BRATISLAVA. Najnovšia štúdia Svetovej banky odhalila, že zo zhruba 165-tisíc Rómov v produktívnom veku u nás pracuje iba 20 percent mužov a deväť percent žien. To je o polovicu menej ako v Rumunsku a Bulharsku.
Až 87 percent rómskych domácností pritom podľa štúdie žije v chudobe a tretina rómskych detí zaspáva hladná aspoň raz do mesiaca.
Analytici banky vychádzali z prieskumu medzi viac ako 3500 slovenskými Rómami. Zistili, že väčšina pracovať chce. Sťažuje im to diskriminácia od zamestnávateľov a nízka kvalifikácia spôsobená slabým vzdelaním zo špeciálnych škôl.
„Je to aj obrovský ekonomický problém, pretože ak s tým pri súčasnom demografickom vývoji nezačneme niečo robiť, bude to ťahať dole celú krajinu,“ varuje spoluautorka štúdie Katarína Mathernová zo Svetovej banky.
„Nemôžeme od marginalizovaných ľudí čakať, že budú pracovať a platiť dane, ak im štát neumožní získať kvalitné základné vzdelanie.“
Rómov zamestnávame najhoršie
- škôlky navštevuje 28 percent rómskych detí,
- zamestnaných je 20 percent rómskych mužov a 9 percent žien,
- rómski muži v priemere zarábajú 403 eur, nerómski 729 eur,
- priemerný vek Rómov je o 15 rokov kratší, nad 65 rokov majú len 2 percentá.
Slovensko nemá výbušnejší problém, ako sú životné podmienky Rómov a ich vzťahy s majoritou. Priznáva to čoraz viac politikov, ktorí sa predbiehajú v razantných riešeniach.
„Väčšina návrhov stojí na mýtoch a pocitoch, pretože Slovensko má o Rómoch len hmlisté údaje,“ upozorňuje šéfka pobočky Svetovej banky pre nové krajiny EÚ v Bruseli Katarína Mathernová.
Naše úrady nezbierajú dáta na základe etnicity a známy tak nie je ani údaj, koľko Rómov u nás žije.
Informačné vákuum vypĺňa Svetová banka, ktorá pre ministerstvo práce vypracovala analýzu o integrácii Rómov na Slovensku.
Slovenský tretí svet
Výsledky šokovali aj jej autorov. Kým priemerný hrubý domáci produkt na obyvateľa radí Slovensko medzi štvrtinu najbohatších štátov sveta, HDP pripadajúce na našich Rómov by krajinu zaradilo medzi štvrtinu najchudobnejších krajín sveta – ku Kongu či Eritrei.
Zo štúdie vyplýva, že Rómovia sa dožívajú v priemere o 15 rokov menej ako väčšinová populácia. „Ľudia tu zomierajú na choroby tretieho sveta, ako sú pľúcne a infekčné choroby či hlad,“ upozorňuje spoluautorka analýzy Mathernová.
Hlavnou príčinou zúfalej situácie Rómov je vysoká nezamestnanosť, ktorá je dôsledkom ich biedneho vzdelania. Svetová banka zistila, že prácu má iba 20 percent rómskych mužov v produktívnom veku a deväť percent žien.
Za prácu dostávajú výrazne nižší plat ako ostatní. Kým zamestnanci, ktorí nie sú Rómovia, v priemere zarobia 729 eur, mzda Rómov dosahuje len 403 eur a žien 278 eur.
Horšie na tom nie je žiadna z nových krajín Únie. Nový splnomocnenec vlády pre otázky rómskej problematiky Peter Pollák priznáva, že Slovensko je na medzinárodných fórach dlhodobo kritizované za najvyššiu nezamestnanosť Rómov.
„Je to aj tým, že v ostatných krajinách sa k tomuto stavajú politici zodpovednejšie ako u nás,“ odpovedal na otázku, prečo máme nezamestnanosť Rómov vyššiu ako v Rumunsku či Bulharsku. Plán, ako chce zamestnanosť zvyšovať, predstaví 15. októbra spolu s koncepciou riešenia problémov Rómov.
; "graf_m.jpg")
Kliknite na obrázok pre zväčšenie.
Dvojaký meter
Mathernová za nízkou kvalifikáciou Rómov vidí najmä diskriminačný prístup k ich vzdelávaniu. Materské školy navštevuje iba 28 percent rómskych detí. „Keď majú päť rokov, na Slovensku deti ešte stále testujú a výsledkom testov v nematerinskom jazyku a s kultúrne odlišnými otázkami sú špeciálne školy.“
Diskriminácia je kľúčovým dôvodom vysokej nezamestnanosti Rómov aj podľa bývalého pracovníka úradu práce z východného Slovenska Miroslava Lacka, ktorý je Róm.
Opisuje konkrétny prípad z týchto dní: za sociálneho pracovníka do rómskeho komunitného centra vybralo mesto Prešov osobu bez vysokej školy a znalosti rómčiny. Napriek tomu, že sa do konkurzu prihlásil aj Róm s vyšším vzdelaním priamo z odboru sociálna práca.
Sociálny a dôchodkový systém bude stáť na Rómoch
Pomôcť Rómom lepšie žiť je záujmom nás všetkých, tvrdí KATARÍNA MATHERNOVÁ zo Svetovej banky.
Ako štúdia vznikala?
„Na základe požiadavky ministerstva práce. Náš tím vychádzal z vlaňajšej štúdie Svetovej banky a Rozvojového programu OSN, ktorá bola urobená na vzorke 750 rómskych domácností a asi 350 nerómskych domácností v ich blízkosti.
Obe komunity využívali rovnaký trh práce či sociálne zázemie, ako sú školy a nemocnice. Financoval to Európsky sociálny fond.“
Tvrdíte, že postoj slovenskej populácie je založený na mýtoch o Rómoch. Akých?
„Určite je založený aj na osobných skúsenostiach s jednotlivcami, ale pri väčšine populácie, ktorá nedochádza do dennodenného styku s Rómami, je založený najmä na mýtoch.
Napríklad, že žijú z dávok, ako je štátny príspevok na bývanie, ktorý však dvadsať percent najchudobnejších ľudí bez vlastnej nehnuteľnosti alebo nájomnej zmluvy nedostane.“
Je správny prístup zbierať etnické údaje?
„Pri veľkosti rómskej populácie na Slovensku, pri jej vzdelanostnej a demografickej štruktúre a obrovskej nezamestnanosti je dosť nebezpečná cesta tak nerobiť. Zbieranie etnických dát na to, aby sa mohli presnejšie zacieliť verejné politiky, je bežné v mnohých krajinách.“
Aký dosah môže mať na spoločnosť, ak sa zamestnanosť Rómov nezvýši?
„To nie je len otázka zamestnanosti. Otázka stojí tak, že aké dosahy bude mať, ak sa nevytvoria predpoklady na zlepšenie ich sociálnoekonomickej situácie. Ak sa nepodarí zapojiť Rómov do pracovného procesu, na čo sa im musia najskôr vytvoriť podmienky cez vzdelávanie, tak bude mať už onedlho zásadné vplyvy.
Pri demografickom vývoji bude dôchodkový aj sociálny systém čoraz viac závisieť od schopností dnešných mladých Rómov. Preto je v záujme všetkých, aby sa naučili zručnosti, ktoré sa dajú zapojiť na trhu práce, aby si mali čím v zime kúriť a neumierali na pľúcne choroby.“
Michal Piško
