SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky
REPORTÁŽ

Modrý Kameň. Mestečko, kde umierajú gaštany

Pýcha Modrého Kameňa zaniká, stromy gaštana jedlého likviduje choroba aj nezáujem majiteľov.

Gaštanov v Modrom Kameni ubúda.Gaštanov v Modrom Kameni ubúda. (Zdroj: Ján Krošlák)

Pýcha Modrého Kameňa pomaly zaniká. Stromy gaštana jedlého likviduje choroba aj nezáujem majiteľov.

Aj najmenšie mesto na Slovensku môže mať niečo veľké. V prípade Modrého Kameňa, ktorý má len približne 1500 obyvateľov, je pokladom jedna z najväčších gaštaníc v krajine.

Tvorilo ju takmer 800 stromov gaštana jedlého. V mestečku, jeho okolí a priľahlých dedinách je ich ešte viac, celkový počet sa odhaduje na 3500 stromov.

Cítiť to aj na slávnostiach

Zásluhu na tom, že sa tento región preslávil slávnosťami, venovanými práve týmto plodom, majú najmä Turci. Tí pred 436 rokmi dobyli modrokamenský hrad, aby sa tu usalašili na 17 rokov. Vysadili aj prvé gaštany. Čo však prežilo stáročia, môže onedlho zmiznúť. Stromy si tu totiž „podáva“ rakovina jedlých gaštanov, ktorá už zasiahla viac ako 80 percent z nich.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Tohtoročné gaštanové slávnosti sa v areáli hradu konajú 6. októbra. Minulý rok na ne prišlo dvetisíc ľudí. Okrem omše, výstav, dychovky, folklórneho súboru, stredovekej a modernej hudby sa budú dať vidieť šermiari, sokoliari, kynológovia, hasiči aj módna prehliadka. „Popri tom si možno kúpiť surové a pečené gaštany, sadenice či koláče a palacinky s gaštanovou plnkou,“ vysvetľuje Jozef Knápek z mestského úradu.

Pripúšťa, že choroba gaštanov raz môže negatívne ovplyvniť aj známu akciu. „Čím viac napadnutých stromov, tým menšia ponuka. Možno to v budúcnosti nebudú gaštanové, ale len mestské slávnosti. Oproti minulosti to cítiť už aj dnes. Tunajšie gaštany boli pritom vychýrené.“

1.jpg

Ako slepé kura k zrnu

Choré stromy vidno už z parkoviska pri vstupe do gaštanice, ktorý tvorí mierny svah. Za ich záchranu bojuje 77-ročný znalec gaštana jedlého Štefan Plevo. Tento bývalý lesník, ktorý celý život pracoval so stromami, preto založil aj občianske združenie SATIVA. Spolupracuje s Ústavom ekológie lesa SAV, pestuje sadenice a má ich vo dvore stovky, šíri osvetu medzi deťmi v tunajšej škole, na všetko však nestačí.

Skryť Vypnúť reklamu

Angažuje sa pritom ako človek, ktorý žiadne stromy v gaštanici nemá. Upadajúce dedičstvo minulosti ho mrzí viac ako mnohých majiteľov. Parcely ich tam vlastní až okolo 250, čo komplikuje jednotný postup pri záchrane. Štát ani mesto na to nemajú peniaze, a aj keby mali, prečo by investovali do majetku súkromníkov? „A tí na to nemajú tiež, iným je to zase jedno,“ dodáva Plevo.

„Mladým, čo tieto pozemky zdedili v piatej generácii, je to ukradnuté, prišli k tomu ako slepé kura k zrnu. Ich zaujímajú pečené gaštany, nie liečba stromov,“ povzdychne si Plevo a dodá, že keď pre majiteľov zdarma organizuje inštruktáže o tom, ako liečiť napadnuté stromy, z 250 ich príde 15.

Na svahu vidno viaceré pne. „Majitelia stromy spílili, rakovina príliš pokročila,“ smutne hovorí šéf neziskovky a ukazuje veľké rany na kôre. „Huba, čo ničí stromy, sa volá Crypthonectria parasitica. Upcháva vodivé pletivá v lykovej časti, znemožňuje tok živín. Keby niekto ihneď odstraňoval choré konáre, možno by sa strom zachránil, ale ktorý majiteľ by liezol do tých výšok? Treba na to školených ľudí pre prácu vo výškach aj techniku. Táto choroba sa dá navyše liečiť len u stromov mladších ako 40 rokov. Staršie treba spíliť.“

Skryť Vypnúť reklamu

2.jpg

Nemajú úrodu, načo by platili?

Plevo si pochvaľuje spoluprácu s odborníkmi zo SAV, ktorí zatiaľ vždy zdarma vyrobili a dodali očkovacie látky, priznáva však, že to trvá dlho. „Nie sú peniaze. Vzorky napadnutých stromov sme odovzdali ešte v roku 2010, očkovacie látky prišli až tento rok. Mnohé stromy sa ich už nedočkali.“ Neziskovka na to nemá, žije zo symbolického členského. „Mali sme 56 členov, ale mnohí odskočili s tým, že nemajú úrodu, tak načo by platili.“

Mária Kyzúrová má dom priamo pri gaštanici. Vracia sa s tým, čo nazbierala. „V priebehu krátkeho času mi uschlo deväť stromov,“ posťažuje sa. Ukazuje gaštany v ruke. „Sú mäkké a vnútri hnilé, dobrý je jeden z desiatich.“ Ďalšia staršia pani vracajúca sa zo zberu hovorí, že ešte pred pár rokmi jej stromy v gaštanici poskytovali 200 až 300 kilogramov plodov za sezónu, teraz len zlomok. V záhrade mala ďalších päť stromov, tri v krátkom čase uschli, napadnutý je aj štvrtý.

Skryť Vypnúť reklamu

3.jpg

Všetko to zarastie a koniec

Rakovina gaštanov obieha svet od roku 1904, do Modrého Kameňa dorazila v roku 1976. Gaštanica, ktorá podľa starousadlíkov kedysi dávala až 80-tisíc kilogramov gaštanov za sezónu, ich dnes produkuje len štvrtinu. „Aj to sa mi zdá veľa, kdeže by sa ich toľko nabralo,“ spochybňuje tieto informácie Plevo. „Kým pred desiatkami rokov sem chodili výkupcovia až z Bratislavy a kilogram stál možno osem až desať korún, dnes ste radi, ak gaštany vôbec kúpite.“

Gaštanica poskytovala domácim doplnkový zdroj príjmov. „Ľudia sa o gaštany starali radi, prinášali im osoh, navyše to mali blízko. Keď zmiznú, čo tu ostane? Všetko to zarastie a koniec. Tipujem, že o pár rokov je po celej sláve,“ hovorí Plevo a ukazuje na úplne zarastené úseky, kde sa tak už stalo. „Pomaly platí, že čo je tu zelené, nie je gaštan, ale osika alebo javor. A čo neodignorujú ľudia, dokončia diviaky.“ Stopy po nich sú takmer všade.

Skryť Vypnúť reklamu

4.jpg

Svoj strom ignoruje aj štát

Kvôli určeniu hraníc parciel jednotlivých majiteľov netreba chodiť na kataster, sú identifikovateľné podľa stupňa starostlivosti. Niektoré sú pokosené, čisté a o stromy je postarané, iné zarastajú burinou, stromy sú suché a kmene doslova posiate ranami po rakovine. Plevo spomína ponuku firmy, ktorá bola ochotná odstrániť všetky choré stromy. „Pýtali milión eur. Kde by sme toľko vzali?“

V gaštanici sú aj cenné stromy, jeden z nich sa dožil 350 rokov. „Ešte pred štyrmi rokmi rodil, dnes je suchý a treba ho spíliť.“ Gaštany sa dožívajú aj stovky rokov. „Nerozumiem, prečo sa o ne ľudia nestarajú. Keď vysadíte nový, na prvú úrodu čakáte 10 až 15 rokov.“

Plevo ukazuje na strom s obrovským obvodom kmeňa. Veľká časť koruny je suchá, okolo rastie burina a povaľujú sa suché konáre, nikde žiadna mechanická zábrana či informačná tabuľka. „Toto je, prosím, štátom oficiálne chránený strom. Je na ňom umiestnený aj štátny znak. Ešte aj ten sa musí hanbiť za to, ako sa oň starajú. Môže mať pritom až 140 rokov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Aby toho nebolo málo, v marci tohto roka sa na Slovensko spolu s privezenými sadenicami gaštana z Talianska dovliekla ďalšia choroba. „Volá sa hrčiarka gaštanová. Dovozca sadenice distribuoval do záhradkárskych centier a už sa šíri. Hrčiarka vyzerá ako mravec, ale má krídla, jej veľkosť je 3,5 milimetra, vajíčka kladie do nových pukov. Dokáže zničiť 70 percent budúcej úrody. Načo treba dovážať sadenice zvonku, prečo nestačia naše? Prichádzame tak aj o to málo, čo máme. Na hrčiarku nejestvuje ochranné opatrenie, napadnutý strom treba zlikvidovať,“ neveriacky kýva hlavou Plevo.

6.jpg

Plody sú v poriadku

Plody z napadnutých stromov možno, našťastie, bez problémov konzumovať. „Samozrejme, plody sú zdravé, choroba spôsobuje len odumieranie kmeňov a konárov, teda prudko znižuje úrodu. Rakovina gaštana nemá nič spoločné s humánnou medicínou a chorobami ľudí,“ vyvracia pochybnosti Štefan Plevo.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci gaštany majú v kuchyni neuveriteľné využitie, on má najradšej varené. „Zuby mi už pečené nedovolia,“ smeje sa a dodáva, že druhov gaštana jedlého je viac ako pätnásť. A ako spoznať zdravé plody, ktoré vnútri nie sú hnilé? „Nasypať ich do vody, a všetky, čo vyplávajú hore, vyhodiť.“

Optimisticky však nekončí. „Odumieranie stromov naberá na rýchlosti. Staré gaštany vyhynú určite, o mladé sa zaujíma málo majiteľov. O pár rokov tu bude prales a gaštanica sa stane spomienkou.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 006
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 745
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 399
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 527
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 986
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 961
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 339
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 184
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 046
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 927
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Celoplošný skríning pokračoval nedeľným testovaním aj v odberovom mieste zriadenom v priestoroch Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Trenčíne.

Na Slovensku prebieha plošné testovanie. PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 236-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 068 obetí.

15 h
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto sa to robí, do psej matere!

Zuzana Kepplová.

Ak ostatný skríning niekomu pomohol, boli to starostovia a primátori.

3 h
Dánsky režisér Thomas Vinterberg.

Vyrastal medzi hipisákmi, tí mu dovolili všetko.

22. jan

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.

8 h

Neprehliadnite tiež

Zdravotníčka v ochrannom odeve odoberá vzorku počas testovania na COVID-19 v telocvični na Základnej škole s materskou školu na Námestí učeného tovarišstva v Trnave

V novembri sme boli okres s najnižším počtom pozitívne testovaných.

56m
Vyštudoval biológiu a robil antropologický výskum v osade pri Krupine. V súčasnosti Andrej Belák pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV a v organizácii ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny.

Antropológ Belák dostal Bielu vranu.

2 h
Požiar vypukol v noci.

Polícia vyšetruje tragickú smrť v obci v okrese Levoča.

3 h
Laureáti ocenenia Biela vrana 2020 (zľava) Andrej Belák, manželia Jolana a Štefan Nátherovci, Jaroslav Macek.

Ocenili občiansku statočnosť.

3 h