Približne tri štvrtiny slovenských občanov sa nazdávajú, že je dôležité, aby politici vedeli preukázať pôvod svojho majetku. Podľa prieskumu (DICIO, august 2002) takmer polovica respondentov súhlasí aj s tým, aby podmienkou účasti Smeru vo vláde bolo prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ide teda o čísla, ktorým politici - najmä ak je tak krátko pred voľbami - viac-menej musia venovať pozornosť. Aj kauza okolo Mečiarovho financovania rodinného sídla ukázala, že ani zdanlivo nedotknuteľný predseda HZDS nie je už ani medzi svojimi neohrozený. Na druhej strane nemožno obísť ani zásadné výhrady časti právnickej obce, ktorá Ficovmu návrhu prisudzuje viacero protiústavných ustanovení - riešenie asi hľadať treba a pokiaľ možno dôveryhodnejšou rétorikou, ako je odmietanie problému an sich kvôli niektorým Ficovým predstavám.
Otázkou potom zostáva, ako sa majú politici vyrovnať s požiadavkou predsedu Smeru - spoliehať sa na to, že bude možné zostaviť vládu aj bez neho, je krátkozraké, lebo problém pochybného pôvodu majetku bude stále vytŕčať spod koberca, kam sa ho snažia mnohí politici a právnici zamiesť. Nehovoriac o tom, že „nevinných s čistými rukami“ možno nájsť vo viacerých politických stranách. Dôveryhodnosti politikov u verejnosti nepridalo ani to, že neboli schopní schváliť návrh ústavného zákona o konflikte záujmov - obrana svojho odmietania protiústavnosťou návrhu bez predkladania ústavného riešenia stojí na priveľmi tenkom ľade.
To, že si Robert Fico osvojil tento nápad a predkladá ho ako svoju exkluzivitu, je možné aj preto, že mu nikto nekonkuruje ústavne korektnou a verejnosťou prijateľnou alternatívou. To, že ho predkladá predseda strany, ktorá nedôveruje ani svojim vlastným poslancom a zaväzuje si ich „gauliederovským“ záväzkom vernosti, však vytrvalo navracia do predvolebného ringu otázku - prečo majú veriť týmto poslancom aj nevlastní?
