Pre nepedagogických zamestnancov je štrajkovanie problematické. Len za týždeň môžu prísť o štvrtinu nízkeho príjmu.
BANSKÁ BYSTRICA. KOŠICE. Emília Balúchová je kuchárka a popri tom upratuje v jednej z banskobystrických základných škôl. Spolu s piatimi kolegyňami štrajkovať určite nebudú.
Ako hlavný úväzok má kuchársky a na tej istej škole aj na vedľajší upratuje. Sama financuje dcérino vysokoškolské štúdium. V dvoch zamestnaniach je 12 hodín denne a zarobí mesačne približne 520 eur.
„So štrajkom mám problém a veľký. Musím pracovať v dvoch robotách a vyžijem len tak-tak. Po celom dni sa vraciam domov taká unavená, že nevládzem už nič. Nemôžem si dovoliť štrajkovať,“ hovorí.
Váhanie
Odborári ohlásili, že časovo neobmedzený štrajk sa má začať 26. novembra, takže na vyjednávania o plate s vládou, ale aj na prípravu taktiky štrajkov majú viac než mesiac.
„Ľudia nám píšu aj hovoria. Každý vidí, že platy sú nízke, ale aj to, že keď pôjdeme do štrajku, o nejaké peniaze prídu,“ hovorí Pavel Ondek, šéf školských odborov.
O nespokojnosti časti nepedagogických zamestnancov vie. Pri mesačnej mzde okolo 350 eur prídu počas štrajku o časť už aj tak nízkeho príjmu.
„Situácia je taká, že keď bude štrajk trvať päť dní, prídu o štvrtinu príjmu. Ale štrajk nie je výmysel odborárov. V prvom rade chceme rokovať,“ vyhlásil šéf školských odborov.
Nepedagogickí zamestnanci majú skúsenosť už s nedávnym výstražným štrajkom. Balúchová tvrdí, že si museli zobrať neplatené voľno, zaplatiť zdravotnú poisťovňu a každá z kuchárok prišla len za jeden deň o 20 eur z 300-eurového platu.
Školníci, upratovačky či kuchárky na materských, základných a stredných školách vlani zarábali priemerne 456 eur v hrubom.
Počas prvého štrajku napríklad nepedagogickí zamestnanci v materských škôlkach stratili na mzdách od 12 do 15 eur, u učiteľov to bolo 20 až 25 eur, riaditelia mohli strácať okolo 35 eur.
Budú presviedčať
Nespokojnosť nepedagogických pracovníkov potvrdila aj predsedníčka školských odborov Banskobystrického kraja Magda Ponická.
„Musíme ich presvedčiť, že síce niečo stratia, ale oveľa viac získajú.“ Obavy najhoršie zarábajúcich ľudí v školstve potvrdzuje aj predsedníčka krajskej rady Združenia základného školstva v Prešovskom kraji Darina Nagyová. Hovorí, že spočiatku sa štrajku bránili.
„Chápem, žijú z minimálnych príjmov. Keď sme im však vysvetlili, že výpadok časti príjmu, o ktorý prídu všetci účastníci, je len krátkodobý a splnenie našich požiadaviek je dlhodobým riešením, aj oni nakoniec súhlasili.“
Odborárska predáčka chce navštíviť čím viac škôl. „Nebudem nikoho presviedčať. Ale kto nemá informácie, nedokáže sa sám rozhodnúť.“
Niektorí nepedagogickí zamestnanci by za prijateľné považovali, že sa označia za sympatizantov, no do práce by nastúpili a riaditelia by im našli počas štrajku náhradné zamestnanie. Riaditelia si musia počkať na metodiku štrajku, ktorú vedenie odborov ešte len chystá – tá určí, ako počas protestu postupovať.
Odhodlanie nie je všade
Nálada nie je všade jednoznačne za štrajk. Situácia sa môže meniť.
KOŠICE. Šéf školských odborov Pavel Ondek zatiaľ nevie odhadnúť účasť na štrajku. Pripustil, že nálady sú rôzne a objavujú sa názory, že by štrajk bolo treba ešte zvážiť. Podľa informácií z okresov Banskobystrického kraja odborári účasť odhadujú na 50 percent.
Na stredných školách v Košickom a Prešovskom kraji je väčšina pripravená ísť do štrajku. Čakajú však na výsledky rokovaní odborov s prezidentom, premiérom a poslancami o zvýšení miezd minimálne o desať percent.
„Zhruba tri štvrtiny škôl sú za neobmedzený štrajk, zvyšok je za časovo limitovaný protest,“ hovorí predseda stredoškolskej odborovej rady vo východoslovenskom regióne Ľuboš Kvašňák.
Ingrid Gamčíková za základné školy v Košickom kraji hovorí, že na rozdiel od výstražného štrajku, do ktorého sa zapojili všetky a okrem jednej aj materské školy v meste, teraz niektoré váhajú: „Za neobmedzený štrajk sú niekde všetci zamestnanci, inde len učitelia, na niektorých školách len nepedagogickí zamestnanci. Situácia sa môže ešte zmeniť.“
Najodhodlanejší je Prešov. „Dnes sme mali poradu predsedov. Ľudia sú nabudení, odhodlaní vydržať aj mesiac, keď bude treba,“ hovorí za základné školy v kraji Darina Nagyová.
(sen,wm)
