Škandál s odoberaním našich detí vo Veľkej Británii konečne upriamil pozornosť aj na centrum, ktoré ich malo obhajovať.
BRATISLAVA. Takmer dvadsať rokov si Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) nik z politikov nevšímal.
Až teraz čelí otázkam pre pochybnosti pri medzištátnych osvojeniach a nečinnosť v prípadoch odoberania našich detí vo Veľkej Británii.
Minister práce Ján Richter zo Smeru v centre nariadil v polovici septembra audit. Jeho výsledky by mali byť známe na budúci týždeň.
Hovorca ministra práce Michal Stuška potvrdil, že nemajú informáciu o tom, že by sa v centre podobný audit vykonával.
„Vedenie ministerstva respektíve centra nemá žiadne informácie o sťažnostiach na CIPC z minulosti.“
Chválili sa sami
Centrum
Ochrana detí
funguje od roku 1993 ; má 18 zamestnancov, rozpočet asi 340-tisíc eur ; doposiaľ takmer nečelil žiadnym sťažnostiam; rieši vymáhanie výživného z cudziny ; zastrešuje medzištátne osvojenia ; v jeho právomoci sú aj medzinárodné únosy ; zabezpečuje právnu ochranu detí vo vzťahu k cudzine.
Potvrdzuje to aj bývalá štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová z SaS, ktorá sa v posledných týždňoch ako poslankyňa o prácu centra aktívne zaujíma.
Hovorí, že keď bola na ministerstve, nemali dôvod centrum kontrolovať, pretože oficiálne podnety na jeho prácu neprichádzali.
S bývalou riaditeľkou sa stretla, keď jej priniesla výročnú správu.
V týchto správach sa spomína aj to, ako nedostávajú takmer žiadne sťažnosti. Ak aj prišli, centrum ich označilo ako neopodstatnené.
Aj vďaka tomu mohla bývalá šéfka centra Alena Mátejová takmer každý rok napísať do výročnej správy konštatovanie, že štatistika sťažností „svedčí o vysoko profesionálnej a efektívnej práci zamestnancov centra“.
Dnes Mátejová nedvíha mobil. Centru nešéfuje od leta, keď ju vystriedala Andrea Císarová, ktorá na mnohé pochybnosti o práci v minulosti nemá zatiaľ odpovede.
Prípad si dlho nevšímali
CIPC je pod drobnohľadom od konca leta, keď televízia Joj prvý raz informovala o prípade odobratých detí slovenskej rodine vo Veľkej Británii.
Známy je príbeh Ivany Boórovej, ktorej dvoch synov zobrali britskí sociálni pracovníci. Bojuje o nich dva roky. Agendu na Slovensku riešila stará mama Eleonóra Študencová.
Hoci ich prípad spadal pod CIPC od júna 2011, všimli si ho až koncom októbra. Aktívnejšie boli úradníčky od decembra, keď sa angažoval už aj UNICEF, spomína Študencová.
Po výmene vedenia v centre sa aj prípad Boórová pohol. Prvý raz v histórii sa podarilo, aby sa stalo účastníkom súdneho konania.
Britský súd umožnil odvolanie sa voči rozhodnutiu o adopcii dvoch chlapcov. Pomohlo, že Císarová neriešila spisy od stola, ale vycestovala do Londýna.
Bývalá zástupkyňa riaditeľky Katarína Vinická tvrdila, že úradníci centra v minulosti na Britské ostrovy nechodili, pretože centrum takúto pôsobnosť nemá.
Problémové osvojenia
Prípadov ako je Boórová je päťdesiat. Poslanci ľudskoprávneho výboru počas prieskumu v centre zistili, že ani v jednom nežiadali úradníci o navrátenie našich detí domov. Prípadne ak požiadali, tak s oneskorením.
Kontrola nariadená ministrom by si mala všímať aj spisy o medzištátnych osvojeniach našich detí.
Nicholsonová, ktorá iniciovala prieskum v centre, hovorí o stovke podozrivých adopcií.
Medzištátne osvojenia centrum zastrešilo v októbri 2001, ale aj pred tým si mohli rodičia v zahraničí adoptovať slovenské deti. Najmä Rómovia z východného Slovenska končili v Spojených štátoch amerických.
Odkedy začal platiť dohovor o osvojení, naše deti končili najmä v Taliansku. Vlani tam z 28 detí osvojených v cudzine skončilo dvanásť.
Beata
Balogová
