BRATISLAVA. Koľko Rómov na Slovensku žije? Koľkí bývajú v chatrčiach, nemajú teplú vodu a ich deti končia v osobitných školách? Koľko detí rodia rómske matky?
Na väčšinu podobných otázok slovenské úrady odpovede nehľadajú.
„Bez takýchto dát pritom nedokážeme prijímať účinné opatrenia ani vyhodnocovať, či a ako vynaložené peniaze vecami pohli,“ vraví nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
Nemôžu diskriminovať
Sčítanie
Oficiálne počty
V sčítaní ľudu 2011 sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov,
V roku 2001 to bolo 89 920,
Skutočný počet Rómov sa odhaduje na 320 až 380-tisíc.
Hoci na zbieranie etnických dát tlačia medzinárodné inštitúcie i mimovládne organizácie už roky, naše úrady tvrdia, že im to neumožňujú zákony.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí napríklad nesleduje údaje o nezamestnanosti medzi Rómami „vzhľadom na legislatívu v oblasti antidiskriminácie a ochrany osobných údajov“.
„Štatistiky založené na základe etnicity nevypracúvame, pretože by sme porušovali Listinu základných práv a slobôd,“ napísala aj Lucia Garajová z ministerstva vnútra.
Podobne argumentuje Štatistický úrad.
„Platná legislatíva nám umožňuje zisťovať údaje o národnosti na základe sebadeklarovania, nie údaje o etnickom pôvode,“ tvrdí jeho hovorca Marián Jánošík.
Nedorozumenie alebo neznalosť za tým vidí expert Rozvojového programu OSN Daniel Škobla.
„Zákony nezakazujú zber anonymizovaných štatistických údajov, z ktorých sa nedá vypátrať identita jednotlivca.“
Výskumy by sa podľa neho mali robiť priamo v rómskych komunitách. Práve OSN spolu so Svetovou bankou vykonáva aj u nás rozsiahle prieskumy o živote Rómov. Tie si objednáva aj ministerstvo práce, aby sa dostali k dátam aspoň z externých zdrojov.
Poslednú štúdiu zverejnila Svetová banka len nedávno, vyplýva z nej, že u nás má prácu najmenej Rómov z celej Európskej únie.
Nedostatok informácií vedie podľa analytikov aj k šíreniu rôznych mýtov, ktoré formujú verejnú mienku.
Štatistiky o Rómoch by boli užitočné, píše František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Mylné dojmy
Prieskumy, ktoré organizácie analyzovali, odhalili veľký rozdiel medzi dojmami obyvateľov a realitou.
Z troch desiatok európskych krajín označili sociálne dávky za príliš veľký nápor na ekonomiku najmä Maďari a Slováci.
Porovnanie výdavkov krajín však ukázalo, že Slovensko dáva na sociálnu pomoc štvrtý najnižší podiel hrubého domáceho produktu v Únii.
Podobným mýtom je, že rómske rodiny sú najväčšími poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Až dve tretiny z nich poberajú mladí ľudia vo veku okolo 25 rokov.
Etnických dát, ktoré umožnia hlbšie pochopenie problémov, sa dožadujú aj mimovládne organizácie. Tie v minulosti kritizovali návrh Vladimíra Palka z KDS na zverejňovanie štatistík rómskej kriminality.
„Aj údaje o rómskej kriminalite môžu byť užitočné, dôležitý je však kontext a spôsob, ako chceme s dátami naložiť,“ vraví Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.
Irena Bihariová zo združenia Ľudia proti rasizmu upozorňuje, že zahraničné skúsenosti ukazujú, že zvýšená kriminalita je príznačná najmä pre najchudobnejšie komunity.
„Dávať to do súvisu len s etnicitou bez uvádzania ďalších parametrov môže vo verejnosti vyvolávať dohady, ktoré nie sú pravdivé.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
