Z barónky recepčná: Dnes je hosť už len číslo

ANNA WIELANDOVÁ vyše dvadsať rokov obsluhovala na recepciách známych tatranských hotelov Bellevue a Grand.

Anna Wielandová od roku 1948 pracovala ako účtovníčka, neskôr 25 rokov ako recepčná tatranských hotelov. Po novembri ´89 sa jej so sestrou podarilo dostať v reštitúciách zhabaný majetok. Venovala sa sprievodcovstvu, stále prekladá do nemčiny, pravidelne h(Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Usmievala sa na hercov z Medenej veže, komunistických papalášov označila ako primitívov. Dnes má vyše osemdesiat rokov, no stále je aktívna. Pri prekladoch si pomáha laptopom, cez internet pátra po rodokmeni svojej známej rodiny. ANNA WIELANDOVÁ je už 23 rokov na dôchodku, ale vôbec neoddychuje.

Z akej rodiny teda pochádzate? Je pravda, že máte grófsky pôvod, pre ktorý ste si veľa vytrpeli?

Netreba ma povyšovať. Keď už, tak barónsky pôvod. Môj starý otec bol spišský župan. Mali sme statok vo Vlkove pri Kežmarku, a z toho vznikli všetky nepríjemnosti.

Aké?

V roku 1945 prišli Benešove dekréty a zobrali nám štátne občianstvo. Vyhodili ma zo školy, nedali mi vysvedčenie, nezobrali nás do zamestnania. Tri roky sme boli nikto.

Čo ste robili?

Pôvodne som chodila do nemeckého gymnázia, tak som prešla do slovenského. Po troch týždňoch ma vyhodili, lebo som nemala štátne občianstvo. Brali ma tak, že nemám ani ukončené základné vzdelanie. Musela som ísť teda do meštianky. Potom som išla na dvojročnú obchodnú školu, ale ani tam ma nechceli pôvodne prijať. Na jeseň 1948 sa to vyriešilo. Mohla som začať pracovať. Robila som účtovníčku.

Ako ste prežívali toto obdobie? Asi ste pôvodne mali iné ambície, nie?

To isto. Ale s veľkou biedou sa mi podarilo zmaturovať. Vedela som, že na vysokú školu nemám šancu. Na jednej strane sme boli Maďari a zároveň aj statkári. Jedno bolo horšie ako druhé.

Kedy ste začali pracovať v tatranských hoteloch?

Pôvodne som robila účtovníčku. Keď v roku 1965 otvárali hotel Bellevue, tak som sa prihlásila. Vedela som reči, plynule po nemecky, po maďarsky, po slovensky a čiastočne aj po anglicky. Dohovorila som sa aj s Francúzmi a, samozrejme, vedela som aj po rusky. Pán riaditeľ František Odložilík ma teda zobral. Neskôr som s ním prešla do hotela Grand.

Akí boli vtedy turisti?

Cudzinci chodili v skupinách. Naši sa pravidelne vracali. Niektorí aj niekoľkokrát do roka. Boli takí, čo sa potrebovali vyrozprávať. Mala som jednu pražskú lekárku, ktorá mi porozprávala všetky svoje životné peripetie. Niekedy sme boli ako spovedníci.

01.jpg

FOTO: SME - Vladimír Šimíček

Spomeniete si aj na niekoho známeho, koho ste na recepcii obsluhovali?

My sme mali veľa známych hostí, pretože u nás bývali, keď sa v Tatrách nakrúcali filmy. Napríklad keď sa točila Medená veža alebo Orlie pierko, boli u nás všetci herci ako Ivan Rajniak, Emília Vášáryová či Ivan Mistrík. Aj nedávno zosnulý Radoslav Brzobohatý k nám chodieval.

Mali ste niekoho zvlášť obľúbeného?

Miláčikom bol Michal Dočolomanský. Bol veľmi ľudský. Vždy sa prišiel porozprávať. Raz, keď nemal natáčací deň, obliekol si naše tmavomodré sako a obsluhoval hostí. Až mu jeden povedal, že ho odniekiaľ pozná. Dobre dlho ho presviedčal, že samozrejme, veď bol už viackrát uňho v obývačke. Ten pán stále nevedel pochopiť, že by taký známy herec pracoval na recepcii v ošumenom sačku.

A čo komunistickí papaláši?

Boli dosť primitívni. Nemali správanie. Neviem, ktorý minister to bol, ale urobil raz taký cirkus, že sa išiel skoro hotel zvaliť. Nedostal totiž na večeru také červené víno, aké si predstavoval. Na výber mal asi dvadsať druhov, nie však to, ktoré si on zmyslel. Sťažoval sa na okrese aj na kraji. Vtedy sme všetci dostali riadne vynadané.

Myslíte si, že sa zmenil prístup k hotelovým hosťom?

Tým, že dnes sú počítače, je hosť len číslo. My sme si viedli kartotéky, ktoré sme pravidelne dopĺňali. O hosťovi som vedela, akú izbu obľubuje, či má rád menší, alebo väčší vankúš. Keď sme obsluhovali, nepozerali sme do obrazovky počítača. O hosťovi sme vedeli všetko. Dnes chýba osobný prístup. Vidím to, keď chodím do hotelov. Vždy som učila mladšie kolegyne, že sú ako vo výklade. Že sa musia stále usmievať, vždy pozdraviť. Dnes to už neexistuje.

Nechýba tá slušnosť v službách celkovo na Slovensku, nielen v hoteloch?

Veľmi. Už len v susednom Rakúsku či v Poľsku je to úplne iné. Stále neviem pochopiť, prečo je v Zakopanom tak plno, že sa tam nedá chodiť po ulici. U nás v Smokovci máte strach, aby vás niekto neprerazil, lebo ste sama na ulici.

Ako dlho ste pracovali v hoteloch?

Dvadsaťpäť rokov. V januári 1989 som odišla do dôchodku.

Ako ste vnímali zmenu v novembri ´89?

Ako každý, že bude fajn.

Nechceli ste sa po revolúcii vrátiť a ešte pracovať?

Nie. Venovala som sa reštitúciám.

Takže vám vrátili všetky zhabané majetky?

Áno dostali sme ich.

03.jpg

FOTO: Archív A. W.

Aj sídlo?

Áno, ale ja som ho pôvodne ani nechcela, lebo som vedela, čo s tým komunisti spravili. Bol z neho sklad hnojiva. Pôvodne tam boli prekrásne parkety, tak si viete predstaviť, ako im to hnojivo urobilo dobre. Nakoniec som to predala. Chátra to ďalej.

A čo ste urobili so statkami?

Aj to sme so sestrou predali. Veď nezačneme na staré kolená gazdovať. Začali sme teda s veľkou radosťou cestovať. A keď si sestra zlomila jeden aj druhý kŕčok, tak sme ju dali operovať v Rakúsku, na čo išla polovica majetku. Veľa teda neostalo, ale ja sa nesťažujem.

Čomu sa venujete teraz?

Najskôr som ešte veľa sprievodcovala. A vždy som aj prekladala. Teraz už len cirkevné texty a to zadarmo. Máme totiž družbu s jedným nemeckým mestom, tak prekladám kázne.

Nemčina je vám bližšia ako maďarčina?

Nie, je mi to úplne jedno. Čítam, píšem, simultánne prekladám vo všetkých troch jazykoch.

Ako sa udržiavate v kondícii?

Mám satelit, tak sledujem nemeckú televíziu.

A dlhovekosť ste zdedili?

Mama zomrela, keď mala 99 a pol roka. Otec zomrel mladý, ale za to mohlo aj väzenie.

Čiže okrem toho, že mu zhabali majetky, tak ho komunisti aj uväznili?

Práve keď nám išli znárodňovať statok. Bol obľúbený medzi ľuďmi, tak nechceli, aby bol pritom. Vymysleli naňho, že udal partizána. Kým všetko neprebrali, držali ho tri mesiace. Potom ho pustili s tým, že podozrenie sa nepotvrdilo.

Ešte hrávate bridž?

Ale isto. Každý týždeň sa stretávame partia už trinásť rokov.

Čo vás ešte cez deň zamestnáva?

Som ešte v spišskom dejepisnom spolku. No a potom ešte aj v spolku, kde si navzájom pomáhame vyhľadávať predkov.

Na akého slávneho predka ste natrafili?

Máme jedného generála majora lieutenanta Georga Wielanda, ktorý dostal v napoleonských vojnách rôzne vyznamenania, dokonca aj kríž Márie Terézie.

A ako ďaleko ste už vypátrali svoje korene?

Rodokmeň sa nám začína teraz od roku 1600. V Bratislave bol jeden senátor Wieland už v roku 1690. Kedy tam však prišiel, presne nevieme.

02.jpg

FOTO: SME - Vladimír Šimíček

Prišli ste aj na niečo, čo vás prekvapilo?

U jedného člena sme zistili, že bol adoptovaný. O tom nikto v rodine doposiaľ nevedel. Ale to sa stalo už dávno. V roku 1705.

Ako vlastne pátrate po predkoch?

Pomáham si jedným portálom z Maďarska. Vďaka internetu si vymieňame na ňom informácie.

Máte teda počítač?

Áno, laptop, lebo na väčší nemám miesto v byte. Prvý som si kúpila v roku 2000, potom ako som bola u priateľky vo Viedni a videla som, ako prekladá s počítačom. Hneď ma to oslovilo.

Absolvovali ste aj nejaký kurz?

To nie. Mám dobrých známych, tí ma naučili. Základné veci viem, ale keď nastane nejaký problém, tak spanikárim a volám zúfalo o pomoc.

Keď sa človek dožije vysokého veku, tak často prežije mnohých priateľov a známych. Necítite sa sama?

Nemôžem sa sťažovať. Mám tu veľa dobrých priateľov, ktorí mi pri najmenšom probléme hneď pomôžu. Nie som sama ani opustená. Pokiaľ je človek zdravý aspoň tak, že sa dokáže o seba postarať, tak je dobre.

Nie je vám spätne ľúto, že nebyť komunizmu, mohli ste mať úplne iný život?

Ja som spokojný človek. Mám dobrú povahu, lebo vždy myslím pozitívne. Bola som pyšná na to, že napriek všetkým hendikepom sa mi podarilo zohnať byt a aj si ho platiť. Mali sme nakoniec aj auto, s ktorým sme cestovali, kam sa dalo. Nič neľutujem a ani sa nesťažujem. Len dúfam, že neostanem nikomu na obtiaž.

Keby ste mali porovnať život kedysi a teraz?

Dnes je to strašné s nezamestnanosťou. Mladí ľudia s vysokou školou sa nedokážu zamestnať. Aj teraz jedna známa nevedela dva roky nájsť riadnu prácu, tak išla do Nemecka robiť aupairku, aby sa zdokonalila v nemčine. Má tesne pred tridsiatkou a vlastne žiadnu perspektívu. To je hrozné. Takže človek môže byť rád, že je starý a má aký-taký dôchodok. Aj keď maličký, ale mám aspoň istotu, že ho dostanem.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  1. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  2. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  3. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  4. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  5. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  6. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  9. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  10. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 660
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 051
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 002
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 114
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 919
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 163
  7. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 4 976
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 668
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 634
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 4 591

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.

Neprehliadnite tiež

Prevádzkovateľ bitcoinmatu Jančuška: Bitcoin nie je len pre zločincov

Vo virtuálnej mene bitcoinoch treba mať len toľko úspor, koľko je človek ochotný stratiť, tvrdí prevádzkovateľ bitcoinového automatu MARIÁN JANČUŠKA.

Právnik z Via Iuris: Sudcovia vyslali prekvapivý signál

Vo voľbách do Súdnej rady neuspeli kandidáti reformného združenia. Treba sa zamyslieť, tvrdí právnik.

Lajčák: Migrácia je vecou mnohých ďalších rokov, musíme si zvyknúť

Šéf rezortu zahraničia je presvedčený o nenahraditeľnosti OSN pri udržiavaní mieru vo svete.

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.