Šesť kapitol programov politických strán z pohľadu odborníkov: II.Každý piaty obyvateľ SR je príslušníkom nejakej národnostnej menšiny. Preto vláda musí mať svoju národnostnú politiku jasne vymedzenú. A pred voľbami má ten milión ľudí právo vedieť, čo môže od svojej budúcej vlády v tomto ohľade očakávať. Okrem toho to od nej vo svojich predvstupových podmienkach žiadajú aj NATO a EÚ ako záruku stability a demokratického vývoja.
Volič by si mal byť načistom, akú národnostnú politiku bude presadzovať jeho strana, keď sa dostane do vlády. Politické strany musia preto prezentovať svoje koncepcie národnostnej politiky vo volebných programoch. Tie by mali byť východiskom pre zostavovanie vládneho programu víťaznej koalície.
Toto všetko sú však len zbožné želania. V skutočnosti volebné programy prevažnej väčšiny relevantných strán v tomto ohľade zaryto mlčia. Ucelenú a výhľadovú koncepciu národnostnej politiky nenájdeme v žiadnom z nich. Je to v dlhodobom horizonte integrácia menšín do slovenskej spoločnosti, ich izolácia od nej či ich asimilácia? Ak integrácia, čo pre jej úspešný priebeh treba urobiť v najbližšom volebnom období? Ak izolácia, pôjdeme cestou menšinovej samosprávy až autonómie, či cestou getoizácie? Ak asimilácia, budeme vytvárať podmienky pre jej dobrovoľnú formu, alebo pre jej mocensky presadzovanú formu? Toto všetko sú na Slovensku tabuizované otázky.
Znamená to, že ani budúca vláda nebude mať nijakú ucelenú a výhľadovú koncepciu svojej národnostnej politiky. Bude pasívne čakať na aktualizáciu predvstupových požiadaviek NATO a EÚ,, a splní si svoje povinné penzum voči nim, bude opatrne a neochotne reagovať ad hoc na aktuálne vznikajúce menšinové problémy a bude sa modliť, aby menšiny či ich politické reprezentácie nevyvolali nijakú novú krízovú situáciu.
Volebný program SMK sa tejto problematike venuje najviac a najhlbšie zo všetkých strán, ale ani ten nepredkladá nejakú svoju komplexnú koncepciu národnostnej politiky v uvedenom zmysle. To, čo predkladá, je skôr súbor menšinových požiadaviek, aj to šitých predovšetkým na mieru maďarskej menšiny. Jednotiacim prvkom týchto požiadaviek nie je nejaký jasne vytýčený cieľ národnostnej politiky, ktorú SMK žiada od štátu a bude v budúcej vládnej koalícii presadzovať (integrácia? autonómia?), ale riešenie aktuálnych problémov maďarskej menšiny na Slovensku.
Na celkovú koncepciu národnostnej politiky štátu je to málo, ale ostatné strany nemajú vo svojich volebných programoch ani toľko. A tak spomedzi nich vyniká ANO už len tým, že vo volebnom programe má aj odstavec o menšinových právach, kde vymenúva pár základných všeobecných princípov národnostnej politiky, ako je nondiskriminácia, či rovnosť pred zákonom atď. Rovnako aj OKS, ktorá v ôsmich riadkoch z 31-stranového textu svojho volebného programu sumarizuje aktuálne menšinové problémy súčasného Slovenska.
Pre ostatné relevantné politické strany pojem národnostnej politiky akoby ani nejestvoval. Ba dokonca akoby pre nich nejestvovali ani samotné národnostné menšiny. Najväčšiu a politicky najvyspelejšiu maďarskú menšinu menovite nespomína ani jeden z volebných programov okrem SMK. O ostatných menšinách okrem rómskej ani nehovoriac.
Absolútnu mlčanlivosť v tomto ohľade vo svojich volebných programoch zachovajú HZDS i SNS, SDA i Smer, KSS i SDĽ, SDKÚ i KDH a DS. Iba pre ANO, OKS, SDA - Pre mladých a SMK jestvuje aj nejaký rómsky problém, pomenúvajú isté jeho aspekty a navrhujú ich riešenie.
Celková bilancia nie je teda v tomto ohľade zvlášť radostná. Volič nemá šancu z volebných programov sa explicitne dozvedieť, akú celkovú národnostnú politiku bude presadzovať táto či druhá strana. Sprostredkovane mu v orientácii pomôže postoj tej ktorej strany k európskej integrácii a predpoklad, že požiadavka NATO či EÚ bude pre ňu v tejto veci svätá. Môže sa na tejto báze vytvoriť nejaká celková koncepcia národnostnej politiky ktorejkoľvek budúcej vládnej koalície?
Asi sa nevytvorí. Nebudeme mať slovenskú národnostnú politiku, ale iba reakcie na národnostnú politiku EÚ. Nebudeme mať slovenskú koncepciu celkového riešenia rómskej otázky, ale iba príležitostné reakcie na zúfalé a chaotické pokusy Rómov, ako uniknúť svojmu osudu, ako aj na opatrenia európskych inštitúcií, ako im v tom zabrániť. Nebudeme mať slovenskú koncepciu riešenia maďarskej otázky, ale iba slovenské „obranné“ reakcie na maďarské etnické nároky. A budeme sa opäť handrkovať o tom, či sú nadštandardné alebo nie.
Kto tu kedy za slovenské politické strany jednoznačne vymedzí okruh oprávnených menšinových práv a zaviaže sa: toto sme ochotní splniť hneď, toto perspektívne a toto je nad ich rámec? Pre pätinu obyvateľov tejto krajiny je dôležité vedieť, aké má u nich šance.
Autor: MIROSLAV KUSÝ(Autor je politológ)
