Nemocnica sa rodičom neospravedlnila a prípad nekomentuje. Jasné nie je ani to, či tam lekár, ktorý pochybil, stále pracuje.
NITRA. „Peniaze nám Šimona nevrátia, ale potrebujeme ich preňho. Radšej keby som ich nemala, ale mala jeho,“ hovorí cez uslzenú tvár Valéria Buchová. Krátko predtým si vypočula rozhodnutie nitrianskej okresnej sudkyne Evy Šiškovej, ktorá priznala rodine Buchovcov odškodnenie 600-tisíc eur.
Na súd prišli rodičia, ich syn nemohol. Od 4. septembra 2007 je v bdelej kóme. Neprebral sa po jednoduchej operácii nosovej priehradky. Dôvodom bola chyba zdravotníkov.
„Bola to maximálna lajdáckosť,“ povedala na adresu lekárov nitrianskej fakultnej nemocnice sudkyňa. Šimonovi totiž zlyhalo počas operácie srdce. Tam ešte komplikácie anestéziológ zvládol, no po operačnom zákroku v tom čase šestnásťročnému mladíkovi nezabezpečil primeranú starostlivosť. Namiesto toho, aby ho previezli na ARO, ostal štyri hodiny ležať na prebúdzacej izbe.
Nepochopiteľné
„Človek si nedokáže ospravedlniť takéto správanie,“ vravela sudkyňa. Ani znalec nevedel vysvetliť, prečo personál nezasiahol, keď sa Šimon nezačal sám prebúdzať po polhodine, ale čakali niekoľko hodín. Za ten čas mu odumierali mozgové bunky.
Sudkyňa priznala Šimonovi náhradu za bolesť aj sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej možnej miere, čo predstavovalo 200-tisíc eur. Pri náhrade nemajetkovej ujmy však nároky rodiny čiastočne okresala.
Pre Šimona žiadali rodičia pôvodne 330-tisíc eur. Sudkyňa uznala nárok 200-tisíc. Vysvetlila to tým, že čiastočne je táto suma premietnutá už do náhrady.
Zatiaľ čo pri náhrade za bolesť či sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodujú tabuľky v zákone, pri náhrade nemajetkovej ujmy ide čisto o úvahu súdu.
- náhrada za bolesť: 17 942 eur
- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: 181 666 eur
- náhrada nemajetkovej ujmy:
pre Šimona – 200 000 eur
pre rodičov – po 90 000 eur
pre brata a sestru – po 10 000
„Nikto z nás nevie takúto ujmu ohodnotiť,“ priznáva sudkyňa. Rodičom priznala náhradu po 90-tisíc eur, tak ako žiadali. Rovnakú sumu žiadala rodina aj pre Šimonovho brata a sestru. V ich prípade sudkyňa uznala len po 10-tisíc eur.
„Sú to mladí ľudia, ktorí majú ešte šancu žiť život plnohodnotne,“ povedala sudkyňa. Uznala, že rodičia takúto šancu už nikdy mať nebudú. Do konca života totiž budú svoje trápenie prežívať.
Papierové víťazstvo?
„Ak sa dá hovoriť v tejto situácii o spokojnosti, tak s výškou tejto sumy tu spokojnosť je,“ povedal právnik rodiny Peter Koscelanský. Zrejme sa proti rozhodnutiu neodvolajú.
Nemocnica, ktorá sa od začiatku k prípadu nevyjadruje, ani v stredu nereagovala, či rozsudok napadne. Ak by sa aj stal právoplatným, Buchovci sa nemusia peňazí nikdy dočkať.
Nemocnicu môže takáto suma finančne zlikvidovať. Majetok štátu bol dosiaľ chránený pred exekúciami a ani po prebiehajúcej zmene pravidiel zrejme nebude možné exekvovať väčšinu majetku nemocníc.
„Nie všetko v tomto štáte funguje tak, ako by malo. Nie je správne, spravodlivé ani morálne, aby tu boli subjekty, ktoré sú pred exekúciami chránené,“ myslí si Koscelanský. Stredajšie víťazstvo rodiny tak môže ostať len na papieri.
Nikto sa neospravedlnil
Napriek tomu, že trestný súd už dávnejšie odsúdil lekára za chybu, po ktorej ostal Šimon v bdelej kóme, nemocnica sa dosiaľ neospravedlnila.
Aj preto Buchovci prijali stredajšie rozhodnutie súdu ako isté zadosťučinenie. Šimonova matka Valéria ho vníma aj ako signál pre ostatných.
„Nech sa ľudia zobudia a nech sa neboja lekárov a súdov, aby si išli za svojou pravdou.“
Lekár, ktorého súdy uznali za zodpovedného za pochybenia, ostal naďalej pracovať v nemocnici. Hoci dostal dvojročnú podmienku a zákaz činnosti anestéziológa na dva roky, pracoval na záchranke.
Námestníčka riaditeľa nemocnice Alena Ďurišová sa v stredu nevyjadrila ani k tomu, či lekár u nich stále pracuje.
Mama: Peniaze potrebujeme na zdravotnú starostlivosť
VALÉRIA BUCHOVÁ hovorí, že vysúdené peniaze pôjdu len na starostlivosť o jej syna.
Prečo syna operovali?
„Nemal vyvinutú nosovú priehradku. Mal šestnásť rokov, tak to chcel mať v poriadku. Aby sa mu normálne dýchalo. Chcel byť ako ostatní.“
Čo sa stalo v nemocnici?
„Povedali nám, že počas zákroku mu zastalo srdce na 20 sekúnd, dali mu adrenalínovú injekciu, srdce začalo fungovať a operáciu dokončili. Počas súdneho pojednávania bolo zistené niečo iné.“
Čo?
„Mali pokazené prístroje, ktoré vymenili. Aj ďalšie prístroje sa pokazili. Namiesto toho, aby ho dali na ARO, ostal štyri hodiny na prebúdzacej izbe. Či tam bola, alebo nebola starostlivosť, to neviem.“
Ospravedlnila sa nemocnica?
„Nie.“
Prečo ste podali žalobu?
„Na starostlivosť o Šimona idú veľké výdavky. S manželom nemáme také príjmy, aby sme to dokázali financovať. Okrem neho máme dve deti. Ak peniaze vysúdime, pôjdu len pre Šimona. Aby dostal, čo potrebuje.“
Koľko stojí starostlivosť?
„O financiách som nikdy nehovorila a ani nebudem.“
Ako to zasiahlo rodinu?
„Začiatky boli veľmi ťažké. Deti bolo potrebné naučiť žiť s touto situáciou. Aby sa učili, aby nestratili kontakt s kamarátmi, aby sa nezrútili a žili plnohodnotný život. Aj keď nebudú nikdy žiť taký plnohodnotný život ako ich rovesníci. Po prvé, preto, že je to stále v hlave a keď je Šimon doma, tak musia pomáhať.“
Ako to znášajú?
„Sú úžasní. Som šťastná, že mám také deti, aké mám.“
Čo pomohlo vyrovnať sa so situáciou?
„Nič. Nemala som čas. Povedali mi, že nesmiem pred ním plakať, tak sa vytvoril vo vnútri múr proti plaču. Nepomohlo nič, len ma hnalo dopredu zistiť, čo s ľuďmi v kóme robiť. Nik mi nevedel poradiť. Nonstop som pátrala po informáciách.“
Aký môže byť vývoj?
„Pri týchto pacientoch prognózu nedávajú. Mozog je nevyspytateľný.“
Dajú sa myšlienky a spomienky na to, keď bol zdravý, vyblokovať z hlavy?
„Keď sa to stalo, tak všetko, čo bolo predtým, sa nám vymazalo z pamäti. Musíme si pozerať filmy, fotky, aby sme vedeli, čo bolo.“
Čo bolo pre vás najťažšie sa naučiť?
„Všetko okolo starostlivosti. Nevedela som, ako sa ho dotknúť, čo môžem. Nevedela som nič. Teraz robíme všetko.“
Šimon je vo viedenskom sanatóriu. Ako často býva doma?
„Robím každý deň, manžel je tri dni v práci, tri dni doma. Snažíme sa ho podľa toho brať z Viedne. V lete mám ako učiteľka materskej školy voľno, tak je doma. Vianoce, sviatky je doma. Snažíme sa ho mať čo najviac doma, ale do práce musíme chodiť.“
Keď ide domov, dá najavo, že sa teší?
„Radosť neprejavuje. Dá najavo len nespokojnosť, keď sa mu niečo nepáči. Keď príde domov, sleduje. Je taký spokojný. Keď ho nesiem naspäť, neprejavuje veľkú nervozitu, ale je taký zamračený.“
Spomeniete si za tie roky na situáciu, keď Šimon prekvapil a dalo vám to nádej, že sa jeho stav zlepší?
„Už len to, že mohol ísť domov, bola pre nás radosť. Minule ležal doma na masážnom stole na bruchu. Mladší syn sa mu prihovoril a Šimon za ním otočil hlavu. Tak prešiel na druhú stranu, zakričal a zopakoval to niekoľkokrát. Šimon zakaždým hlavu otočil. Uvidíme, či to bude pokračovať.“
O tom, čo sa stalo, rozprávate s novinármi, čo nebýva zvykom. Prečo?
„Dostali sme sa k informáciám, ktoré sa ťažko zháňali. Obracajú sa na nás ľudia, žiadajú o radu. Som rada, že im viem pomôcť.“
Veronika Prušová
Zákon zranenia boduje
Na časť sumy, ktorú môžete pri zraneniach a chorobách žiadať, sú tabuľky.
BRATISLAVA. Zlomená kľúčna kosť, ktorú bolo nutné operovať, a k tomu päť zlomených rebier znamená stodesať bodov. Tie sa vynásobia 15,72 eura, výsledkom je náhrada za bolesť takmer 1730 eur.
Tabuľka so zraneniami a ochoreniami a ich bodovým ohodnotením, o ktorú sa pri rozhodovaní opierajú sudcovia, je v zákone o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Platí od 1. augusta 2004.
Súdny lekár Peter Kováč upozorňuje, že bez riadnej zdravotnej dokumentácie či znaleckého posudku sa poškodení ďaleko nedostanú.
Pred zákonom sa odškodňovalo len podľa vyhlášky, ktorá mala podľa Kováča svoje výhody aj nevýhody. Nepoznala napríklad horný strop. Ten teraz je pri najťažších poraneniach asi 11 520 bodov, čiže vyše 181-tisíc eur. V praxi sa však také vysoké počty bodov veľmi nedosahujú.
V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár bodové hodnotenie zvýšiť až na dvojnásobok, a to vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote.
V prípadoch „hodných osobitného zreteľa“ môže aj súd zvýšiť priznanú sumu až o 50 percent.
Hodnota bodu sa každoročne mení – predstavuje dve percentá z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.
Okrem súm vyplývajúcich z bodov môžu ľudia od súdov žiadať aj náhradu nemajetkovej ujmy.
Veronika Prušová
