BRATISLAVA. Benešove dekréty nie sú uzavretou témou, ako to tvrdia minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a premiér Robert Fico, myslí si predseda mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK) József Berényi.
"Uzavretá téma by to mohla byť, keby v slovenských právnych normách už nebola kolektívna vina. Ale je to dosť veľký paradox, že v Európe sa hlása, že žiadna komunita nemôže byť obviňovaná ako komunita, ale len jednotlivci a s tým súhlasíme," povedal Berényi.
SMK nepríjma kolektívnu vinu
Tému považuje šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák za uzavretú. "EÚ a Európska komisia sa už viackrát na túto tému jednoznačne vyjadrili a ja nevidím dôvod, prečo by som sa mal vyjadriť inak," hovorí.
Berényi s ním však nesúhlasí. "Za druhú svetovú vojnu už ani nemecký národ nie je vinný, tak nemôže byť za to vinná ani maďarská menšina, avšak naďalej v slovenských právnych normách kolektívna vina figuruje a nikto to nezrušil," oponuje šéf SMK.
Ak nemôže byť aplikovaná kolektívna vina, nemala by byť podľa neho kolektívnou vinou onálepkovaná ani maďarská menšina. "Nie je to uzavretá téma," uzavrel Berényi.
Musíme vysvetľovať v Bruseli
Benešovými dekrétmi sa po iniciatíve maďarských europoslancov opäť zaoberá europarlament.
Slovensko bude musieť vysvetľovať okolnosti prijatia deklarácie o nemennosti Benešových dekrétov z roku 2007.
Národná rada vtedy konštatovala, že Benešove dekréty, ktoré po druhej svetovej vojne obmedzili občianske a majetkové práva maďarskej a nemeckej menšiny, sú nedotknuteľné.
Parlament vo svojom uznesení, za ktoré hlasovali všetci koaliční i opoziční poslanci s výnimkou Strany maďarskej koalície (SMK), odmietol pokusy o spochybňovanie povojnových dekrétov.
