FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Ivan Gašparovič bol spoluzakladateľom HZDS a verným druhom Vladimíra Mečiara počas desiatich rokov činnosti tejto politickej strany. Jeho neúčasť na kandidátke do septembrových volieb bola mnohými chápaná ako strach Mečiara z vývoja po voľbách. Trvalo presne šesť dní a niekdajší verný založil spolu s Aibekovou HZD – Hnutie za demokraciu. To má podľa posledných prieskumov verejnej mienky reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Je však zvláštne, že zase až toľko toho pred voľbami nerobia. Jeden deň s lídrom HZDS o tom tak trochu aj svedčí.
K predsedovi HZD sa nám totiž nepodarilo „podísť“ tak blízko ako k iným slovenským politikom. Ivan Gašparovič absolvoval 3. september v rýchlosti. Ráno stretnutia s bratislavskými členmi hnutia, o 11.30 tlačovka v Dome novinárov. Tá sa pretiahla až do jednej. Hneď nato sme boli až do večera viac-menej „vykázaní“ z predsedovej blízkosti. Na obede a stretnutiach s podnikateľmi vraj nie sú oči novinárov potrebné. Niekoho to síce pripomínalo, ale nech. Počkali sme si do večera – bol míting v Topoľčanoch.
Míting – prerod právnika v rečníka?
Počasie HZD praje, stranícke špičky sa dostavili takmer v kompletnej zostave, Senzus je pripravený, vchod do mestského Domu kultúry vytvára improvizované pódium. Ľudia sa začínajú schádzať vo väčšom počte, až keď Senzus spúšťa prvý zo svojich hitov. Tými vlastne obdarováva Slovensko počas každej predvolebnej kampane – minulý rok vyhrávali Hamplovi.
Po námestí sa medzitým pohybuje asi desať mládežníkov v dresoch HZD – rozdávajú ľuďom propagačné materiály. Začína sa približne so stovkou prítomných, postupne sa zastavujú náhodní okoloidúci. V momente, keď sa podáva tradičný guláš, kofola a pivo zadarmo, akcia vrcholí za účasti približne tristo občanov. Scenár je osvedčene jednoduchý: senzusáci vábia ľudí bližšie, publikum si drží odstup. Nepomáhajú ani Hergotove duchaplnosti: „No veď poďte bližšie, ja mám ešte šesťdesiat korún vo vačku!“
Ľudia zaujímajú vyčkávaciu pozíciu, očakávajú prejav hviezdy večera, Ivana Gašparoviča. Ten spolu s prítomnými funkcionármi vytvoril hlúčik dobre oblečených a zodpovedne sa tváriacich celebrít. Spomedzi prítomných sa medzi davom pohybuje len Martin Sarvaš, s neodmysliteľnou cigaretkou v rukách.
Nakoniec sa predsa len nájde ktosi, koho hudba prilákala dopredu – halda detí vo veku od troch do šiestich rokov sa tancom blázni pred pódiom. Popod fúzy si spieval text piesne aj predseda: „Šup-sem, šup-tam, nám už je to všetko jedno!“ Melódiou sa nechal vyprovokovať aj k zopár nesmelým tanečným figúram.
Po štvrťhodine hudby nastupuje na scénu moderátor a imitátor v jednej osobe. Najskôr celkom solídne a vtipne imituje exprezidenta Kováča, o chvíľu s blond parochňou na hlave aj exkolegyňu z HZDS Katarínu Tóthovú. Ako Kováč sa vyznáva zo sympatií k HZD – čo je u „starého uja“ osobitne pikantné. Na scénu potom za potlesku prítomných konečne vstupuje Ivan Gašparovič.
Začína vyhlásením, že hnutie vlastne nezaložil on, ale občania. Predsa štyridsaťdvatisíc podpisov za tri dni je toho jasným dôkazom. Pozorne a pokojne načúvajúcim divákom hovorí, že hnutie nechce nové zvady: „Došli sme do stavu, keď si neveríme navzájom. My chceme teraz vytvoriť niečo dôveryhodné.“ S programom strany prítomných zbytočne nezaťažuje. Treba vraj ale priškripnúť výdavky a presunúť, čo sa bude dať, nám, čiže obciam a mestám, aby tie mohli stavať byty mladým. Diskusia s lídrom sa nekoná, nasledujú totiž prejavy Aibekovej a Benčata.
Počas nich sa pozornosť publika vytráca, nudu zaháňa až podávanie guláša. Gašparovič sa stále nevybral medzi ľudí a baví sa so spolustraníkmi. Rozpaky prekonáva ako prvá až babka s palicou, ktorá prichádza za novým predsedom nového hnutia sama. Štartuje tým ostatných, pre podpisy chodia za svojich stále sa hanbiacich rodičov najmä deti. Jedno aj niekoľkokrát.
Rušivým prvkom sa stáva len príchod mladej dvojice z kampane Nie je nám to jedno. Žiadajú o podporu ich výzvy ísť voliť formou odtlačku palca, ale Gašparovič ako skúsený trestný právnik odmieta. „Dá sa to zneužiť,“ vyhlasuje. Na čo a kým už nedodáva, ale nakoniec mladých uspokojí aspoň podpisom.
O tom, s kým áno a s kým nie po voľbách, Gašparovič radšej vôbec nehovorí. „Je to fešák, má mladistvý vzhľad, len neviem, prečo doteraz neurobil to, o čom tak pekne hovoril,“ okomentuje lídra starší manželský pár a dodáva: „Po voľbách sa dá s Mečiarom zase dohromady. Ale to bude konečne dobré. Nech sú vo vláde len dve, tri veľké strany. NATO a EÚ sú len inak zafarbení Varšavský pakt a RVHP. My si nikdy nebudeme vládnuť sami?“
Muž dojedajúci guláš vyjadruje názor, ktorý na mítingu prevláda: „Mečiar je politická mŕtvola, Gašparovič je mi sympatický odjakživa.“ S prichádzajúcim súmrakom sa akcia končí, na záver ešte opäť chvíľu vyhráva do skoku Senzus. A želajú: „Každá zábava má svoj koniec, my tie konce máme až štyri! Prajeme vám veľa sexu do roku 2006, kým sa zase uvidíme!“ Publikum ich odmeňuje po zásluhe – ledva počuteľným potleskom.
Až teraz sa ľudia osmeľujú, prichádzajú ku Gašparovičovi. Veď ho možno naozaj ďalšie štyri roky neuvidia. Predseda sa rozohrieva, do rozhovorov s radovým človekom sa už nútiť nemusí. Dokonca je po polhodine z davu doslova odtrhnutý svojou asistentkou. Čaká ho ešte posledné stretnutie toho dňa – s miestnymi poľnohospodármi, podnikateľmi, členmi štátnej správy. Opäť bez prítomnosti médií.
Pričom nekončia ani jeho verní v Topoľčanoch. „Nastupuje nočné lepenie plagátov. Vyzeráme s tými rebríkmi ako rýchla rota,“ chváli sa jeden z nich pred novinárom. Možno práve teraz prelepuje Mojmíra Mamojku cez konkurenčného Jána Drgonca. MARCEL VLNA
