SME

Čo zabráni utýraniu detí? Tabuľka v počítači

Bývala šéfka úradu práce Ida Želinská cíti podiel viny na prípade mŕtvej Lucie.

Ida Želinská dnes robí mediátorku.Ida Želinská dnes robí mediátorku. (Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Od roku 2010 do nástupu Ficovej vlády riadila úrad práce v Bratislave, ktorý zlyhal v prípade utýraného dievčatka. IDA ŽELINSKÁ vraví, že každý piaty sociálny pracovník fláka robotu.

Čo vám ako prvé napadlo, keď ste sa dozvedeli o prípade utýraného dievčaťa, ktoré tri roky mŕtve ležalo v byte?

„Možno to bude znieť absolútne hrubo alebo necitlivo, povedala som si, že vždy sme hovorili, že sa raz niečo takéto strašné stane a bude pod tým podpísaný štát cez predĺženú ruku svojich štátnych úradníkov a až vtedy sa konečne otvorí otázka, kto sú kolízni opatrovníci, pracovníci sociálno-právnej ochrany, akú obrovskú moc koncentrujú vo svojich rukách, ako môžu pomôcť alebo naopak negatívne zasiahnuť do ľudských osudov a čo všetko môžu spôsobiť, ak nekonajú.“

Kde sa na to upozorňovalo? Hlas, že je systém zhnitý a môže to vyústiť do tragédií, nebolo počuť.

„Vždy sa vytiahli jednotlivé prípady. Takáto tragédia sa môže stať aj pri najprísnejšej ochrane. Vždy môže zomrieť dieťa rukou dospelého. Nikde na svete neexistuje taký model ochrany, ktorý by všetky ochránil.“

Ako je možné, že boli podnety od susedov, ktorí upozorňovali na týranie dieťaťa, no sociálni pracovníci iba prišli a keď nik neotváral byt, nechali to tak.

„To je pre mňa najabsurdnejšie. Treba im urobiť metodický pokyn. Spísať presný postup, že ak mám hlásené týranie, idem do bytu. Ak sa tam nedostanem do jednej hodiny, urobím toto, ak sa nedostanem k dieťaťu do piatich hodín, urobím ďalšiu vec a tak ďalej. Takýto postup na Slovensku neexistuje.“

Veď to je základná vec, že keď sociálny pracovník dostane hlásenie o týraní, musí sa dostať k dieťaťu.

„Áno. No neexistuje systém metodiky a kontroly výkonu sociálnych pracovníkov. Ako je možné, že si pracovník vôbec dovolí napísať úradný záznam – bol som, zvonil som, neotvorili mi. A ďalší záznam na ďalší deň nie je urobený, že bol u lekára zisťovať, tam a tam. Prečo nie je metodická tabuľka, ktorá hovorí, toto si musíš odškrtať, ako keď daňový úradník vyrubuje daňovú povinnosť. Kolízny opatrovník je sankčný orgán, mal by postupovať podľa metodického pokynu.“

Na poradách ste to neriešili, že sa musia obrátiť na políciu, aby sa do bytu dostali.

„Samozrejme, všetci vedia, ako majú postupovať, ale nie sú jasne dané časy a miesta. Existuje vágna formulka konajte v záujme dieťaťa, nikto dodnes presne nepovedal, čo je to záujem dieťaťa. Úradníci sú rôzni ľudia, štátna služba priťahuje ľudí, ktorí chcú istotu, stabilitu, nechcú byť veľmi v strese, čiže od toho sa odvíja aj to, že potrebujú jasné pravidlá, čo majú robiť, vtedy to urobia.“

Môže to vyriešiť manuál, keď tu zlyhalo kľúčové, otočili sa na opätku, však neotvárajú a odišli.

„Absolútne hrubá chyba. Myslím si, že každý normálny človek, ktorý má podnet, že v tomto byte týrajú dieťa, zistí si, že tu žije človek, ktorý bol vo väzení za násilný trestný čin, a vie, že v byte je ďalšie malé dieťa, tak sa nemôže otočiť a odísť. Nejde to. Ani pri absencii akejkoľvek metodiky. Toto je neospravedlniteľné.“

Dávali ste pokyny, aby sa pracovníci za každých okolností obrátili na políciu, ak do bytu nevstúpili?

„To je predsa normálny štábny postup, toto neviete odkontrolovať z pozície, v akej som bola ja, pretože máte pod sebou 30-tisíc prípadov. Toto je zodpovednosť ľudí, ktorí sú v nejakej štandardizovanej štruktúre, kde na konci je konkrétna zodpovednosť sociálneho pracovníka, nad ním je jeho koordinátor, nad ním vedúci oddelenia, metodický vedúci, ktorí toto majú mať zabezpečené.“

Robí sa aspoň kontrola, či konkrétny pracovník bol v byte?

„Určite by to mal robiť koordinátor alebo vedúci oddelenia sociálno-právnej ochrany. Ale neexistuje nijaký štandardizovaný program, ktorý vám vyhodí všetky vstupy, napríklad že tento mesiac bolo podaných desať podnetov na týranie, z toho sme deväť prešetrili s takýmto výsledkom a tak ďalej. Prebieha to iba na poradách. Nie je to niečo, čo vypľuje počítač a čo kvantitatívne zmeriate. A to je základná chyba, pretože pracovník vám to môže utajiť, tých prípadov je veľa, ujde vám to, chýba vám postup, podľa ktorého sa môžu ľudia správať.“

Odhaľovali ste prípady, že ľudia nešli podnety preveriť priamo do terénu.

„Určite som našla množstvo pochybení a ľahostajnosti, hlavne nevedomosti o tom, ako treba postupovať. V Bratislave bol medializovaný príbeh dvoch detí, ktoré otec uniesol do zahraničia, dodnes sa potulujú niekde po svete, matka nevie, kde sú, pričom na úrade bola a pracovníčke vravela, že má indície, že otec odchádza. Pracovníčka pokrčila plecami a povedala, neviem, čo mám robiť. V tej chvíli mala napísať predbežné opatrenie na súd, no neurobila to.“

Ale to sú základné veci, ktoré sociálni pracovníci musia ovládať. Myslíte si, že keby mali v rukách manuál, tak ich rozkýve k činom?

„Minimálne budú kontrolovateľní, pretože práve manuál, metodický pokyn ich vyvaruje pred subjektívnym rozhodovaním. Neexistuje dotazník, čo si majú všimnúť, keď idú na šetrenie do bytu a tušia domáce násilie. Keď je raz kolízny opatrovník úradníkom, tak musí mať jasne stanovené pokyny. Tie podľa môjho názoru stanovené nie sú.“

Hovoríte, že by mal mať pokyny, ale tu iba prišli k bytu a nič sa nedialo.

„Toto je neobhájiteľné, ja by som od tých dverí neodišla.“

Boli ste šéfkou úradu, pod ktorý prípad spadal. Necítite zodpovednosť za to, čo sa stalo?

„Jednoznačne áno, pretože vyviňovať sa z niečoho, že ja som tam v roku 2009, keď sa šetrenie udialo, ešte nebola, a teraz tam už nie som, keď sa to našlo, to je hlúposť. Proces mal pokračovať. Ale povedzme si, odkedy je takto nastavený proces? Presahuje to až do socializmu.“

Už dnes sú predsa pokyny, pracovník vie, že sa musí za každých okolností stretnúť s dieťaťom, keď to nejde, má sa obrátiť na políciu. Ak je tam dôvodné podozrenie na domáce násilie, má dať podnet súdu na predbežné opatrenie. Možnosti sú.

„U sociálnych pracovníkov je to ľahostajnosť k osudu detí spojená s nekvalifikovanosťou a žiadnou kontrolou. Keď som nastúpila do úradu, viem, aký odpor vznikol, keď som začala tlačiť, aby ľudia dokladovali, čo vlastne robia.“

Hovoríte, že sociálnym pracovníkom treba úplne dopodrobna rozpracovať manuál, ako majú postupovať, lebo inak to nevedia, ale tu majú základný manuál a ani ten nedodržiavajú.

„Človek, ktorý to prešetroval, si absolútne nesplnil svoju povinnosť. Absolútne trestuhodne sa vyflákol na dieťa a roky nekonal. Neurobil žiadny úkon.“

Po odhalení prípadu ste tvrdili, že sociálni pracovníci flákajú svoju robotu. Nakoľko je to rozšírené?

„Stále hovorím, že 80 percent ľudí na sociálno-právnej ochrane sa snaží robiť svoju prácu tak, aby to bolo v záujme dieťaťa. Ak hovoríme, koľkí ľudia sa flákajú, okolo dvadsať percent. Tí tam nemajú čo robiť, poškodzujú deti a treba na to upozorňovať. Dá sa to jednoducho vyselektovať podľa sťažností občanov.“

Čo ste robili s flákačmi? Boli prepustení?

„Boli prípady, keď pracovníci museli opustiť úrad. V systéme nekontroly veľmi ťažko dokazujete zneužitie moci voči klientovi. Je veľmi nepriestrelne postavený zákon o štátnej službe, zbaviť sa nefunkčného štátneho úradníka je veľmi ťažké. Keď vám urobí chybu dávkar, môže okamžite letieť. Keď urobí chybu kolízny opatrovník, naozaj neviete presne dokázať, kde chyba nastala, ak nejde o taký vypuklý prípad ako tento. Neexistuje totiž systém na porovnanie.“

Ak prichádzajú sťažnosti na pracovníka, dá sa pozrieť, ako postupoval v jednotlivých prípadoch a či urobil všetko, čo mu zákon ukladá.

„Áno, ale chytíte iba najvypuklejšie prípady, tu môžete okamžite rozviazať s pracovníkom pomer. Pri prípadoch, kde je zdanlivo litera zákona dodržaná, boli spísané úradné záznamy, ktoré prípad nevyriešili, sa ďalej nepohnete.“

Mnohí odborníci vyčítajú sociálnym pracovníkom, že aj keď sa už dostanú do bytov, väčšinou vypracujú správy vo forme, že v domácnosti bolo upratané, ale či dieťa nie je bité, nezisťujú.

„To sú presne tie pokyny, sociálny pracovník by mal mať v ruke 50-bodový dotazník, ktorý ho po byte povedie. Existujú forenzné znaky domáceho násilia, napríklad rozbité umývadlo, v kuchyni chýbajú určité ostré predmety, pretože ženy ich schovávajú, obitý nábytok, prasknuté zrkadlo, sú symptómy, ako sa správajú bité ženy a deti. Najjednoduchšie by bolo, keby mal dotazník a začal odškrtávať, čo tam bolo a čo nie. Keď má sporných vecí viac ako desať percent, má vedieť, že do bytu sa musí v krátkom čase vrátiť. Keď ich má viac ako päťdesiat percent, musí sa tam vrátiť zajtra. Ale večer, keď sa väčšinou deje domáce násilie, a nie popoludní.“

Zabránilo by to takýmto prípadom?

„Áno. Na prípade je absurdné aj to, že otčim išiel domov z basy. Pýtam sa, prečo nemáme na systém, že každý týždeň dostane úrad práce zoznam ľudí, ktorí sa vracajú z väzníc. V ten mesiac by si mal pracovník obísť takéto rodiny a zistiť, ako sú na tom.“

Manuál a hlásenia väzníc sú jednoduché riešenia, prečo sa doteraz nezaviedli?

„Štátna služba je svet sám osebe, kto to nezažil, nepochopí. Presadiť čo i len jednoduché zmeny je ťažké, treba lobing, behať po kamarátskych vzťahoch a sedieť s ministerskými úradníkmi. Na to, aby sa nestal takýto prípad, stačí jedna excelovská tabuľka, do ktorej koordinátor dostane vstup, že tento mesiac prišlo desať udaní na násilie na deťoch. Na týždennej porade, zistí, koľko sa ich prešetrilo. To je všetko. V roku 2010 som prevzala plnú zodpovednosť za vedenie molochu a nebudem sa vyviňovať, že som urobila niečo dobré a nemohla som urobiť viac. Keď som prípad videla, tak mi napadlo, veď si takúto tabuľku mohla vymyslieť. Ani v päte mi nenapadlo, že sa to nešetrí.“

Kto môže za to, že neexistujú excelovské tabuľky? Šéfovia úradov práce, politici?

„Na úradoch práce sú výkonní pracovníci, nad nimi je metodické centrum a kontrolný nástroj, to je ústredie práce. Teraz vyšlo, že ústredie ide robiť plošné kontroly. To je absurdná demonštrácia moci a zastrašovanie radových úradníkov. Skôr sa pýtam, koľko vydali interných noriem a materiálov, ktoré pomôžu radovým ľuďom so 150 spismi, ktorí lietajú na súdy, nemajú flexibilný pracovný čas. Presne viem, ako kontroly dopadnú, vytiahnu pár exemplárnych príkladov, ktoré nájdu, našijú to na radových ľudí. Ale pýtam sa, koľkokrát sa s radovými zamestnancami to veľké ústredie stretlo? Čo im dalo do rúk?“

Nemalo by sa spätne pozrieť, či niekde neležia vážne podnety?

„Nech to skontrolujú, to je v poriadku. Ale vydá sa tlačová správa, hurá, ide sa robiť kontrola. Ale nik z novinárov sa nespýta, koľko ľudí bude kontrolu robiť. Tvrdím, že na ústredí neexistuje viac ako 20 ľudí, ktorí sú schopní sa rozbehnúť po Slovensku. Úradov práce je 78. Čiže koľko toho skontrolujú?“

Ako by ste inak zistili, či niekde neležia podnety?

„Treba zvolať riaditeľov úradov, dať hlavy dohromady a pýtať sa ľudí v prvej línii. Čo by vám pomohlo, aby ste mohli normálne pracovať? Ľudia vám to povedia a to veľmi jednoznačne. Flexibilný pracovný čas, mustry, spravodlivý systém odmeňovania, keď nie ste deptaní neschopnými vedúcimi a motivačný systém.“

Minister práce Ján Richter tvrdí, že sociálni pracovníci sú preťažení. Jeden pracovník sociálnoprávnej ochrany má vraj toľko prípadov, že jednému sa nemôže venovať ani jeden pracovný deň do roka. Je to skutočne tak?

„Nepozerala by som sa na počty spisov a počet pracovníkov. Štátna správa vždy kričí, dajte nám viac ľudí. Potom vám ich dajú a aj tak sa za polroka objaví podobný prípad. Je zlá organizácia práce, nie je špecializácia, vzdelávanie.“

Netreba teda ďalších úradníkov?

„Nie. Treba sa pozrieť na systém práce a na podmienky, v akých robia.“

Teraz sa vo veľkom diskutuje o slovenskom a britskom systéme. Mali by byť slovenské úrady také prísne ako britské?

„Mýlime si sociálku s poradenským psychoterapeutickým pracoviskom. Kolízny opatrovník je človek, ktorého sa treba báť. Detailne nepoznám britský systém, ale určite by som povedala, že slovenský systém by mal mať jednotné pravidlá, podľa ktorých rozhoduje o osudoch ľudí. Podobne ako v Británii by mal existovať podporný servisný systém. Napríklad kolízny opatrovník by mal mať garantované, že na určitom území je určitý počet miest v krízových centrách.“

Viete si predstaviť, že by britské pravidlá na odoberanie detí platili u nás?

„Mali by byť pravidlá, za akých sa dieťa vyjme z rodiny a za akých sa prinavráti, aby sa minimalizovala trauma.“

Mali by sa odoberať deti, aj keď nie sú úplne vhodné sociálne podmienky?

„Nehovorím, že by sa mali odoberať, ale o systéme pravidiel. Ako kolízny opatrovník sa môžem stretnúť s chudobou, týraním či nestarostlivosťou, podľa pravidiel by sa malo posúdiť, či už rodine dieťaťa vyjmeme, alebo dáme priestor na nápravu.“

Prípad Lucie odhalil dieru v systéme. Matka na mŕtve dievča bez problémov brala rodinné prídavky. Štát ich vyplácanie zastavil až teraz, keď sa našla mŕtvola. Pomohlo by, keby museli rodičia každoročne predkladať potvrdenia o školskej dochádzke aj zo základnej školy?

„Nie, toto je úplná náhoda. Školská dochádzka je povinná, to je zbytočná papierovačka, stačí prepojiť systémy obcí, škôl a úradov práce.“

Ale ukazuje sa, že mestá vôbec nekontrolujú, či rodičia deti do školy prihlásili.

„Áno, lebo to treba prikázať. Štátna správa funguje na príkazoch. Treba prikázať, každý rok 17. septembra si vytiahnite tabuľku.“

Myslíte, že keď dostanú príkaz, tak to už urobia?

„Áno. Ale to nie je zlé, potom máte istotu, že to spravia. V momente, keď je na zvážení pracovníka, čo urobí s dieťaťom, tak to nefunguje. Ktokoľvek, kto rozhoduje o osudoch ľudí, nemôže rozhodovať, ako sa vyspí, pardon, ako zváži.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 705
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 529
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 447
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 783
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 007
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 919
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 605
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 041
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


MŠK Považská Bystrica - FK Humenné: ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy: MŠK Považská Bystrica - FK Humenné.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
Slovenské reprezentantky na turnaji 1-A divízie MS v hokeji žien 2023.

Šampionát v Rige štartuje už v nedeľu, prvý duel odohrajú proti domácemu tímu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu