BRATISLAVA. Strana Sloboda a solidarita chce napadnúť na Ústavnom súde zákon o elektronických komunikáciách.
Telefónni a internetoví operátori sú podľa neho povinní uchovávať informácie o uskutočnených telefonátoch a internetovej komunikácii.
Ako povedal na tlačovej besede poslanec Martin Poliačik, operátori musia zbierať dáta o telefonických hovoroch a uchovávať ich šesť mesiacov a internetovú komunikáciu dvanásť mesiacov.
Ide o informácie, ako je identifikácia zdroja, adresáta, typu, času, polohy komunikačného zariadenia.
„Operátori majú povinnosť uchovávať údaje o každom občanovi bez obsahu, ale o tom kto, ako často, v akom čase, aký typ zariadenia používa,“ povedal Poliačik s tým, že tieto údaje musia operátori na základe rozhodnutia súdu poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní.
Iné krajiny smernicu odmietli
Poliačik poukázal na žiadosť policajného oddelenia v Jasove, ktorá žiadala o dvanásťmesačný výkaz, pretože občan vystupoval neoprávnene pod nickom s iným menom, čím poškodil jednu osobu.
Podľa Poliačika polícia žiada sprístupniť informácie k činu, ktorý by podľa práva bol len priestupok a nie trestný čin.
Zároveň upozornil, že v Nemecku, Českej republike, Bulharsku a na Cypre bola európska smernica, ktorá prikázala štátom zaviesť takúto legislatívu, vyhlásená za rozpornú s ich ústavami.
Švédi, Rakúšania a Gréci ju podľa Poliačika neimplementovali, Európska komisia síce podala na nich žaloby, ale im nedala pokutu. Írsky ústavný súd požiadal o posúdenie smernice na Európsky súdny dvor.
Zhromažďovanie údajov v trestnom poriadku je podľa Poliačika definované veľmi vágne.
„Už aj pri priestupkoch podávajú orgány činné v trestnom konaní žiadosť o výpis údajov. A ten počet je alarmujúci,“ uviedol.
V roku 2008 podľa neho požiadali o sprístupnenie údajov v 319 prípadoch, zamietnutých bolo 65. V roku 2009 bolo poskytnutých 5 214 informácií a zamietnutých súdom 157.
V roku 2010 bolo 7 417 poskytnutých údajov a zamietnutých 7 126.
Pôjdu sa sťažovať na Ústavný súd
Na podanie na Ústavný súd je potrebných 30 podpisov poslancov NR SR.
Podľa Poliačika návrh podpísali všetci poslanci SaS, OĽaNO, ale aj Radoslav Procházka z KDH, Lucia Žitňanská z SDKÚ, Andrej Hrnčiar z Mosta a nezaradená poslankyňa Jana Žitňanská.
Motiváciou niektorých poslancov bola podľa Poliačika zvedavosť, čo na to Ústavný súd
Podľa podpredsedu strany Juraja Miškova SaS upozorňuje na porušovanie základných práv a slobôd občana.
„Je porušené právo na ochranu súkromia. Na základe poznatkov sme sa rozhodli podať ústavnú sťažnosť na paragraf 58 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý je podľa nás v priamom rozpore s Ústavou,“ povedal s tým, že podanie na Ústavný súd je dôležité pre charakter štátu, či budú rešpektované základné práva a slobody.
„SaS hovorí nie policajnému štátu a špicľovaniu občanov,“ dodal.
Generálna manažérka strany Jana Kiššová upozornila, že SaS nespochybňuje potrebu vyšetrovania pri závažných trestných činoch. Otázne však je, či je primeraný takýto postup.
Zdôraznila, že podľa súčasnej legislatívy je možné zmonitorovať aké majú ľudia záujmy, akých majú priateľov.
„Pospájaním údajov sa dá o človeku utvoriť obraz, ktorý zasahuje do jeho súkromia,“ konštatovala.
Z monitorovania nie sú podľa nej vyňaté ani osoby viazané mlčanlivosťou ako advokáti a lekári. „Nič nezakazuje využiť tieto informácie pre trestné veci,“ dodala.
