Štátna prenosová sústava nezverejňuje zmluvy za milióny eur. Súvisia vraj s jej podnikaním.
BRATISLAVA. Prečo sa bežný človek dokáže za pár sekúnd dostať na webe k dodatku k „Zmluve na zhotovenie Bošáca - Transformátor T402“ štátnej Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) v cene nula eur, k dodatku k zmluve o poskytovaní služieb s Orangeom v hodnote dvoch eur, ale zmluvy o náteroch oceľových konštrukcií vedení za 1,4 milióny eur mu zostanú utajené?
Umožnila to novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám ešte z čias vlády Ivety Radičovej.
Podľa nej sa od januára zmluva zverejniť nemusí, ak je uzatvorená „v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii“.
SEPS si zmenu vyložil tak, že nezverejňuje väčšinu zmlúv, ktoré sa týkajú jej hlavného podnikania – prenosu energie. Ide o zmluvy za desiatky miliónov eur.
Logika občas uniká
Zverejňovanie
Čo píše zákon
zmluvy netreba zverejňovať, ak sú uzatvorené v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej evidencii,
novela platí od 1. januára,
týka sa aj pološtátnych firiem.
Kritériá výberu sú často na prvý pohľad nejasné. SEPS v pondelok zverejnil zmluvu s názvom Implementácia SAP BusinessObjects Access Control 10.0.
V piatok však nezverejnil zmluvu s inou IT firmou Sféra na „aktualizáciu údajov SAP PM GEO“.
Rozdiel má byť podľa nich v tom, že prvá zmluva sa týka účtovníctva, druhá samotného prenosu energie. Hovorca SEPS Igor Gallo napísal, že pri každej zmluve vyhodnocujú, či ju zverejnia.
Firma tiež vraj „prevádzkuje zariadenia obsahujúce prvky kritickej infraštruktúry“. Znamená to, že niektoré údaje zverejniť nemôžu z dôvodu bezpečnosti.
„SEPS v tomto prípade veľmi ťažko obháji splnenie oboch podmienok súčasne – že išlo o obchodný styk a je to zároveň uzavreté v rozsahu predmetu podnikania,“ hovorí o zmluve s firmou Sféra právnik Pavel Nechala z Transparency International.
Keďže zmluva nebola zverejnená, je neplatná, a nevylučuje, že ju súd môže zrušiť.
Ministerstvo financií, jediný akcionár SEPS, odpovie na otázky v utorok.
Taja aj prenájom
Ustanovenie o bežnom obchodnom styku a predmete podnikania využívajú aj firmy spadajúce pod iné ministerstvá.
Správa služieb diplomatickému zboru patriaca pod ministerstvo zahraničia nezverejnila minulý týždeň dodatok k zmluve z roku 2006 s firmou Optifin za takmer 247-tisíc eur.
Čo bolo jej predmetom, sa z centrálneho registra dozvedieť nedá.
„Pre SSDZ je hlavný predmet podnikania prenájom nehnuteľností. Dodatok k zmluve uzatvorenej so spoločnosťou Optifin Invest rieši prenájom nehnuteľnosti,“ odpísalo ministerstvo.
Z informácií v registri nie je vôbec jasné, či ide o prenájom a akého majetku sa týka.
Nechala vraví, že v poslednom čase sa pomerne často stretáva so snahou firiem či inštitúcií schovávať informácie zo zmlúv.
Robia to podľa neho väčšinou tak, že závažné údaje presúvajú do príloh, ktoré zverejňovať nemusia.
Žitňanská: Takto sme zmeny určite nemysleli
Cieľom zmeny infozákona nemalo byť utajovanie väčšiny zmlúv, ale iba ochrana zmlúv s koncovými odberateľmi, vraví bývalá ministerka spravodlivosti.
BRATISLAVA. Keď parlament pred 11 rokmi schválil zákon o slobodnom prístupe k informáciám, išlo o jeden z prelomových zákonov, ktorý posilnil transparentnosť.
Keď sa k nemu na začiatku vlády Ivety Radičovej pridalo povinné zverejňovanie zmlúv, dostali sme sa k európskej špičke.
To, ako si neskoršiu novelu o „bežnom obchodnom styku a predmete podnikania“ vysvetľuje štátny SEPS, ale aj iné inštitúcie, bývalú ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú z SDKÚ prekvapilo.
Úmysel bol opačný
„Išlo nám o to, aby firmy ako vodárne či odvoz a likvidácia odpadu, ktoré uzatvárajú tisícky zmlúv s koncovými odberateľmi, tento typ zmlúv nezverejňovali. Na tom nie je spoločenský ani verejný záujem.“
Cieľom naopak podľa Žitňanskej bolo, aby mestská firma odvážajúca odpad zverejnila zmluvy na nákup smetiarskych áut. „Formulácia tohto odstavca sa strašne ťažko hľadala.“
Výklad zákona, aký používa SEPS, je podľa Žitňanskej za hranou zákona. „Nemali by zverejňovať dodávateľské zmluvy s klientmi, ale všetko ostatné by mali.“
Smer zmeny nehlási
Vláda Roberta Fica mieni zachovať zverejňovanie zmlúv v súčasnej podobe. „Úrad vlády nemá vedomosť o tom, že by sa malo niečo meniť,“ odpísala hovorkyňa premiéra Beatrice Hudáková.
„Máme snahu pripraviť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby sa na jednej strane znížila možnosť úradníkov neodôvodnene tajiť informácie a na druhej strane by to zabránilo šikanóznemu žiadaniu informácií,“ hovorí šéf tlačového odboru ministerstva spravodlivosti Pavol Kubík.
