani učiteľka, mali ste sa lepšie učiť!“
V tej chvíli ma naozaj rozosmial, možno ani nevedel, ako trafil klinec po hlavičke. Použil jednoduchú poučku, ktorú im vtĺkame do hláv a spochybnil tak rovnicu – dobré známky plus pracovitosť rovná sa pracovné úspechy a zabezpečenie.
Priateľ mal podobnú príhodu. Žiačka sa ho pýtala, či bude môcť byť právničkou alebo doktorkou, ak bude mať aj dvojky. On ju chcel podporiť, že dvojky sú fajn, že aj on mal nejaké tie dvojky. Žiačka na to sklamane odvetila: „Ale vy ste len učiteľ!“ Deti sú také drzé a bez rešpektu, lebo to vnímajú ako normu vo svojom okolí.
Zbor: hlavne ženy
Z veľkého učiteľského zboru (asi 80 ľudí) sú tu len traja muži, z toho jeden je riaditeľom. No „vyfasovala“ som stôl v kabinete skvelých žien, ktoré sa veľmi rady a ochotne podelia o svoje skúsenosti. Ja ich zas veľmi rada počúvam.
So smiechom prechádzame mnohé moje začiatočnícke kotrmelce – základná škola je pre mňa ako záťažový test. Keď dobre zvládnem túto prácu, budem si veriť, že zvládnem akékoľvek stresové zamestnanie.
Prístup: snažíme sa
Napriek tomu, že učím na štátnej škole, sú k dispozícii viaceré multimediálne učebne. Vedenie aj učiteľky sa snažia využívať nové učebné metódy pre dané predmety, no v rámci možností „továrenského“ systému – pri veľkom počte žiakov je problém za 45 minút pristupovať individuálne, hravo a povzbudzovať kreativitu.
Zbytočne budú v pokynoch nové chrumkavé termíny, ak na to nebudú vytvorené aj podmienky. Rozhodne však nemožno povedať, že by na školách čakali, kým sa na ministerstve zobudia. Naopak, snažia sa s deťmi zapájať do rôznych projektov.
Perspektíva: dočasná
Učenie na základnej škole je pre mňa prestupná stanica. Životné okolnosti ma primali k tomu, aby som teraz prijala miesto učiteľky.
Nie preto, že by táto práca bola pod „úroveň“, ale preto, že je náročná a po skončení pracovného času som v mysli neodišla z budovy. Prvé mesiace si odskúšam, ako dokážem uživiť z tohto platu seba a dcéru. A hlavne, do akej miery budem stíhať ďalšie pracovné činnosti – teda naháňať ďalší príjem.
Autor: Spracovala Zuzana Uličianska

Beata
Balogová
