Tlačiarenský stroj k nám prepašovali holandskí novomanželia.
BRATISLAVA. Je to ako v detektívke. Musíte otvoriť zamaskovaný otvor v podlahe rodinného domu, aby ste sa dostali tromi veľmi úzkymi šachtami popod zamurovanú stenu do miestnosti, kam sa nezmestí viac ako pár ľudí. Tam leží na neveľkom stole tlačiarenský stroj.
„Je stále funkčný,“ s hrdosťou ho predvádza kňaz a misionár v ruskom Archangeľsku Jozef Roman, ktorý sa na Slovensko vracia na dovolenku. Za komunizmu v malej miestnosti vytlačil tisícky strán samizdatu.
Tento týždeň si ho prišli na Slovensko pozrieť aktivisti z holandskej organizácie Open Doors, ktorí pred takmer tridsiatimi rokmi zorganizovali jeho prepašovanie do socialistického Československa.
Cez hranice„Bolo to veľmi emocionálne,“ opisuje jeden z aktivistov Barnardus Companjen pocity pri prekročení hraníc bez akejkoľvek kontroly. Na Slovensko prišiel s hlavným organizátorom pašovania tlačiarne Janom Dekkerom a technikom Reimom Hamstrom, ktorý stroj spojazdnil.
Aktivisti z Open Doors sa v 80. rokoch minulého storočia podľa historika Františka Neupauera zaujímali, čo by kresťania na Slovensku potrebovali. Cez kňaza Antona Hlinku, ktorý pôsobil v Slobodnej Európe, sa dozvedeli, že by pomohla tlačiareň.
Na akciu sa v roku 1984 podujali holandskí mladomanželia, ktorí sa do Československa vybrali na svadobnú cestu. Aby stroj prepašovali cez železnú oponu, museli ho podľa Neupauera rozobrať na súčiastky. Prepašovali ich vo falošnom dne karavanu.
Hamster, ktorý stroj rozobral, zložil a chodil ho k nám servisovať, oceňuje Slovákov za ich zručnosť a starostlivosť oň.
Kníhtlač prepašovaná za socializmu stále funguje
Pozrite si fotogalériu >>
Utajená v podzemíTlačiarenský stroj zložili a umiestnili v podzemí rodinného domu v bratislavskej Trnávke, je tam dodnes.
„To, kde je, vedeli možno dvaja–traja ľudia,“ hovorí Roman, ktorý bol jedným z nich. „Štátnej bezpečnosti sa nepodarilo stroj odhaliť,“ neskrýva radosť.
O jeho umiestení vraj nevedel ani Ján Čarnogurský, hoci na ňom tlačili aj jeho Bratislavské listy.
Stroj tlačil najmä náboženské časopisy – Náboženstvo a súčasnosť či mládežnícke Zrno. Niekedy Roman pri stroji strávil aj desať hodín. „Nikdy tu nebol najlepší vzduch, z chemikálií bol zápach,“ spomína.
„Bál som sa, bál,“ priznáva pri otázkach o strachu z odhalenia. V roku 1985 mu samizdaty dokonca polícia našla pri cestnej kontrole v aute. Pri výsluchu na polícii u dvoch levov dostal od tajných bitku.
