Hlavnou výhodu, okrem toho, že sa politici stanú individuálne zodpovední voči voličom, je syntetický efekt riešení. Napríklad mnoho strán má dobré nápady na riešenie niektorých problémov, resp. výborne spracovanú jednu oblasť. Pri väčšinovom systéme by došlo k prirodzenému zlučovaniu pod jednu strechu.
Po druhé, dnes sľub presadenia toho či onoho riešenia neznamená, že tieto strany budú mať v budúcej vláde moc presadiť ho, teda aj niesť zodpovednosť. Pri vykryštalizovaní na dva silné subjekty to je nutnosť - už len vzhľadom na kritiku opozície.
Po ruke je niekoľko zahraničných vzorov. Pri posudzovaní ich výhodnosti potom treba vziať do úvahy, že modely britský, americký, nemecký alebo francúzsky, paralelne riešia aj otázku „lídra republiky“.
V Británii si pochvaľujú väčšinový volebný systém aj preto, že eliminoval pravicových extrémistov. Tento systém v prípade nutnosti pôsobí lokálne ako súbor „minireferend“ proti extrémistom. Zjednodušene povedané, zavádza mechanizmus na minimalizovanie pôsobenia extrémistického živla. Aj keď na druhej strane existuje hrozba, že tento živel môže zaznamenať drvivý úspech a moci sa opätovne bude ujímať ľudová alebo pragmatická populistická štátostrana. Slovensko má skúsenosť z pôsobenia ľudovej strany Hlinku v medzivojnovom období, Mečiarovej v 90. rokoch a teraz sa derie na výslnie Ficov Smer. (Nie je vyzdvihovanie pragmatických riešení dôsledkom chýbajúceho hodnotového systému?)
V každej krajine a na každej politickej scéne existuje niekoľko legitímnych politických prúdov a frakcií (5 - 10), založených na ideológii, na módnych kurzoch alebo na silných jednotlivcoch. Ak pomerný systém iba pasívne mapuje politickú rozčlenenosť spoločnosti, väčšinový zavádza potrebné sito, stáva sa katalyzátorom názorov a riešení, zavádza hierarchiu hodnôt a osôb, vedie k lojalite, konsenzu a disciplíne.
Otázkou je tiež jeho miera. Má byť absolútny, či v pomere 1:1 s pomerným, respektíve v pomere 2/3:1/3, 3:1/4 so znížením hranice vstupu do parlamentu v pomernej časti na 3 percentá?
Pokiaľ ide o nevyhnutný predpoklad integrácie ľavice a pravice, dnes je slovenská pravica prakticky utrasená - jej integrácia závisí od vôle zúčastnených. Problém je na strane ľavice, ktorá je takmer výlučne zložená z bývalých komunistov, frázovitá a skôr socialistická ako sociálnodemokratická.
Zavedenia väčšinového systému by tu mohlo viesť k „záchrane“ ľavice integráciou pod moderného „marketingového“ lídra Roberta Fica. Ten by tým mohol získať dôveryhodnosť, rešpekt a stabilitu.
Zásadnou otázkou zostáva, čo by sa väčšinovým volebným systémom zmenilo. Zlepší sa politická kultúra na Slovensku? Budú sa problémy riešiť efektívnejšie? Zmena zákona neznamená, že sa zmenia pomery na politickej scéne. Je veľmi pravdepodobná situácia, že do 1. kola by išli dnešné strany samostatne, respektíve niekde dôjde k podpore napríklad kandidáta KDH výmenou za podporu kandidáta SDKÚ, ANO, DS alebo OKS v inej lokalite.
V druhom kole by už došlo ku klasickému boju blokov. Ale výsledkom môže byť, že parlament bude napokon rovnako stranícky rozparcelovaný, ako je dnes.
Autor: IGOR DANIŠ(Autor je odborným asistentom na VŠ)
Beata
Balogová
