BRATISLAVA. Po výmene väčšiny svojich členov v utorok po prvý raz zasadá Súdna rada.
Na programe má prerokovanie návrhu rozpočtu súdnictva na budúci rok, vyhodnotenie majetkových priznaní sudcov za minulý rok, ale aj voľby členov disciplinárnych senátov a ďalšie body.
Na programe bola aj voľba podpredsedu Najvyššieho súdu. Tá sa opätovne - už po desiaty raz neuskutoční a to kvôli neprítomnosti kandidáta na tento post - sudcu a člena Súdnej rady Igora Burgera.
Ten sa nachádza na výberových konaniach a voľba sa presunie na najbližšie zasadnutie Súdnej rady. Zasadnutie vedie predseda Súdnej rady Štefan Harabin.
Čakali na nové zloženie rady
V programe súdnej rady bola aj spomínaná voľba podpredsedu Najvyššieho súdu. Tento post je neobsadený už takmer 2,5 roka.
Naposledy koncom apríla tohto roku sa voľba podpredsedu Najvyššieho súdu v Súdnej rade opäť odložila.
Jediný kandidát na tento post Burger totiž navrhol, aby o podpredsedovi súdu rozhodla Súdna rada v novom zložení, ktoré by malo byť známe v priebehu tohto roka.
Koncom júna končilo spomínané volebné obdobie ôsmim členom rady, ktorých zvolili sudcovia a členstvo v rade sa skončilo aj nominantom Národnej rady a prednedávnom aj prezidenta.
Burger vtedy zdôvodnil svoju žiadosť "turbulenciami z hľadiska ústavnosti členov tejto Súdnej rady".
Narážal pritom na troch členov nominovaných vládou, ktorí prišli do Súdnej rady v januári, pred skončením funkčného obdobia jej predchodcov.
"Keďže táto Súdna rada končí a bude zvolená ďalšia, žiadam, aby bol tento bod presunutý na rokovanie novej Súdnej rady, aby nevznikli akékoľvek pochybnosti o legitímnosti," povedal na zasadnutí Burger.
"Je to pán sudca, ktorý nepotrebuje polovičnú dôveru, lebo keby sme chceli, ľahko ho zvolíme," povedal vtedy predseda Najvyššieho súdu a šéf Súdnej rady Harabin.
Dodal, že Burgera si váži pre jeho odborno-profesionálny kredit a pripomenul, že "vyrastali v jednej kancelárii" v Poprade, kde obaja pôsobili ako sudcovia.
Voľba podpredsedu Najvyššieho súdu bola na programe aprílového zasadnutia Súdnej rady už po deviaty raz.
Novou podpredsedníčkou Súdnej rady sa stala vysokoškolská pedagogička práva a doterajšia členka Súdnej rady Mária Bujňáková.
Zvolením Čima sa budú zaoberať neskôr
Zvolením trnavského sudcu Dušana Čima za člena Súdnej rady bude rada zaoberať až na svojom najbližšom zasadnutí.
V aprílovom uznesení bývalého zloženia rady sa konštatovalo, "že zvolenie sudcu bolo zmätočné a nezrozumiteľné a nevykonateľné".
Čima zvolili za člena Súdnej rady na základe uznesenia Národnej rady.
Súdna rada má 18 členov, keďže parlament v roku 2007 zvolil troch členov a následne v roku 3. februára 2012 aj sudcu Čima pred skončením funkčného obdobia ostatných členov rady. Tá končila koncom marca tohto roku.
Časť členov bývalej Súdnej rady mimo iného argumentuje, že uvedená voľba nie je "zákonná a je protiústavná".
Týmto krokom predchádzajúceho parlamentu by Súdna rada mala, podľa nich až 19 členov. Teda bývalá NR SR zvolila štyroch členov Súdnej rady, ale má právomoc na voľbu troch členov.
"Súdna rada nemôže posudzovať zákonnosť voľby zákonodarného zboru," uviedol však sudca Najvyššieho súdu Rudolf Čirč. Navrhol tento bod vypustiť z dnešného zasadnutia programu.
Ďalší člen Súdnej rady tiež navrhol, že Súdna rada by nemala o tomto rozhodovať a či je vôbec v jej kompetencii posudzovať rozhodnutie parlamentu. Milan Ďurica - ďalší člen rady navrhol, aby sa o tomto bode rokovalo na ďalšom zasadnutí rady.
"Cítim to ako problém. Súdna rada nemá oprávnenie neprislúcha reklamovať výsledky NR SR o kreovaní členov rady," povedal mimo iného sudca Čimo.
Sudcom sa nepozdáva rozpočet
Znižovanie stavu asistentov bude mať vplyv na rýchlosť konaní a nie na ich kvalitu, tvrdia.
BRATISLAVA. Rozpočet pre Najvyšší súd a celkovo na kapitolu súdnictva Ministerstva spravodlivosti nie je adekvátny a je poddimenzovaný. Skonštatovali to viacerí členovia Súdnej rady.
Sudcovia nemajú vlastného asistenta. Jeden asistent pripadá napríklad na dvoch sudcov alebo celý trojčlenný senát.
Znižovanie stavu asistentov aj na iných nižších krajských a okresných súdoch bude mať vplyv na rýchlosť konaní a nie na ich kvalitu, tvrdia.
Na súdoch sa aj z tohto dôvodu množia žaloby za nečinnosť súdov. Tých je až 55-tisíc, skonštatovalo viacero z prítomných členov Súdnej rady
Najvyšší súd nemá žiadne príjmy - mal len príjmy za preplatky energií. NS SR preto žiadal ministerstvo financií, aby sa znížili príjmy na čiastku 2200 eur.
"Nielen bez sudcov, ale bez asistentov a vyšších štátnych úradníkov nie je možné rýchlo konať," zdôraznil jeden z členov Súdnej rady. Pritom pripomenul, že potrebujú aj na takýchto postoch kvalitných ľudí, a napríklad nástupný plat asistentky sudcu je len 350 eur.
Súdna rada skonštatovala, že na niektorých súdoch dlhujú za prenájom budov, súdy majú od dodávateľov splátkové kalendáre na energie a v niektorých prípadoch nemali ani na poštovné.
V návrhu rozpočtu na kapitolu súdnictva na budúci rok je vyčlenených 149 miliónov eur a na tento rok 146 miliónov eur.
Problém rozpočtu pre kapitolu súdnictva nie je len problémom rezortu spravodlivosti, ktorý kritizovali dnes na svojom zasadnutí členovia Súdnej rady. Domnieva sa minister spravodlivosti Tomáš Borec.
"Nie je to len problém nášho rezortu, ale aj iných rezortov. Na rozdiel od iných rezortov máme aspoň čiastočné navýšenie rozpočtu pre kapitolu súdnictva," povedal na brífingu Borec.
Dodal, že Ministerstvo spravodlivosti sa v rámci poskytnutých prostriedkov bude snažiť pokryť potrebné výdavky na chod súdov.
"Môžme vychádzať len z toho, čo máme. Nebol by som až taký nervózny," povedal.
V kompetencii predsedov krajských a okresných súdov je, ako budú s financiami, ktoré im budú poskytnuté, nakladať. Teda, či budú znižovať platy, prepúšťať zamestnancov alebo iné.
