Podľa Ondruša by mal štát investovať do infraštruktúry, aby bol pre investorov zaujímavý aj východ Slovenska.
BRATISLAVA. Súčasný štátny tajomník rezortu práce ani jeho predchodkyňa si nevedia predstaviť žiť z 300 eur mesačne, tak ako žije 700-tisíc Slovákov.
Ide o ľudí s mesačným rozpočtom pod 315 eur, ktorí sú podľa štatistiky zaradení do skupiny žijúcej na hranici miery chudoby.
"Ja osobne som to neskúšal. Myslím, že si neviem predstaviť žiť z 300 eur," konštatoval v sobotu v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš z vládneho Smeru.
Jeho predchodkyňa Lucia Nicholsonová z opozičnej strany SaS tiež zhodnotila, že si takýto život nevie predstaviť.
Ondruš: Prácu musí vytvárať štát
Podľa Ondruša štát musí aktívne vstúpiť do politiky vytvárania pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných ľudí.
Nicholsonová mu oponovala, že jeho vyjadrenia sú súhrnom prázdnych slov a vyzvala ho ku konkrétnym opatreniam.
Podľa nej sú za stav zodpovedné aj nesprávne nasmerované finančné toky. Dlhodobá nezamestnanosť sa týka najmä sociálne vylúčených občanov, z ktorých veľkú časť tvoria Rómovia.
Zistenia Svetovej banky poukazujú na stav života a zamestnanosť Rómov na Slovensku - pracujúcich mužov je približne pätina z komunity, žien sa zamestnanosť týka len v desiatich percentách.
Štúdia hovorí o tom, že u nás Rómovia umierajú na choroby tretieho sveta. Zlepšiť ich životnú situáciu by mali podľa Ondruša pripravované komplexné riešenia.
Nimi by malo byť vytváranie pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných. V tejto súvislosti uviedol, že štát musí aktívnejšie vstúpiť do podpory vytvárania takýchto miest.
Pri tom očakáva synergiu vlády, obcí, miest, ale aj mimovládnych organizácií. Ondruš súhlasil s tvrdením Nicholsonovej, že "finančné toky" sú nasmerované nesprávne.
Nicholsonová nechce internátne školy
Poslankyňa SaS tvrdí, že v rómskych komunitách treba vyriešiť dva základné problémy.
Nimi sú ľudia v produktívnom veku, ktorí potrebujú zamestnanie a deti, ktoré potrebujú vzdelanie.
Opatrenia, ktoré navrhuje, sa týkajú povinnej predškolskej dochádzky takýchto detí od troch do šiestich rokov.
Nesúhlasí s internátnymi školami, ktoré podľa nej produkujú len nepoužiteľných mladých ľudí.
Už niekoľko rokov podľa nej zlyhávajú aj kontrolné mechanizmy zamerané na čiernu prácu.
Celú situáciu hodnotí slovami, "bez toho aby sa do toho štát pustil naplno a bez toho, aby tam nasmeroval peniaze prioritne, sa situácia nepohne".
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti vidí ako jedno z riešení stanovovanie podmienok pre investorov. Tí, ak by chceli získať zákazku od štátu, by sa museli zaviazať k zamestnaniu dlhodobo nezamestnaných ľudí.
Smer by investoval do infraštrktúry
Diskutujúci sa pri otázke na riešenie 14-percentnej nezamestnanosti zamerali aj na uplatniteľnosť ľudí na trhu práce.
Ondruš vyzdvihol zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý by mal danú situáciu riešiť. Zároveň hovoril o potrebe investovať do infraštruktúry tak, aby boli pre investorov zaujímaví aj ľudia z východných častí Slovenska.
Nicholsonová povedala, že je potrebné zmeniť status quo nezamestnaných ľudí a to tak, že si odvyknú nepracovať.
Návrh zvýšenia minimálnej mzdy by podľa nej viedol k vyhnaniu "desiatok tisícov ľudí na ulicu".
Konsolidačné opatrenia nazvala "ranami istoty", Ondruš v nich vidí pomoc pre ľudí, ktorí nemyslia na riziká v budúcnosti.
"Chceme, aby aj títo ľudia mali poistné krytie," dodal štátny tajomník a myslel pri tom na živnostníkov, ktorí v súčasnosti odchádzajú do dôchodku a "sú šokovaní z výpočtu zo Sociálnej poisťovne".
Konsolidačné opatrenia vláda podľa neho rozkladá tak, aby stredná vrstva nepocítila tieto zmeny vôbec, prípadne v čo najmenšej miere.
Zmeny v zákonníku práce ako "rušenie flexikonta, odvodové zaťaženie dohodárov" stiahnu podľa Nicholsonovej množstvo ľudí práve k chudobe.
