Spoločné nebo nám navrhli Česi už v roku 2002. Teraz sme im ponúkli my naše migy.
BRATISLAVA. Ďakujeme, zoženieme si vlastné, odpovedalo české ministerstvo na ponuku Slovenska postrážiť v nasledujúcich rokoch ich vzdušný priestor našimi stíhačkami Mig 29.
Práve v týchto dňoch sa Praha dohaduje so švédskou vládou o predĺžení prenájmu štrnástich stíhačiek Jas-39 Gripen a výsledok nie je istý.
Česko by sa tak mohlo na čas od roku 2015 ocitnúť bez ochrany leteckého priestoru. Informácie o našej ponuke vypomôcť priniesli Lidové noviny a SME ich potvrdilo aj slovenské ministerstvo obrany.
„Česká republika aj po ukončení doterajšieho prenájmu uprednostňuje ochranu vzdušného priestoru vlastnými silami vrátane nadzvukového letectva,“ povedal Jan Pejšek, hovorca českého ministerstva obrany.
Naši teraz tvrdia, že o každom nápade, ktorý by obom armádam pomohol ušetriť, sa treba rozprávať.
Máme ich len tri
Fakty
Migy 29
Našich 12 stíhacích lietadiel MiG 29 vyrobili v rokoch 1989 až 1995, Na štandardy NATO boli zmodernizované v rokoch 2005 až 2007 . Česko a Maďarsko lietajú na 14 strojoch JAS 39 Gripen, Poľsko na 48 stíhačkách F16 a rovnako na 32 MiG 29, Rakúsko lieta na 15 Eurofighteroch.
Slovensko prišlo s ponukou v čase, keď naši bojoví piloti lietajú len s troma bojaschopnými stíhačkami, hoci oficiálne tvrdíme, že ich je desať.
Za peniaze utŕžené ochranou susednej krajiny by sme dokázali modernizovať aj ďalšie.
Nákup iných lietadiel armáda neplánuje, ruské migy majú oficiálne životnosť do roku 2030.
„Myslím, že by sme to zvládli, veď podobný prípad sa už stal,“ hovorí Ľubomír Bulík, bývalý náčelník nášho generálneho štábu.
Už sme raz pomohli
Májová havária ruského lietadla AN30 vtedy na niekoľko dní znemožnila gripenom štartovať z ich domovského letiska.
Migy teda patrolovali aj nad českým územím. V systéme ochrany vzdušného priestoru NATO boli naši letci najbližšie.
Gripeny strážia aj vzdušný priestor pobaltských krajín a práve týmto projektom sa naša armáda nechala inšpirovať.
„V čase, keď má väčšina krajín problémy s obranným rozpočtom, je najefektívnejšie deliť sa o vojenské spôsobilosti,“ povedala SME Martina Balleková, hovorkyňa ministerstva obrany.
Striedavú ochranu spoločného vzdušného priestoru stíhačkami oboch krajín neodmieta ani české ministerstvo, dodáva však, že sa všetko musí dohodnúť.
O projekte spoločného neba sa hovorí bez konkrétneho výsledku už od roku 2002.
Na dlhodobú ochranu českých hraníc by sa podľa Bulíka musela nájsť najskôr politická vôľa a zabezpečiť aj prevádzkyschopnosť našich lietadiel.
„Slováci chcú možno len demonštratívne ukázať, že nás vedia vytiahnuť z kaše,“ citujú zasa Lidové noviny Jiřího Caletku z českého ministerstva obrany.
Drahý prenájom
Slovenské migy nad českým územím považuje za skôr nereálne aj Andor Šándor, bývalý náčelník vojenskej spravodajskej služby v Česku.
„Už ak by mali lietať zo Sliača, bol by to časový problém.“ Nevie si ani predstaviť, že by sa časť našich migov presunula do českej Čáslavy. Nie je ani jasné, koľko by sme ich tam mohli poslať a či vôbec nejaký.
„Myslím si, že táto rétorika má za cieľ tlačiť Švédov, aby dali lepšiu cenu,“ hovorí Šándor. Za desaťročný nájom štrnástich lietadiel platia Česi okolo 800 miliónov eur.
V prípade, že by Česko odmietlo pokračovať vo švédskom prenájme, tender na nové lietadlá by trval mesiace.
Navyše do prípravy pilotov a pozemnej podpory práve pre gripeny už veľa investovali. Rokovania so Švédmi by sa mali skončiť v novembri.
Beata
Balogová
