Prezidentské voľby v roku 1999 signalizovali, že podpora pre vládnu koalíciu klesá. Minulý rok zas regionálne voľby názorne predviedli, že pomer síl na krajskej úrovni sa obrátil. Spokojný predseda HZDS sa vtedy často odvolával na poľský príklad, teda na to, že sa koaličné strany po štyroch rokoch vládnutia nedostanú ani do parlamentu.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi boli preferencie HZDS a SNS také vysoké, že nielen zahraničie, ale aj prezident republiky uvažovali o možnosti, že bude potrebná širšia vládna koalícia, aká je teraz. Aby sa zablokovala možnosť, že sa k výkonnej moci dostanú strany, ktoré nie sú v aliancii a únii akceptované.
Pred niekoľkými týždňami sa situácia podstatne zmenila. Rozdelenie dvoch preferovaných subjektov a vznik konkurujúcich si dvojíc HZDS a HZD, SNS a Pravej SNS, sa prejavil aj posunom vo volebnej kampani.
Preferenčný prepad SNS i P SNS, ktorý ohlasuje ich absenciu v parlamente, nečakaný pokles HZDS po odchode Ivana Gašparoviča a vzniku HZD, celkový úpadok bloku HZDS a SNS, posunuli kampaň ku klasickej volebnej súťaži pravice a ľavice. Zdá sa, že voľby v roku 2002 už nie sú iba tým, čím boli v roku 1998, keď v nich bojovali dva kultúrno-politické tábory. Ale ešte nie sú ani štandardnou volebnou súťažou politickej pravice, ľavice a stredu.
Milan Lasica pred desaťročím napísal, že sa nevie dočkať takých volieb, pred ktorými mu bude jedno, kto sa dostane k moci, lebo „budeme mať istotu, že nijaká politická zmena nemôže podstatne ohroziť to základné náš slobodný a dôstojný život“. Také voľby nebudú ani teraz v septembri. Ale tie ďalšie už také môžu byť.
