Bratislava 8. septembra(TASR) - Najsilnejším korupčným správaním sú poznačení ľudia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním a z hľadiska ekonomickej aktivity podnikatelia, úradníci, manažéri a menej robotníci, či nezamestnaní.
Vyplýva to z informácie o analýze vnímania stavu korupcie v spoločnosti, zverejnenej na internete, ktorú vypracovala Centrálna koordinačná jednotka boja proti korupcii.
Materiál súčasne konštatuje, že nižšia miera korupčného správania sa ako priemerná úroveň je v dvoch extrémnych skupinách - pri najnižších príjmoch, teda do štyritisíc Sk a pri najvyšších príjmoch, nad 30 tisíc Sk. Väčší rozsah je v mestách než na vidieku a z hľadiska krajov je silnejšie rozšírená korupcia v Trenčianskom, Nitrianskom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Je zaujímavé, že návšteva kostola - pravidelná, či častá - má dôsledok v nižších prejavoch korupčného správania sa.
Podľa Corruption Perception Index (CPI), ktorý meria vnímanie korupcie v jednotlivých krajinách sa Slovensko v roku 2000 zaradilo medzi štáty, kde je korupcia vnímaná ako rozšírená. Prieskum European Value Study z 1999 ukázal, že občania SR boli v rámci 32 európskych krajín voči poberateľom úplatkov po obyvateľoch Bieloruska druhí najtolerantnejší. Pomerne vysoká tolerancia občanov voči zneužívaniu moci a netransparentnosti je aj na miestnej úrovni. Korupcia sa vníma ako normálny jav a profitujú z nej nielen jednotlivci, ale aj určité sociálne skupiny profesie. Vysvetlenie tejto tolerancie je vo vnímaní "štátneho aparátu a zdrojov ako rodinných zdrojov", ktoré bolo typické pre minulý režim a pretrváva naďalej.
Oblasťami tradičného typu korupcie sú najmä školstvo, verejná bezpečnosť, financie a zdravotníctvo. Najviac, v priemere až 50 tisíc korún sa "dáva" pri vysokoškolskom štúdiu a na colných úradoch. V priemere 20 tisíc korún sa spája s nemocničným ošetrením a 10-tisícová pozornosť s úradmi práce a dopravnou políciou. Ide však o skreslené údaje, upozorňuje materiál.
Najväčšia možnosť zmeny korupčného správania sa je pripísaná štátu: vláde (ústredná jednotka boja proti korupcii), prezidentovi, parlamentu, justícii a polícii. Štát je vnímaný ako primárne zodpovedný za stav korupcie a zároveň je hodnotený ako najslabšie si plniaci úlohy v tejto sfére.
Občania majú podľa správy pocit, že neexistuje inštitúcia, na ktorú je možné obrátiť sa, ak narazia na korupciu. Len 13,3 percenta respondentov si myslí, že existuje dôveryhodná inštitúcia, na ktorú sa možno obrátiť prejavuje sa tu celková nízka dôvera v inštitúcie a vedomie, že inštitúcie sú korumpované. Aj táto "hŕstka" však tápe, ktorá je oná kompetentná inštitúcia respondenti vymenúvajú celé spektrum - politikov, finančnú políciu, ministerstvo spravodlivosti, ombudsmana, prezidenta, prokurátora, súdy, jednotku boja proti korupcii, NKÚ, políciu a médiá.
*alf rč
NNNN
