Profesor SVETOZÁR DLUHOLUCKÝ prišiel po rokoch skúmania s efektívnym komplexným systémom liečby. Banskobystrický pediater tvrdí, že ak príde otrávený včas a lekári dodržia bez výhrad ich protokol, zachránia každého.
Prišli ste so spôsobom liečby, o ktorom hovoríte, že je úspešný. Znamená to, že otravy muchotrávkou zelenou sa nekončia smrťou, ako to často bývalo v minulosti?
Naším protokolom liečime bez následkov vyše 92 percent detí a dospelých. Vo zvyšných prípadoch nepostupovali podľa neho. Transplantáciu pečene alebo obličky považujem za zlyhanie použitia nášho protokolu. Niektorí odborníci diskutujú o jeho spoľahlivosti a hovoria, že napríklad v americkej literatúre odporúčajú transplantáciu pečene. Je to pochopiteľné, lebo Američania nemajú s liečbou otráv hubami takmer žiadnu skúsenosť.
Čím to je?
Otravy hubami sú tam zriedkavé. Huby, ktoré rastú v prírode, sú pre nich divé, jedia zavárané z obchodu. Ak v Kalifornii pôjdete s košíkom do hory, tak vás chytia policajti, lebo ste asi hašišák. Na huby chodia Slováci, Číňania a narkomani. Muchotrávka zelená na americkom kontinente nie je.
Čo bolo pred vaším spôsobom liečby?
V 60. aj v 70. rokoch nemocnica v Banskej Bystrici kumulovala ťažké prípady z celého regiónu. Každý rok sme pochovávali niekoľko dospelých, ale aj detí. Otravy sme skúšali liečiť rôzne, ale spravidla neúspešne.
Ako ste vtedy liečili?
Liekmi na podporu pečene, infúziami, ale nemalo to hlavu ani pätu. Kto zjedol muchotrávku zelenú, bol na priepustke z neba. Situácia bola veľmi zlá. V roku 1978 sa otrávilo v rómskej osade na Horehroní šestnásť ľudí, z toho tri dospievajúce dievčatá. Dve sme mali u nás. Za dramatických okolností zomreli. Povedali sme si dosť, niečo predsa musí existovať. Pomohlo nám, že sme mali na detskom oddelení zaužívaný originálny postup liečby ťažkých liekových otráv, ktoré sa predtým často končili smrťou. Tento postup je aj súčasťou liečby amatoxínových otráv hubami.
Objavili ste to náhodou? Metóda pokusu a omylu?
