BRATISLAVA. Je priemernosť ubíjajúcim fenoménom malého Slovenska, alebo je len dočasnou zastávkou mladého štátu, ktorý vznikol pred dvadsiatimi rokmi na vetchých základoch kolabujúcej ekonomiky a nedôveryhodnej, populistickej vlády?
SME zozbieralo dvanásť údajov z rôznych oblastí a porovnalo ich so susedmi. Postavenie Slovenska potvrdzuje, že sa pohybujeme v tabuľkách zväčša v strede.
Historik Milan Zemko upozorňuje, že naša tradícia je smerovať k priemernosti a na to si treba dať pozor, ďalší analytici však naznačujú, že priemerné postavenie nemusí byť pre Slovensko konečnou stanicou.
Ide to k lepšiemu
Dvadsať rokov po vzniku sme v tabuľke v porovnaní so susedmi v niečom príjemne prekvapili, niekde mierne zaostávame.
Dobiehame a občas mierne predbiehame, hoci ani zďaleka nie najvyspelejšie Rakúsko a často ani tradične rozvinutejšie Česko. Vo viacerých parametroch sme sa už dostali pred stagnujúce Maďarsko či Poľsko.
V čom sme najhorší? Jednoznačne v nezamestnanosti, hoci tá už nedosahuje hrozivých takmer dvadsať percent ako v roku 2000. Neuspokojí kvalita našich univerzít, kde sme až na Ukrajinu ďaleko za susedmi.
Kde sme o niečo ďalej? Prekvapivo vo výdavkoch na zdravotníctvo, hoci kvalitu zdravotníckej starostlivosti tento údaj neposudzuje.
Pomerne dobre sme dopadli v podiele sivej ekonomiky oproti oficiálnej. Dáta o nezdanených príjmoch sú však len odhadmi, nie presne zmeranými číslami.
Nemusíme sa hanbiť
Sociológ Michal Vašečka hovorí, že zistenia zo štatistík sú pre nás skôr dobrou než zlou správou. „Slovensko s Českom takmer nikdy nekončia na prvých miestach, ale takmer nikdy neklesáme v rámci strednej a východnej Európy pod šieste miesto.“
Ako iný príklad uvádza Estónsko, ktoré je občas na mieste prvom, v niektorých ukazovateľoch však padá až niekde k pätnástke.
„Keby sa všetky údaje prevážili, na prvých troch miestach by takmer s určitosťou skončilo Česko, Slovinsko a Slovensko,“ odhaduje.
Umiestnenia v rôznych rebríčkoch podľa analytika ukazujú, že obyvatelia Slovenska majú značnú snahu nebyť poslední. „Priemernosť v mnohých ohľadoch je snahou nezasvietiť, ale ani nebyť posledný.“
Ľudský rozvoj ujde
Optimisticky pre nás vyznieva Index ľudského rozvoja, ktorý zverejňuje OSN. Ide o údaj vypočítaný z príjmov na obyvateľa, vzdelanostnej úrovne a strednej dĺžky života.
Pri tomto porovnaní sme sa dostali za Rakúšanov a Čechov, hoci v priemernej dĺžke dožitia sme až na štvrtom mieste.
Za posledné roky sme sa pred Maďarov aj Poliakov dostali aj vo výške priemernej mzdy. Vašečka upozorňuje, že občas žijeme v predsudkoch o sebe.
„Vravíme si napríklad, že naša krajina je strašne chudobná, pritom už dávno nie je.“
Prečo nie sme takmer v ničom prví? „Asi to súvisí s mentalitou. Nás až tak neláka byť prví. Je to ako s naším hokejom. Nemám pocit, že naši hokejisti chcú vyhrať, ale je to také – chceme ukázať, že to vieme, radi by sme porazili tých, ktorých považujeme za referenčný rámec, napríklad Čechov. Keď sa nám podarí byť prví, tak je to super. No dopredu sa o celkovom víťazstve nerozmýšľa.“
Cesta, ako vyniknúť viac, môže byť podľa Vašečku väčšia špecializácia. „Je to o technických riešeniach a strategických rozhodnutiach.“
Lídrami občas sme
Známy český ekonóm Tomáš Sedláček to s nami vidí lepšie, než si väčšinou priznávame.
„Priemer je v pohode,“ tvrdí analytik, ktorého kniha Ekonómia dobra a zla získala tento týždeň cenu frankfurtského knižného veľtrhu za najlepšiu ekonomickú knihu roka.
Vo viacerých veciach vidí Slovensko pred Českom i ďalšími susedmi.
„Zoberte si euro, to nikto okrem Rakúšanov nemá. Na Slovákoch sa mi páči elán. My Česi ho až taký nemáme. Sme viac cynickí, zdržanliví a sedíme so založenými rukami niekde v zadnom rade.“
Hoci sa nie všetky reformy podarili, Slováci ich začali robiť medzi prvými, pripomína odvahu meniť systémové veci.
Za výnimočné považuje, že hoci sa u nás mení politická reprezentácia pomerne radikálne, hlavné medzinárodné stratégie ako euro, krajina drží bez ohľadu na vládu.
Pripomína horšiu štartovaciu čiaru Slovenska, ako malo po rozdelení Česko. „Keď ste sa tak rýchlo dostali na priemer, bral by som to ako veľmi dobré znamenie a určite by som to nečítal negatívne.“
Čo robiť, aby sa Slovensko stalo lídrom v strednej Európe aspoň v niektorých oblastiach? Sedláček si myslí, že okrem eura sme lídrom aj v daňovej oblasti a za mimoriadne považuje povinné zverejňovanie zmlúv. Za výzvu považuje digitalizáciu verejnej správy či zjednodušenie zákonov.
Milan Zemko: Slováci sa uspokojujú s priemerom
Prečo ste si vybrali tému porovnania so susedmi?
„Mám pocit, že my Slováci sme ľudia s mentalitou ľudí z doliniek, s regionálnou a provinčnou. Trošku málo sa staráme o to, čo sa deje okolo nás a málo nás zaujímajú dokonca aj najbližší susedia.“
V porovnaní s našimi susedmi vychádzame väčšinou ako priemer či mierny podpriemer. Sú na to historické dôvody?
„Tradične to s nami bolo tak, že sme sa až na výnimky uspokojovali s priemerom. A pokiaľ podpriemer nebol príliš hrozný, neznervózňovalo to. Našou tradíciou je teda zostávať v sivom priemere. Vynikanie sa buď nehonorovalo, alebo stálo väčšiu námahu, ktorú sme nie vždy boli pripravení vynakladať. A pokiaľ to nebol úplný prepadák, dalo sa s tým žiť.“
Nevychádza to teda z podmienok, v ktorých sme žili, ale z mentality?
„Primárne to bude v mentalite, ktorá je zakotvená v minulosti. Minulosť nás málokedy tlačila do ozajstnej konfrontácie s okolitým svetom. Chýbalo u nás často vystavenie výzvam.“
Kde to má pôvod? V obyčajných ľuďoch alebo v elitách?
„V každej spoločnosti hrajú veľkú úlohu elity. Tie musia byť ťahúňom. Týka sa to bežných ľudí. Elity totiž nepadajú z neba. Tým, že sme boli vždy malí a relatívne slabí, chýbali nám aj zdroje.“
Ktorá krajina sa v minulosti dostala z priemeru na špičku regiónu?
„Aj naši bývalí spolubratia z jedného štátu dokázali často úspechy, ktoré svet zaznamenával. Veľa príkladov sa dá nájsť aj vo vede či v športe.“
Miroslav Kern
Beata
Balogová
