BRATISLAVA. Koľko Rómov na Slovensku žije? Koľkí bývajú v chatrčiach, nemajú teplú vodu a ich deti končia v osobitných školách? Koľko detí rodia rómske matky?
Na väčšinu podobných otázok slovenské úrady odpovede nehľadajú.
„Bez takýchto dát pritom nedokážeme prijímať účinné opatrenia ani vyhodnocovať, či a ako vynaložené peniaze vecami pohli,“ vraví nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
Nemôžu diskriminovať
Sčítanie
Oficiálne počty
V sčítaní ľudu 2011 sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov,
V roku 2001 to bolo 89 920,
Skutočný počet Rómov sa odhaduje na 320 až 380-tisíc.
Hoci na zbieranie etnických dát tlačia medzinárodné inštitúcie i mimovládne organizácie už roky, naše úrady tvrdia, že im to neumožňujú zákony.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí napríklad nesleduje údaje o nezamestnanosti medzi Rómami „vzhľadom na legislatívu v oblasti antidiskriminácie a ochrany osobných údajov“.
„Štatistiky založené na základe etnicity nevypracúvame, pretože by sme porušovali Listinu základných práv a slobôd,“ napísala aj Lucia Garajová z ministerstva vnútra.
Podobne argumentuje Štatistický úrad.
„Platná legislatíva nám umožňuje zisťovať údaje o národnosti na základe sebadeklarovania, nie údaje o etnickom pôvode,“ tvrdí jeho hovorca Marián Jánošík.
Nedorozumenie alebo neznalosť za tým vidí expert Rozvojového programu OSN Daniel Škobla.
„Zákony nezakazujú zber anonymizovaných štatistických údajov, z ktorých sa nedá vypátrať identita jednotlivca.“
Výskumy by sa podľa neho mali robiť priamo v rómskych komunitách. Práve OSN spolu so Svetovou bankou vykonáva aj u nás rozsiahle prieskumy o živote Rómov. Tie si objednáva aj ministerstvo práce, aby sa dostali k dátam aspoň z externých zdrojov.
Poslednú štúdiu zverejnila Svetová banka len nedávno, vyplýva z nej, že u nás má prácu najmenej Rómov z celej Európskej únie.
Nedostatok informácií vedie podľa analytikov aj k šíreniu rôznych mýtov, ktoré formujú verejnú mienku.
Štatistiky o Rómoch by boli užitočné, píše František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Mylné dojmy
Prieskumy, ktoré organizácie analyzovali, odhalili veľký rozdiel medzi dojmami obyvateľov a realitou.
Z troch desiatok európskych krajín označili sociálne dávky za príliš veľký nápor na ekonomiku najmä Maďari a Slováci.
Porovnanie výdavkov krajín však ukázalo, že Slovensko dáva na sociálnu pomoc štvrtý najnižší podiel hrubého domáceho produktu v Únii.
Podobným mýtom je, že rómske rodiny sú najväčšími poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Až dve tretiny z nich poberajú mladí ľudia vo veku okolo 25 rokov.
Etnických dát, ktoré umožnia hlbšie pochopenie problémov, sa dožadujú aj mimovládne organizácie. Tie v minulosti kritizovali návrh Vladimíra Palka z KDS na zverejňovanie štatistík rómskej kriminality.
„Aj údaje o rómskej kriminalite môžu byť užitočné, dôležitý je však kontext a spôsob, ako chceme s dátami naložiť,“ vraví Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.
Irena Bihariová zo združenia Ľudia proti rasizmu upozorňuje, že zahraničné skúsenosti ukazujú, že zvýšená kriminalita je príznačná najmä pre najchudobnejšie komunity.
„Dávať to do súvisu len s etnicitou bez uvádzania ďalších parametrov môže vo verejnosti vyvolávať dohady, ktoré nie sú pravdivé.“
Beata
Balogová
