Z predaja emisií chce štát dotovať bane či plátať diery v rozpočte. Greenpeace spustilo petíciu za vrátenie peňazí z predaja emisií do zelených projektov.
BRATISLAVA. Časť zo sto miliónov eur, ktoré Slovensko na budúci rok získa za menšie znečisťovanie ovzdušia emisiami oxidu uhličitého, chce vláda investovať do uhoľnej elektrárne.
Spaľovanie uhlia pritom patrí medzi najväčšie zdroje znečistenia.
Na zámer vlády podporiť elektráreň v Novákoch z peňazí, ktoré Slovensko dostane za predaj emisných kvót, upozornila organizácia Greenpeace.
„Peniaze od znečisťovateľov tak nelogicky pôjdu na ďalšie znečisťovanie,“ varujú aktivisti v protestnej petícii, ktorú dosiaľ podpísalo vyše tisícdvesto ľudí.
Pomoc baníctvu
Fakty
Ako by Žiga delil peniaze
50 % na projekty znižujúce skleníkové plyny ; 10 % na podporu firiem spaľujúcich uhlie ; 20 % na environmentálnu politiku, ako sú protipovodňové opatrenia ; 20 % ako príjem Environmentálneho fondu .
Foto: SME - Ján Krošlák
Minister životného prostredia Peter Žiga tvrdí, že ide o hlboké nepochopenie.
Peniaze chce štát elektrárni v Novákoch poskytnúť na modernizáciu kotlov, aby do vzduchu vypúšťali menej škodlivín.
Investícia má zároveň pomôcť baníctvu. „Pokiaľ sa v Novákoch neurobí modernizácia, tak po roku 2016 by už nespĺňali emisné limity a elektráreň by museli zatvoriť,“ hovorí Žiga.
Šéf Greenpeace Juraj Rizman oponuje, že stratové baníctvo by vláda nemala dotovať z peňazí na zelené projekty.
„Namiesto toho by mali pristúpiť k programu ako francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý chce všetky peniaze z emisných povoleniek investovať do zatepľovania a zvyšovania energetickej efektívnosti budov.“
Štát by tak podľa neho pomohol znižovať znečisťovanie, priniesol úspory obyvateľom domov a vytvoril až desaťtisíc pracovných príležitostí najmä v stavebníctve.
Koľko peňazí do Novák napokon pôjde, isté nie je. Ministerstvá životného prostredia a financií sa sporia, koľko peňazí z predaja emisných povoleniek by sa malo vrátiť do environmentálnych projektov.
Minulý týždeň dokonca preto stiahli z vlády zákon, ktorý obchodovanie s emisnými kvótami upravuje.
Žiga v zákone navrhol, aby celý balík zostal príjmom jeho ministerstva.
Z peňazí by sa platili modernizačné projekty v priemysle, protipovodňové opatrenia, pomáhalo by sa aj prevádzkam, ktoré spaľujú uhlie. Časť peňazí by skončila v štátnom Environmentálnom fonde.
Peniaze majú tiecť inde
S tým nesúhlasí minister financií Peter Kažimír, ktorý zákon zablokoval.
„Rozumiem záujmom priemyselníkov aj motivácii k ekologickému správaniu, ale sme v ťažkej situácii naháňania deficitu,“ vraví.
„Odmietam vytvárať ďalšie záväzné výdavky. Chcem mať spolurozhodovaciu právomoc, koľko peňazí do týchto projektov pôjde.“
Časť peňazí z emisných kvót má ísť podľa neho mimo oblasti životného prostredia. Aká, spresniť nechcel.
Európska únia odporúča, aby sa do environmentálnych projektov vrátilo aspoň 50 percent emisných výnosov.
„V odporúčaní je napísané should be, teda malo by,“ reagoval na to Kažimír.
Rizman tvrdí, že vláda sa tak pripraví o šancu splniť záväzok z programového vyhlásenia pretkaného odkazmi na zelenú ekonomiku.
„Vláda na to nemá iné peniaze a tu je sto miliónov, ktoré namiesto vytvorenia zelených pracovných miest skončia neadresne roztopené v rozpočte,“ varuje.
Smer a životné prostredie
1. Ministerstvo prepustili SNS
Po voľbách v roku 2006 sa Smer na rozdiel od iných sociálnodemokratických strán v Európe k zelenej agende nehlásil a ministerstvo životného prostredia pustil SNS.
Tá čelila jednému škandálu za druhým vrátane najväčšej kauzy prvej vlády Roberta Fica s predajom emisií garážovej firme Interblue, pri ktorej Slovensko prišlo o približne 66 miliónov eur.
2. K imidžu mala pomôcť Strana zelených
Na jar 2008 predseda Smeru Robert Fico ohlásil príklon k zelenej agende.
„My sa za červenú ružu nehanbíme, ale má aj zelené lístočky a stopku,“ hovoril pri podpise zmluvy o spolupráci so Stranou zelených.
Tá zmluvu o pol roka vypovedala, nepáčil sa jej prístup Smeru k jadrovej energetike, stavbe diaľnic na cudzích pozemkoch či k ťažbe dreva postihnutého lykožrútom v chránených územiach.
3. Ministerstvo životného prostredia zrušili
V roku 2009 premiér Fico životné prostredie SNS odobral. Smer napokon rozhodol o jeho zrušení z úsporných dôvodov.
4. Ministrom sa stal obchodník s drevom
Po marcových voľbách Smer obnovené ministerstvo nezrušil a ministrom sa stal bývalý obchodník
s drevom Peter Žiga. „Keď nás všetci vnímajú cez červenú farbu, tak nech sa trošku aj zazelenie,“ zopakoval premiér svoj evergreen.
Michal Piško
Beata
Balogová
