Náročná práca vytláča z rodiny ženu ako matku a manželku. Obe roly ženy sa však dajú prepojiť.
BRATISLAVA. Spoločné nedeľné obedy, telefonát v rovnakú hodinu, večera v rodinnom kruhu po práci alebo čítanie pred spaním. Aj takéto malé rituály vnášajú vnútorný pokoj a stabilitu do rodiny.
Rodič nimi prenáša hodnoty na dieťa, upevňuje sa tiež pocit spolupatričnosti v rodine.
Pre fungovanie rodiny sú nevyhnutné a uvedomujú si to aj úspešné ženy. Aj keď zastavajú významné posty vo firmách a v spoločnosti, doma sú najmä mamami a manželkami a rituálmi stmeľujú rodinu.
Víkendové obedy
„Spoločné nedeľné obedy sú v našej rodine dlhoročnou tradíciou. Snažím si zariadiť povinnosti tak, aby som mohla obed pripraviť,“ tvrdí bývalá premiérka Iveta Radičová.
Rodinu považuje za prioritu a pri dcére Eve chce byť vždy, keď ju potrebuje.
Ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej sa spája rodinná pohoda s víkendovými raňajkami.
„Spoločné ranné chvíle sú dôvodom, aby som si privstala. Považujem za dôležité, aby sme sa ráno rozchádzali dobre naladení,“ opisuje.
Pracovná vyťaženosť jej neumožňuje, aby sa venovala synovi tak, ako by si želala. Počas pracovných dní jej pomáhajú rodičia.
„Na druhej strane ma teší, že môj syn na príklade svojich rodičov vidí, že nič nie je zadarmo, každý úspech stojí veľa námahy a odriekania,“ dodáva.
Michaela Benedigová, ktorá založila a už 15 rokov vedie PR agentúru Seesame, priznáva, že čím je staršia, tým je disciplinovanejšia. Víkend venuje rodine a priateľom na myjavských kopaniciach.
„Spoločné varenie aj stolovanie považujem za dôležitý symbol domova a súčasť výchovy,“ dodala.
U šéfky protokolu Národnej rady Kataríny Strýčkovej Dikovej varí cez víkend najmä manžel. „Varí často a veľmi dobre,“ hovorí. Víkendový obed pre ňu znamená pokoj. „To neznamená, že by bolo ticho,“ povedala.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková-Beňová je celý týždeň v Bruseli. Domov na Slovensko lieta len na víkend.
„Kým bol syn mladší, víkendové obedy boli samozrejmosťou. Dnes má 24 rokov, býva sám a sú skôr sporadické,“ priznáva.
Napriek veľkej vzdialenosti si europoslankyňa so synom ráno a večer volajú. „Asi jediným rituálom je spoločná večera na Vianoce a oslavy narodenín u babičky,“ priznáva Flašíková-Beňová.
Stretnutie pred odchodom
Aj rodiny s pracovne vyťaženými ženami dokáže spojiť stretnutie pred dovolenkou či dlhším odlúčením.
„Držím sa zásady, že ak niekto odchádza niekde ďalej, je nutné, aby sa rozlúčil,“ tvrdí Klaudia Valúšková, konateľka autosalónu Auto Valušek.
Ak sa člen rodiny z cesty vráti, rodina ho pohostí a naplní chladničku potravinami.
Vypätie matky cíti celá rodina
Miera emancipácie sa na Slovensku zvyšuje. Neprítomnosť alebo nezáujem matky o dieťa môže poškodiť jeho psychický vývoj.
BRATISLAVA. Ženám sa za posledných dvadsať rokov otvorili dvere. Zastávajú už významné posty v politickej a podnikateľskej sfére.
Príležitosti na pracovnom trhu, spoznávanie krajín, emancipácia a sebazdokonaľovanie však ohrozujú tradičné chápanie rodiny a postavenie matky v nej.
Dve rôzne skupiny žien
„Vplyv emancipačného hnutia žien je na Slovensku oveľa vyšší, ako si uvedomujeme,“ upozorňuje psychológ Karol Kleinmann. Tvrdí, že sa tu vytvorila skupina žien, ktoré nevidia zmysel života v starostlivosti o rodinu.
Ich postavenie a mzda sú vyššie ako partnera. Voľný čas venujú vlastnému zdokonaľovaniu sa, či už športovými aktivitami, alebo na jazykových kurzoch.
Táto skupina má aj protiváhu: ženy, ktoré pracujú za minimálnu mzdu a ťažko zabezpečujú chod rodiny. Žijú v ekonomickom nedostatku, ktorý ich zraňuje a demotivuje.
Pracovné vypätie ženy sa často podpisuje aj na jej neprítomnosti v rodine. V školskom veku môže spôsobiť nenapraviteľné škody na psychike dieťaťa.
Dôležitá je kvalita času
V puberte pri neprítomnosti matky môže dôjsť podľa Kleinmanna k „odbrzdenému“ správaniu.
Alebo zaujmú postoj „moja mama je dôležitá a všetko vybaví“, alebo sa priklonia k názoru „nech spôsobím akýkoľvek problém, matku to aj tak nezaujíma“.
Sociologička Zuzana Kusá tvrdí, že rodičia deti viac neodsúvajú ako v minulosti. „Skôr sa zvýšila vnímavosť dospelých k rizikám, ktorým môžu byť deti vystavené,“ hovorí.
Dieťa môže byť ohrozené, aj keď sedí doma – obsahom niektorých webových stránok.
„Dôležitá je kvalita času s rodičmi, nie kvantita. Ak spolu nie sú, rodičia by deťom mali zorganizovať kvalitný spôsob prežitia času,“ vraví Kusá.
Jozef Tvardzík
Pri jedle si nevšimnú, že ich vediete
Rodinné rituály sú potrebné aj pre výchovu detí v detskom domove. Pri spoločnom jedle sa uvoľnia a upokoja.
BRATISLAVA. Do detského domova sa často dostanú deti, ktoré nepoznajú rituály, aké sú v bežných rodinách.
Nie sú zvyknuté, že si s rodinou sadnú, porozprávajú sa a vyriešia problémy. V domovoch sa ich to snažia naučiť. Chcú, aby si tento zvyk odniesli a využili, keď budú mať vlastné rodiny.
Zo začiatku je to otravné
„Niekedy väčšie deti spoločné rituály považujú za otravné. Potom zistia, že to je fajn, že vznikne priestor na spoločnú komunikáciu, vytvorí sa príjemná atmosféra,“ hovorí Beata Molnárová z detského domova Harmónia v Bratislave.
Deti si vtedy uvedomia, že niekam patria, sú súčasťou ,rodiny', v ktorej fungujú určité pravidlá, tradície. Vytvárajú si vzájomné väzby, ktoré pretrvajú aj do dospelosti hovorí Molnárová.
„Snažíme sa deti naraz posadiť k stolu. Pri jedle sa rozrečnia, sú pokojnejšie. Dá sa tak vytvoriť normálnejší kontakt,“ pridáva sa Katarína Výbochová, riaditeľka detského domova vo Veľkom Mederi.
Symbol jedla vytvára v deťoch pocit istoty. „To, že dostávajú denne jedlo, im dáva pocit, že svet je bezpečný a dobrý. Vravia si: keď mi teta vychovávateľka jedlo pripravuje, je dobrá, lebo mi dáva jedlo,“ vysvetľuje Výbochová.
Pri varení všetci pomáhajú
Ritualizácia je dôležitý výchovný prvok. Keď sa nestihne spoločný obed, v domove v Mederi chystajú večeru. „Pri spoločnom jedle si deti nevšimnú, že ich vediete a usmerňujete,“ hovorí Výbochová.
V domove fungujú deti v skupinách. Vychovávatelia aj deti pri varení pomáhajú.
„Naše deti majú za sebou veľa zlých zážitkov. Snažíme sa ich uvoľniť a dostať z nich traumu. Hovoríme o škole, snažíme sa im dávať rady, upokojiť ich a upriamiť ich pozornosť na niečo pohodové,“ opisuje spoločné večere riaditeľka domova.
Pre deti sú dôležité aj sviatky. Domov je často miestom, kde sa stretnú s tradíciami.
„Sú to deti, ktoré nenašli v predošlých rodinách stálosť. Tú potrebujú, aby sa cítili bezpečne.“ Preto im niekedy rituály vytvárajú umelo. „Napríklad oslavujeme koniec prázdnin."
Veronika Folentová
Kohútiková: Princípy sa formujú v rodine
ELENA KOHÚTIKOVÁ bola viceguvernérkou Národnej banky Slovenska, dnes je v predstavenstve VÚB.
Vybrali ste si tému, že sa naše hodnoty vyjadrujú v sumách, nie vo vzťahoch. Prečo?
„Prvým miestom, kde si deti formujú hodnotové princípy, je rodina. Čas zakladania rodiny sa posunul a na prvé miesto sa dostávajú iné „hodnoty“ – logicky bývanie, autá, pekné šaty, dovolenky. Na rodinu a jej vnútorné formovanie je málo času. Deti berieme zo škôlok a škôl, odkladáme ich v nákupných centrách či v denných táboroch. Alebo ich posadíme k televízoru. Spoločné čítanie si a rozprávanie, budovanie rodinných tradícií, kde deti dostávajú základy spolupatričnosti, mizne. A je riziko, že deti, ktorým sme nevytvorili dostatočné citové zázemie, budú v puberte hľadať iné rozptýlenie.“
Ženy sa vzďaľujú od rodiny?
„Tak by som to necharakterizovala. No myslia na ňu výrazne neskôr. Ak to veľmi preženiem: profesionálny rast, hmotné zabezpečenie a naraz… veď treba mať aj deti. Ja ženy v profesionálnom raste podporujem. No žena, okrem toho, že ju uznávajú v práci, je nenahraditeľná doma. Stále je pre rodinu kľúčová.“
Ako prepočítavame hodnoty na peniaze?
„Deťom dávame drahé tašky, čo najlepšie oblečenie, všetko, čo sa dá kúpiť. Nie vždy im dávame to, čo formuje ich hodnoty. Lebo sme sa naučili hodnoty merať peniazmi a nie kvalitou vzťahov.“
Ako je to u vás?
„Robím pravidelne nedeľné obedy, tam sa všetci stretneme a diskutujeme. Ukazujeme ďalšej generácii, že rodina je prvé miesto, kam idem, keď mám problém alebo sa chcem podeliť s úspechom.“
Veronika Folentová, Jozef Tvardzík

Beata
Balogová
