BRATISLAVA. Chudobou bolo vlani na Slovensku ohrozených 700-tisíc Slovákov, čo je až 13 % obyvateľov celej krajiny.
Ich počet sa podľa výberového zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC, realizovaného Štatistickým úradom, medziročne zvýšil o jeden percentuálny bod, teda o 50.000 ľudí.
Mieru rizika chudoby ovplyvňuje najmä ekonomická aktivita. Najväčšie riziko bolo totiž zaznamenané u nezamestnaných osôb.
"Riziko je takmer trojnásobne väčšie ako u ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dosahuje takmer 43 %," objasnila na utorkovej tlačovej konferencii riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu Ľudmila Ivančíková.
Vedúci oddelenia štatistiky životnej úrovne obyvateľstva Róbert Vlačuha však upozornil, že chudoba rástla aj v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
"Miera rizika chudoby u dôchodcov a pracujúcich bola na rovnakej úrovni 6,3 %," zdôraznil.
Na riziko chudoby vplýva aj typ domácnosti, vek a pohlavie. Viac sú ohrozené domácnosti s troma a viacerými deťmi, osamelí rodičia, deti do 17 rokov a z hľadiska pohlavia ženy.
Hranica rizika chudoby sa podobne ako po minulé roky zvýšila aj vlani. Podľa EU SILC 2011 predstavovala v prípade jednočlennej domácnosti príjem 3748 eur na rok, teda 315 eur na mesiac. Medziročne tak ide o nárast o 3 %, čo je v absolútnom vyjadrení 10 eur na mesiac.
Pri výpočte hranice rizika chudoby sa berie do úvahy medián ekvivalentného disponibilného príjmu, pričom ten dosahoval vlani 525 eur na mesiac.
Hranica chudoby Slovákov ovplyvní popularitu Smeru
Reštrikcie vlády dopadnú na obyvateľstvo síce s odstupom, ľudia to však neskôr pocítia, vtedy začne podľa politológa Jána Baránka popularita Smer klesať.
BRATISLAVA. Výsledok výberového zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2011, ktorým je fakt, že 13 percent Slovákov je ohrozených hranicou chudoby, skôr či neskôr ovplyvní popularitu vládnucej strany Smer.
Povedal to politológ Ján Baránek na margo skutočnosti, že 700-tisíc Slovákov žije na hranici chudoby. Reštrikcie vlády dopadnú na obyvateľstvo síce s odstupom, nie hneď, ako sa prijmú, ľudia to však neskôr pocítia.
"Vtedy budeme musieť rátať s tým, že popularita Smeru začne klesať, čo je logické. Jedna vec je, že na celom svete je kríza, no druhá je tá, že z poklesu životnej úrovne voliči nebudú viniť Brusel, Portugalsko alebo Grécko, ale konkrétnu vládu, ktorá im vládne a ktorá reštrikcie prijíma," uviedol Baránek s dodatkom, že práve tá je za znižovanie ich životnej úrovne zodpovedná. Čokoľvek bude vláda podľa jeho slov robiť a akokoľvek to bude zdôvodňovať, človek aj tak bude mať v peňaženke menej peňazí.
"Zdôvodnenie si ľudia vypočujú, ale určite ho neprijmú natoľko uvedomelo, aby si povedali, že sa idú podieľať na záchrane eurozóny, to je hlúposť," dodal. Ako ďalej povedal, nesmieme si však predstavovať, že pokles Smeru bude okamžitý. Popularita bude klesať postupne.
Keďže na Slovensku máme jednofarebnú vládu, skutočnosť, že 13 percent Slovákov žije na hranici chudoby, urobí podľa Jána Baránka s vládou presne to isté ako so stranou.
"Celá vláda je viazaná nejakými záväzkami, ako napríklad trojpercentným deficitom HDP, preto pokiaľ chce takýmto kritériám vyhovieť, reštrikcie robiť musí. Otázka však znie, či sa to nedalo urobiť inak," konštatoval. Toto je už ale otázka pre opozíciu, aby ona komunikovala, ako by to bolo možno lepšie tak, aby to obyvateľstvo takto nepostihlo.
"To je moje hodnotenie, že tu má priestor opozícia aj pre rast preferencií," doplnil politológ Ján Baránek.
SITA
