BRATISLAVA. Anton Bernolák je podľa historika Petra Mulíka vzorom vedca, ktorý od svojich študentských rokov húževnato pracoval na poli literatúry, teológie a jazykovedy.
Ako povedal Mulík, jeho vedecká práca má dejinný význam, lebo v historickej perspektíve definitívne prelomila pochybnosti o jazykovej samobytnosti Slovákov.
Zjednocoval používateľov slovenčiny
„Kodifikovaný samostatný jazyk z roku 1787 bol predpokladom pre uvedomenie si národnej identity a individuality. Existujú viaceré typológie spisovných jazykov. Bernolákom kodifikovaný jazyk niektorý označujú z hľadiska aktívnych a pasívnych používateľov za integračný typ s univerzalistickými tendenciami,“ upozornil.
Podľa Mikulíka jeho integračnosť spočíva v úsilí zjednotiť používateľov spisovného jazyka v rámci kodifikovanej formy a univerzalizmus súvisí s prejavmi ľudovej osvety ako spoločenskej potreby osvietenstva na šírenie nových progresívnych myšlienok.
Aj keď bernolákovci neboli podľa Mulíka tvorcami nejakého politického programu, účinok ich diela – vymedzenie národnej identity na princípe samostatného jazyka – bol v konečnom dôsledku politický.
„Antonovi Bernolákovi nechýbalo slovanské a slovenské povedomie, ktoré bolo budované na vedeckom poznaní. Pri svojich výskumoch poznal a citoval práce o pôvode hlaholského a cyrilského písma. Preštudoval a vo svojich publikáciách použil aj diela o rozšírení, význame, reči a kultúre Slovanov, čo si nemožno vysvetliť ináč, len ako zámer posilniť ich národné povedomie, zvlášť Slovákov, čo malo slúžiť aj ako podklad pre obrannú polemiku s nepriateľmi Slovanov v Uhorsku,“ uviedol Mulík.
Nepolitická osobnosť
Bernolák je podľa historika nepolitickou osobnosťou s celonárodným a nadnárodným významom, ktorá predstavuje prvú etapu slovenského národno-emancipačného procesu (1780 – 1820).
„Cieľavedome a uvážene siahol po živom jazyku svojho národa. Generácia bernolákovcov začala tento jazyk v uzákonenej podobe (1787) používať ako spisovný jazyk, ktorý sa stal nezastupiteľným prostriedkom pre kultúrne, sociálne a hospodárske povznesenie Slovákov,“ zdôraznil Mulík.
Anton Bernolák dovŕšil kodifikáciu slovenčiny veľkým šesťdielnym slovníkom pod názvom Slowár slowenskí, česko-latinsko-ňemecko-uherskí (1825 – 1827).
Ten je podľa Mulíka obdivuhodným jazykovým dielom a slovenčinu zrovnoprávňuje s inými jazykmi, ale zároveň umožňuje spojenia medzi jednotlivým národmi v celosvetovom (latinčina) a stredoeurópskom priestore (Česi, Nemci, Maďari).
Pripomenuli sme si 250. výročie narodenia Antona Bernoláka a v roku 2013 uplynie 200 rokov od jeho úmrtia.
UNESCO na návrh Slovenskej republiky zaradilo výročie narodenia tohto velikána do zoznamu svojich výročí. Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici a zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
