PRUSKÉ. Ruku podávajú každému a na jej stisk sú ochotní čakať aj niekoľko minút, zoradení v rade.
Hoci sa na človeka usmievajú, pozerajú naňho s trochu nechápavým pohľadom.
Väčšina z týchto ľudí, ktorí bývajú v niekdajšom zachovanom františkánskom kláštore s veľkou záhradou a parkom v Pruskom neďaleko Ilavy, má schizofréniu alebo sú mentálne retardovaní. Niektorí z nich sú veľmi agresívni.
„Fyzicky napádajú spolubývajúcich aj zamestnancov,“ spresňuje Elena Behrová, šéfka odboru sociálnej pomoci trenčianskej župy, ktorá je zriaďovateľkou tohto Centra sociálnej pomoci.
Vlk s baránkom
Fakty
Agresívni klienti
agresie s následkami na zdraví sa dopúšťajú 0,2 percenta duševne chorých,
extrémne agresívnych ľudí v psychiatrickych zariadeniach bolo v roku 2010 menej ako 30,
okrem nich bolo „problematických“ asi 100 pacientov.
„Duševne chorí delikventi sa v súčasnosti umiestňujú do domovov sociálnych služieb po ukončení súdom nariadenej ochrannej liečby,“ približuje jeden z najpálčivejších problémov žúp.
„Ak klient splní podmienky odkázanosti na sociálnu službu v piatom alebo šiestom stupni, nemáme právo ho neprijať,“ hovorí riaditeľka centra Anna Kancírová.
Znamená to, že musí mať ťažkú formu duševnej poruchy, ktorá si vyžaduje najmenej osem hodín opatrovateľskej a ošetrovateľskej starostlivosti.
Do centra sa dostávajú ľudia buď priamo z rodín, alebo nemocnice. Mnohí sú tam až do smrti.
Fakt, že je klient nebezpečne agresívny, sa dozvedia, až keď príde do zariadenia. „Príde sem a ja sa dozviem, že je po ústavnej liečbe, je agresívny a je problém,“ vraví riaditeľka.
Zamestnanci s ním musia zaobchádzať tak, aby nemal dôvod prejaviť svoju agresivitu. Lenže popudiť ho môže „nevieme ani čo“, hovorí Behrová.
Stáva sa, že sa agresívny duševne chorý klient dostane do spoločnej izby s „bezúhonným“ klientom, vraví šéfka odboru sociálnej pomoci. „Neviem, či sa dá dobre zabezpečiť bezpečnosť tohto klienta,“ priznáva.
Riziko je veľké. Šéfka odboru aj riaditeľka spomínajú prípady, keď po útoku agresívneho klienta skončil iný klient alebo zamestnanec zariadenia na péenke.
V Pruskom majú psychicky chorého človeka, ktorý má obrovskú fyzickú silu. Z večera do rána dokáže urobiť z izby, kde spí „dreváreň“.
Proti agresivite duševne chorých klientov „bojuje“ zariadenie tým, že ich zapája do rôznych aktivít. Majú možnosť si kresliť, hrať karty či posilňovať v posilňovni.
Trenčianska, ale aj iné župy by však potrebovali zariadenie, do ktorého by bolo možné umiestniť agresívnych psychicky chorých pacientov. Také však neexistuje.
Nepatria vraj do detencie
„V týchto časoch by vytvorenie jedného detenčného centra stačilo,“ hovorí Elena Behrová z trenčianskej župy.
„Z hľadiska zariadení sociálnych služieb žiadna z koncepcií nepočítala s tým, že ich aktuálni klienti, ktorí sú k nim umiestňovaní po ukončení ochrannej liečby, budú umiestňovaní do detencie,“ reaguje Marek Zelman, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach.
Práve tam by malo byť v budúcnosti otvorené detenčné centrum.
„Detencia zo svojej podstaty nemôže suplovať neschopnosť zariadení sociálneho charakteru vytvoriť režim vyhovujúci starostlivosti o problémových klientov s duševnými poruchami,“ vraví riaditeľ.
„V prípade, že v daných sociálnych zariadeniach majú pacientov s vážnymi psychiatrickými diagnózami, na základe odporúčania lekárov by mali byť umiestnení v našich zdravotníckych zariadeniach, ktoré slúžia na liečbu psychiatrických ochorení,“ radí hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková.
Referentka oddelenia sociálnych služieb trenčianskej župy Elena Nekorancová to však nepovažuje za riešenie. „Keď klient príde z psychiatrického oddelenia, je tam napísané, že lekár mu odporúča detenciu.“
Zelman hovorí, že táto situácia bola v minulosti „relatívne úspešne“ riešená sociálnymi psychiatrickými lôžkami. Boli v Hronovciach, Kremnici a Michalovciach.
Žiaľ, tento systém stroskotal na nedoriešených kompetenciách a financovaní, uzatvára riaditeľ psychiatrickej nemocnice.
Hrozbou je iba malý zlomok
O agresívnych duševne chorých hovorí MAREK ZELMAN, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach.
Ako by mal vyzerať režim v sociálnych zariadeniach, aby zvládali agresívnych duševne chorých ľudí?
„Problém vidím v počte a kvalifikácii personálu. Ak má zariadenie vo svojom štatúte starostlivosť o ľudí s duševnou poruchou či s poruchami správania, nie je možné túto starostlivosť poskytnúť len v rámci toho, čo je považované za „sociálnu starostlivosť“ a neposkytovať pri tom zdravotnú starostlivosť.“
Je medzi duševne chorými pacientmi, ktorí potrebujú ústavnú liečbu, veľa agresívnych?
„Agresia je u ľudí s duševnými poruchami minoritným fenoménom. Veľká väčšina ľudí s duševnými poruchami agresívna nie je. Podľa niekoľkoročnej štúdie, ktorú sme realizovali a publikovali, v Hronovciach vychádzalo, že závažnejšej agresie s následkom na zdraví sa dopúšťal len zlomok hospitalizovaných pacientov – 0,2 percenta.“
Ako sa dá agresivita utlmiť?
„Agresívne prejavy možno úspešne tlmiť, v niektorých prípadoch je možné liečiť ich príčinu. Podľa štúdie ich však bolo potrebné riešiť liekmi len u jednej tretiny prípadov, v ostatných stačilo zakročiť verbálne.“
Existovalo niekedy u nás zariadenie, ktoré dokázalo dlhodobo agresívnym pacientom pomôcť?
„Špecializované zariadenie pre dlhodobo agresívnych pacientov na Slovensku nemáme a podľa mojich informácií sme ani nemali, aj keď koncepcia odboru psychiatrie hovorí o bezpečnostných oddeleniach.“
(jkr)
Beata
Balogová
